Hoci väčšinu nástrojov na zavedenie piliera majú v rukách členské štáty, sociálni partneri a zástupcovia občianskej spoločnosti, inštitúcie Európskej únie, a najmä Európska komisia, môžu pomôcť stanovením rámca a poskytnutím usmernení. Okrem návrhu Európskeho piliera sociálnych práv dnes Komisia predkladá aj niekoľko legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív týkajúcich sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, informovania pracovníkov, prístupu k sociálnej ochrane a pracovného času.
Súčasťou úsilia prebiehajúceho pod vedením podpredsedu Komisie Dombrovskisa a prvého podpredsedu Timmermansa je v prvom rade návrh na zlepšenie podmienok pracujúcich rodičov a opatrovateľov tak, aby mohli zosúladiť svoj rodinný život so svojou kariérou.
Prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol: „Žiť v 21. storočí znamená, že sa na život a prácu i na ženy a mužov musíme dívať očami ľudí 21. storočia. Naše dcéry a naši synovia by sa nemali riadiť vzormi svojich starých rodičov. Neexistuje iba jediná „správna“ rovnováha. Ide o to vybrať si a je najvyšší čas, aby sme ľuďom dali reálnu možnosť vybrať si, čo chcú v živote dosiahnuť, ako vychovávať svoje deti, vybrať si povolanie, postarať sa o svojich rodičov či žiť svoje životy.“
Komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssen dodala: „Zvýšenie účasti žien na trhu práce nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj výhrou pre všetky tri strany: je to dobré pre pracujúcich rodičov a opatrovateľov, ktorí tak budú môcť lepšie vyvážiť svoj súkromný a pracovný život, je to dobré pre podniky, ktoré získajú výhody z pritiahnutia a udržania si talentovaných ľudí, a je to dobré aj pre členské štáty, ktoré každoročne prichádzajú o 370 miliárd eur pre rozdiely v zamestnanosti žien a mužov.“
„Rovnováha medzi pracovným a rodinným životom je pre ženy a mužov v celej Európe každodennou výzvou,“ uviedla Vĕra Jourová, komisárka EÚ pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť. „Je našou povinnosťou poskytnúť správny rámec, ktorý ľuďom umožní správne sa rozhodnúť. Cieľom nášho nového návrhu je posilniť práva pracujúcich rodičov a opatrovateľov a zlepšiť ich podmienky na zosúladenie pracovných a rodinných povinností. Matkám, otcom a opatrovateľom poskytne väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní sa o tom, či už si vezmú voľno na starostlivosť o svoje deti, využijú pružné formy organizácie práce, alebo sa vrátia do práce.“
Návrhom, ktorý sa týka rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, sa stanovujú nové alebo vyššie minimálne štandardy týkajúce sa rodičovskej, otcovskej a opatrovateľskej dovolenky. Jeho súčasťou je nové právo pre otcov vziať si minimálne 10 pracovných dní voľna v čase narodenia dieťaťa. V návrhu sa zároveň počíta s tým, že existujúce právo na štyri mesiace rodičovskej dovolenky sa môže využiť až do 12-teho roku veku dieťaťa, v porovnaní s doposiaľ iba nezáväzným usmernením týkajúcim sa veku 8 rokov. Rodičovská dovolenka sa zároveň stáva individuálnym právom matiek a otcov bez možnosti previesť túto štvormesačnú dovolenku na druhého rodiča, čo je silný impulz pre mužov, aby túto možnosť takisto využili. Po prvý raz sa zavádza opatrovateľská dovolenka v trvaní päť dní do roka v prípade choroby priameho rodinného príslušníka. Všetky tieto jednotlivé druhy dovoleniek z rodinných dôvodov budú kompenzované minimálne na úrovni nemocenských dávok. Tento návrh takisto umožní rodičom detí vo veku do 12 rokov a opatrovateľom požiadať o pružné formy organizácie práce, ako sú skrátený alebo pružný pracovný čas či flexibilita na pracovisku. Zohľadňuje potreby malých a stredných podnikov a usiluje sa zabezpečiť, aby na ne nemali neúmerný vplyv.
Navrhované opatrenia sú zamerané predovšetkým na zvýšenie možností mužov podieľať sa na rodičovských a opatrovateľských povinnostiach. Tým sa pomôže deťom a zvýši sa účasť žien na trhu práce, zároveň sa zníži rozdiel v zastúpení mužov a žien v zamestnaní, ktorý v roku 2015 dosiahol úroveň 11,6 %, a môže narásť až na 30 % v prípade, že ide o rodiny s malými deťmi vo veku do 6 rokov. To je jeden z dôvodov, ktorý vedie k rozdielom v odmeňovaní (16,3 %) a v dôchodkoch (40 %) žien a mužov. Členské štáty môžu vykonávaním tejto smernice poveriť sociálnych partnerov, pokiaľ sa zaručí dosiahnutie výsledkov stanovených v tejto smernici.
Okrem legislatívneho návrhu dnes Komisia spúšťa dve konzultácie so sociálnymi partnermi, čím chce zohľadniť významný príspevok zo strany sociálnych partnerov k zavedeniu Európskeho piliera sociálnych práv v súlade s úlohou, ktorá im bola pripísaná v zmluvách. Prvá konzultácia so sociálnymi partnermi sa týka pravidiel pracovných zmlúv. Smernica o písomnom vyhlásení (91/533/EHS) dáva zamestnancom začínajúcim na novom pracovnom mieste právo byť písomne informovaný o hlavných aspektoch ich pracovnoprávneho vzťahu. Toto právo má aj naďalej veľký význam, no môže byť nutné ho zmeniť na základe nových skutočností a postupov na trhu práce, aby aj v meniacom sa svete práce boli zaručené spravodlivé pracovné podmienky. Komisia chce preto otvoriť diskusiu o minimálnych zárukách, ktoré si zaslúži každý pracovník vrátane pracovníkov v neštandardnom pracovnom pomere. Komisia má v úmysle navrhnúť revíziu uvedenej smernice do konca tohto roku.
Komisia spúšťa konzultáciu so sociálnymi partnermi aj na tému prístupu k sociálnej ochrane, aby podľa potreby zadefinovala nové pravidlá v tejto oblasti. Práva a povinnosti súvisiace so sociálnou ochranou boli doteraz vypracované najmä pre pracovníkov zamestnaných na bežné zmluvy, nepostačujú však v prípade samostatne zárobkovo činných osôb a ľudí v neštandardnom pracovnom pomere. Dnešné pružné formy organizácie práce poskytujú nové pracovné príležitosti najmä mladým ľuďom, ale mohli by vyvolať nové neistoty a nerovnosti. Komisia chce odstrániť vzniknuté medzery a preskúmať spôsoby, ktorými sa zaručí, že každý pracujúci bude mať prístup k sociálnemu zabezpečeniu a k službám zamestnanosti v závislosti od výšky svojich príspevkov.
V neposlednom rade dnes Komisia schválila objasnenie smernice o pracovnom čase poskytnutím usmernení o spôsobe výkladu rozličných aspektov tejto smernice v súvislosti s rastúcim objemom judikatúry. To pomôže členským štátom správne vykonávať acquis a vyhnúť sa ich porušovaniu.
Súvislosti
Dodržiavanie zásad a práv zakotvených v rámci Európskeho piliera sociálnych práv je spoločnou úlohou inštitúcií EÚ, členských štátov, sociálnych partnerov a ďalších zainteresovaných strán. Európska komisia pomôže vytvoriť rámec a vytýči cestu vykonávania piliera, pričom plne zohľadní právomoci členských štátov, ako aj rozdiely v jednotlivých členských štátoch a dnešnú i zajtrajšiu realitu.
Dnes predstavené iniciatívy sú názorným príkladom podstaty problémov, ktoré treba riešiť, ako aj spôsobov, ako ich podľa piliera riešiť. Viaceré zásady a práva zahrnuté do piliera si vyžiadajú ďalšie legislatívne iniciatívy, aby sa zaručila ich účinnosť, ako o tom svedčí príklad navrhovanej smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom. V prípade potreby budú právne predpisy EÚ aktualizované, doplnené a lepšie presadzované, ako o tom svedčí objasnenie smernice o pracovnom čase. Vo všetkých prípadoch sa Komisia bude usilovať o rozsiahlu konzultáciu a účasť všetkých zainteresovaných strán, pričom osobitnú úlohu zohrajú sociálni partneri, ako o tom svedčia dve nové spomínané konzultácie.
Všetky dnes prijaté iniciatívy sú súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2017. Ďalšie iniciatívy na úrovni EÚ môžu byť prediskutované v kontexte ročného pracovného programu Komisie.
Ďalšie informácie
MEMO: Zavedenie Európskeho piliera sociálnych práv – Otázky a odpovede
Directive on Work-Life Balance
Sledujte podpredsedu Komisie Timmermansa na Facebooku a Twitteri
Sledujte podpredsedu Komisie Dombrovskisa na Facebooku a Twitteri
Sledujte Marianne Thyssenovú na Facebooku a Twitteri, #SocialRights
Sledujte Věru Jourovú na Twitteri
http://europa.eu/rapid/press-release_IP-17-1006_sk.htm