Pohľad do tejto sféry ponúka rozhovor s Alicou Pavúkovou, partnerkou PwC Slovensko

• Ako dlho Vám trvalo, kým ste sa dostala na takúto pozíciu? Vnímate to ako niečo neobvyklé?

V PwC Slovensko pracujem od roku 1991 a bola som jednou z prvých zamestnankýň našej spoločnosti. Začínala som ako asistentka audítora,neskôr som pracovala ako manažérka, absolvovala som dvojmesačnú stáž v PwC Moskva, šesťmesačný pobyt v PwC Cambridge a 18-mesačný pobyt v PwC Melbourne. Po návrate na Slovensko som sa stala riaditeľkou a v roku 2006 partnerom PwC Slovensko, kde riadim veľký tím odborníkov a široké portfólio auditovýchprojektov. Nikdy som nevnímala svoju pozíciu ako niečo neobvyklé, pretože v PwC máme od začiatočných pozícií po stredný manažment cca 50% žien a 50% mužov. Rovnako som nikdy nevnímala, že vysoké pozície by mali byť obsadzované iba mužmi, práve preto, že sme v rámci konzultačných firiem na Slovensku mali vždy jedno z najvyšších zastúpení žien vo vedení.

• Čo je podľa vás príčinou toho, že na manažérskych pozíciách prevládajú stále muži?

To je jednoduché. V určitom veku, a v dnešnej dobe okolo tridsiatky, väčšine z nás tikajú biologické hodiny a zakladáme si rodiny. V tejto fáze majú aj ženy aj muži už určitý stupeň kariéry dosiahnutý, prípadne dobre naštartovaný vlastný biznis. S dieťaťom/deťmi sa naše priority výrazne zmenia a v súčasnosti stále platí, že väčšinou ostane doma žena aj tri až päť rokov. Spomalenie kariéry je samozrejmý dôsledok. Niektoré ženy považujú za svoje celoživotné poslanie byť matkou – a to je v poriadku a je to úžasné, ak je to ich splnený sen. Ale je stále viac takých žien, ktoré by chceli úspešne skĺbiť rodinu so svojim pracovným alebo podnikateľským rozvojom. To sa bez aktívnej účasti partnera nedá.

• Existujú predsudky a stereotypy znemožňujúce ženám plne sa realizovať. Patrí k nim aj takzvaný sklený strop, neviditeľná bariéra, ktorá bráni ženám dostať sa v kariére na pozície zodpovedajúce ich vzdelaniu a schopnostiam. Stretla ste sa počas svojej kariéry na vlastnej koži so skleneným stropom alebo diskriminačným konaním?

V PwC som sa s podobnými stereotypmi nestretla. Sme firma, ktorá veľmi dbá na diverzitu a nerobíme rozdiely medzi mužmi a ženami, národnosťami, náboženstvom, rasou alebo vekom. Naša regionálna CEO je žena – Olga Grygier. V PwC sú najdôležitejšie schopnosti, pracovitosť a nasadenie. Navyše veľmi podporujeme výmenné pobyty v rámci siete PwC v rôznych krajinách aj pre zamestnancov s rodinami.Okrem toho podporujeme skrátené pracovné úväzky, flexibilný pracovný čas, a všetci zamestnanci vedia kam sa obrátiť, ak by sa stretli s diskrimináciou, sme slobodná firma.

• Môžete spomenúť najvážnejšie bariéry, ktorým podľa vás ženy na trhu práce a pri kariérnom postupe musia najviac čeliť? Ako svoju sťaženú pozíciu reflektujú ženy a ako ju vnímajú muži?

Bariéry sú jednoznačne podľa všetkých dostupných prieskumov nedostatočná flexibilita pracovného času pre ženy aj mužov, málo využívaná práca z domu, nedostatočná kapacita štátnych škôlok, výška príspevku počas materskej a rodičovskej dovolenky a takisto nerovnaké platové ohodnotenie žien a mužov na rovnakých pozíciách.

Vedieť a mať možnosť skĺbiť prácu a osobný život môže byť pre ženu veľmi náročné. Na jednej strane potrebujete mať oporu doma a na druhej strane, ak ste napríklad mladá žena a rozhodnete sa ísť pracovať hneď po materskej dovolenke, potrebuje sa o svoje dieťa postarať. Toto by si mala uvedomiť väčšina zamestnávateľov a prispôsobiť svoje požiadavky na zamestnancov. Na Slovensku je 14% žien, ktoré sú nezamestnané, 95 % žien pracuje na trvalý pracovný pomer. Sú to vysoké čísla, ktoré nám hovoria veľa o tom, ako je náš trh nastavený.

 

• Došlo v tejto oblasti za posledné roky k nejakému posunu?

Situácia na Slovensku sa určite vyvíja k lepšiemu, ale veľmi pomaly. Ak by sme si porovnávali nezamestnanosť žien medzi rokom 2013 a 2014, znížila sa z 15 % na 14%. V celkovej nezamestnanosti žien sme tak piatou najhoršou krajinou v rámci OECD. Rovnako je to aj s platmi, tie sú oproti mužom nižšie až o 21%, čo tvorí približne 250 EUR v priemernej hrubej mesačnej mzde. Ženy sú stále viac ambiciózne a pokrokové, firmy si to uvedomujú a cítia na vlastných výsledkoch, že rodová diverzita prináša lepšie výsledky a úspešnejšiu firmu, preto je stále viac viditeľné, že zavádzajú programy s flexibilným pracovným časom ako pre ženy tak pre mužov, škôlky blízko firiem, transparentnosť v odmeňovanížien a mužov, atď.

• Majú ženy na čele firmy tendenciu konať rovnako ako muži, alebo v porovnaní s nimi majú iné schopnosti, z ktorých môže firma ťažiť? Čo je podľa vás tá najväčšia manažérska výhoda žien, ktorú muži všeobecne nemávajú?

V našej firme sú dve ženy partnerky, čo je v rámci českých a slovenských poradenských firiem veľa, ale je to 20% najvyššieho vedenia. V rámci schopností viesť tímy alebo projekty, ženy nijakým spôsobom za mužmi nezaostávajú. Nemá zmysel nasilu posúvať kohokoľvek do vyšších pozícií, ak na to nemajú, či sú to ženy, alebo muži, nie som zástancom povinných kvót. Ale vidím, že veľmi veľa žien na to má, a štatistiky jasne ukazujú, že najfunkčnejšie tímy sú kombinované. Ženy prinášajú iný pohľad na riešenie problémov a pracujú so svojou emocionálnou inteligenciou.

• Sú podľa vás ženy na vysokých postoch na Slovensku docenené za svoju prácu rovnako ako muži?

Veľmi hrdo konštatujem, že v PwC globálne nemáme rozdiely vo finančnom ohodnotení mužov a žien na žiadnej pozícii, teda vrátane vysokých postov. Bohužiaľ, podľa štatistík, na Slovensku toto konštatovanie neplatí. Práve naopak, rozdiel medzi priemerným mužským a ženským príjmom tvorí až 21%, čo je približne 250 EUR v priemernej hrubej mesačnej mzde. Žiaľ, je to typický jav pre strednú a východnú Európu a máme sa kam ešte posúvať.

• Keby ste mali napísať manuál, ako sa stať úspešnou a rešpektovanou podnikateľkou, ako by znela vaša prvá rada ženám , ktoré by sa rozhodli váš príklad nasledovať?

Ja si myslím, že základ je nevzdať sa svojich snov, ambícií a ísť za svojím cieľom. Veď prekážky sú na to, aby sa zdolávali. Spolu s partnerom nastaviť fungovanie rodiny tak, aby bol priestor pre rozvoj oboch partnerov, ktorí takú ambíciu majú. A vychovávajme naše deti od malička k úcte a rovnocennosti oboch pohlaví – to je podľa mňa najdôležitejšie. Zároveň si myslím, že každá nová generácia to má vo svetle vývoja v tejto oblasti ľahšie.

Ďakujem za rozhovor
Martina Galátová