Rozvod

„Ty si nikdy nerobila, takže ti vôbec nič nepatrí“, „Keď odídeš, stratíš byt“, „Ak sa dáš rozviesť, vezmem ti deti“. Tieto vyhlásenia nemajú skutočnú platnosť, ale násilnícki muži ich často používajú na vyvíjanie nátlaku na ženy a na ich zastrašovanie. Je preto veľmi dôležité poznať vlastné práva.

PRÁVO NA ROZVOD

Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Plnenie týchto povinností nemožno nijako právne vynútiť. Ak sa však neplnia, majú za následok rozvrat manželstva.

Stáva sa to hlavne pri násilí a týraní, ktorým nie je len fyzické násilie, ale aj psychický teror ako hrozby násilím, nadávky, ponižovanie, vyvolávanie strachu a rôzne formy ekonomického a sociálneho násilia. Pre ženu býva jediným východiskom a spôsobom, ako uniknúť násiliu, opustenie spoločnej domácnosti a/alebo podanie návrhu na rozvod manželstva.

V takom prípade je vhodné, aby si žena zaistila dôkazy o príčinách odchodu zo spoločnej domácnosti, ktoré bude treba predložiť v neskorších súdnych konaniach. Môže to byť napríklad podanie trestného oznámenia na násilníckeho partnera, ohlásenie problémov v rodine odboru sociálnych vecí príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ÚPSVaR) alebo správa o lekárskom ošetrení.

Odporúčanie:
Je dôležité včas zozbierať dôkazy pre dôvod na rozvod. Dôkazom je aj výpoveď manželky a výpovede iných svedkýň a svedkov. Dôležitým dôkazom týrania sú oznámenia na polícii a lekárske správy, prípadne vyjadrenie poradne.

ROZVODOVÉ KONANIE

V tomto priestore nie je možné zaoberať sa podrobne dôvodmi na rozvod a jeho následkami. Odporúčame preto pri otázkach rozvodu ihneď požiadať o právnu pomoc poradňu pre ženy alebo advokátku či advokáta.

Rozvod manželstva je rozhodnutím súdu. Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a prihliada na ne pri rozhodovaní o rozvode. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Pri rozvode musia byť naplnené a preukázané zákonom stanovené dôvody.

V prípadoch, keď dôvodom, pre ktorý žena podala návrh na rozvod manželstva, je fyzické alebo psychické násilie zo strany manžela, je zvlášť dôležité, aby súd správne zistil príčiny rozvratu manželstva a aby ich aj uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Je v záujme ženy, aby o manželovom násilníckom správaní predložila dôkazy. Ak žena neuvedie žiadne takéto dôkazy o svojich tvrdeniach, súd manželstvo môže rozviesť, ale spravidla z dôvodu tzv. všeobecných nezhôd. Takéto zdôvodnenie rozhodnutia značne znevýhodní ženu v ďalších súdnych konaniach týkajúcich sa spoločného bytu, spoločného majetku, ako aj úpravy alebo zákazu styku druhého rodiča s deťmi, či príspevku na výživu rozvedenej manželky.

Miesto, trvanie rozvodového konania a náklady naň

Návrh na rozvod musí byť podaný na okresnom súde v mieste spoločného alebo posledného spoločného bydliska manželov. Návrh musí byť predložený písomne v troch vyhotoveniach a jedno vyhotovenie je vhodné ponechať si pre seba.

Súdne konanie vo veci rozvodu trvá spravidla dlhšie, niekoľko mesiacov, lebo sú potrebné viaceré pojednávania. Nie je možné určiť predpokladanú dobu trvania rozvodového konania, pretože to závisí od mnohých faktorov.

Súdny poplatok za konanie o rozvode manželstva je 66,- EUR a uhrádza ho ten, kto návrh na rozvod manželstva podáva. Ak má navrhovateľka nízky príjem, môže byť na základe žiadosti oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok.

Následky rozvodu

Rozdelenie majetku: V Slovenskej republike platí, že uzatvorením manželstva nevznikajú automaticky práva na majetok druhého z partnerov. Nevzniká ani zodpovednosť za záväzky partnera, s výnimkou, že sa za ne poskytla záruka, možno ich však v exekúcii vyrovnať z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM).

Všetko, čo manželia počas trvania manželstva nadobudli, s výnimkou vecí získaných darom a dedením, sa stáva spoločným majetkom oboch manželov, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v prípade rozvodu sa tento majetok rozdelí. Pritom nie je rozhodujúce, kto z manželov peniaze „zarobil“ (kto mal aký príjem).

Návrh na zrušenie BSM možno podať aj počas trvania manželstva. Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i počas trvania manželstva. Súd zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov aj vtedy, keď jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, a to na návrh toho z manželov, ktorý takéto oprávnenie nemá. (Nezriedka býva tento prípad zneužívaný v neprospech žien, keď sa najprv zruší bezpodielové spoluvlastníctvo, aby „spoločný majetok neohrozovali jeho dlhy“, a po rozvode žena zistí, že podstatná časť majetku je výlučným vlastníctvom manžela.)

Byt po rozvode: O užívaní spoločného bytu po rozvode sa rozhoduje len vtedy, ak manželia získali byt do spoločného nájmu alebo do spoluvlastníctva počas trvania manželstva. Ak bol byt v spoločnom nájme manželov, o tom, ktorý z manželov bude po rozvode užívať byt ako výlučný nájomca, a o bytovej náhrade pre druhého z manželov rozhodne súd na návrh jedného z manželov (návrh možno podať po správoplatnení rozsudku o rozvode). Ak bol byt alebo dom v spoluvlastníctve, o ďalšom vlastníctve bytu alebo domu po rozvode rozhodne súd v rámci vysporiadania spoločného majetku (BSM) na návrh jedného z manželov. (Návrh možno podať do 3 rokov od správoplatnenia rozsudku o rozvode manželstva.)

Výživné: Už počas trvania manželstva možno podať návrh na určenie manželského výživného, pričom výživné má byť v takej výške, aby životná úroveň obidvoch manželov bola rovnaká. Návrh na určenie výživného možno podať, ak manželia spoločne nehospodária. Ak po rozvode manželstva nie je jeden z rozvedených manželov schopný sám sa živiť, môže podať návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, resp. manželky; možno ho priznať najdlhšie na 5 rokov. Výživné nemožno určiť, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. (Pre výživné na maloleté dieťa to neplatí.)

Právo na zverenie detí do výchovy: Počas manželstva majú obaja rodičia právo podieľať sa na výchove detí. Už počas trvania manželstva však súd môže upraviť ich práva a povinnosti k maloletým deťom, ak sú na to dôvody. V prípade rozvodu manželstva súd zverí deti do výchovy jedného z rodičov a určí vyživovaciu povinnosť druhého rodiča; súčasne rozhodne aj o styku druhého rodiča (ktorému deti nie sú zverené do výchovy) s maloletými deťmi.

Zdroj: 

Konať proti násiliu na ženách. Vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Iniciatívou Piata žena v roku 2008 v rámci Národnej kampane SR Zastavme domáce násilie na ženách, ktorú iniciovala Rada Európy. Na vydanie pripravili OZ Pro Familia a ZZŽ ASPEKT.