Následky na deti

50 až 70 % detí, ktorých matky sú týrané, je takisto postihnutých priamym fyzickým, psychickým alebo sexualizovaným násilím. Každé dieťa, i keď samo nie je priamo týrané, veľmi trpí v dôsledku násilia páchaného na jeho matke. U mnohých sa začína toto trápenie už pred narodením: k týraniu počas tehotenstva dochádza veľmi často.

Tieto deti žijú v atmosfére násilia a strachu. Ich otcovia sú násilnícki a ich matky zdeptané svojou životnou situáciou.

AKO DETI REAGUJÚ NA NÁSILIE

Niektoré, najmä staršie deti, sa snažia matke pomôcť, a tak si môžu privodiť priame fyzické ohrozenie. Iné sú priam ochromené strachom.

Niektoré telefonujú na políciu. Mladšie deti sa cítia vinné: „Keby som viac poslúchala (poslúchal), nebol by ocko taký zlý.“ Podobne ako ich matky, aj ony sa snažia vlastným správaním ovplyvniť násilie zo strany otca a sú frustrované, smutné alebo nahnevané, keď sa im nedarí násilie zastaviť.

Deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde sa pácha násilie, sa naučia považovať:

• násilie za prijateľný spôsob správania;
• neúctu voči ženám za normálnu;
• spojenie lásky a násilia za prijateľné.

Aj deti, ktoré násilnícky otec priamo týra, ho navonok odmietajú len zriedkavo. Ich vzťah k otcovi je vzťahom obete k páchateľovi. Tento vzťah charakterizuje okrem iného lojalita k páchateľovi a pripútanie sa k nemu. To je veľmi mätúce nielen pre deti a ich matky, ale aj pre ich okolie. Deti prežívajú rovnako protichodné pocity k násilníkovi ako ich matky (pozri kapitolu 10: Ako sa vlastnými silami vyrovnať s násilím).

Všetky deti sa nesprávajú rovnako, ale násilie má v každom prípade negatívne dôsledky na ich fyzické a psychické zdravie. Mnohé deti sa cítia odlišné od svojich vrstovníkov a sú uzavreté. Majú pocity viny, sú neisté, osamelé a úzkostlivé. Pociťujú zlosť, za ktorú sú často trestané dvojnásobne — v rodine aj mimo nej, ak sa ich „nápadné“ správanie stane rušivým pre okolie. Iné deti sa správajú naopak až mimoriadne „pokojne“ a prispôsobivo, preto ich dospelí často „prehliadajú“ a neposkytujú im potrebnú pozornosť. Chlapcom, ktorí zažili násilie na svojej matke, hrozí, že sa neskôr budú sami násilnícky správať voči svojim priateľkám a manželkám.

Symptómy, ktoré naznačujú, že dieťa prežíva násilie:

• veľká nervozita a úzkostlivosť;
• pomočovanie;
• problémy s adaptáciou v skupine, nerozvinuté záujmy, málo
• sociálnych kontaktov, zlé, alebo veľmi premenlivé školské výsledky;
• nepokoj, znížená schopnosť koncentrácie;
• psychosomatické ochorenia — astma, bolesti hlavy, žalúdočné a črevné ťažkosti, zajakanie, difúzne ťažkosti;
• extrémne agresívny verbálny aj neverbálny prejav;
• krutosť voči zvieratám;
• „úteky“ z domu;
• prehnane prispôsobivé, extrémne „poslušné“ správanie.

SITUÁCIA MATIEK

Mnohé matky ochraňujú svoje deti pred priamym násilím zo strany otca. Páchanie násilia na deťoch býva pre ne často posledným argumentom pre rozchod. Prinajmenšom rovnaký počet matiek však deti už ochrániť nedokáže. V týchto prípadoch potrebujú podporu nielen deti, ale aj ich matky, pretože:

• matky prehliadajú, alebo bagatelizujú násilie páchané na deťoch, podobne ako násilie páchané na nich samých;
• sú na tom fyzicky a psychicky už tak zle, že nevládzu deti chrániť;
• majú strach, že deti stratia, ak sa s mužom nerozídu;
• majú strach, že deti stratia, ak sa s mužom rozídu a nedokážu v súdnom konaní o zverení detí do výchovy preukázať „usporiadané bytové pomery“;
• niektoré týrané matky v dôsledku zažívaného násilia aj samy páchajú násilie na svojich deťoch a obávajú sa odhalenia.

Ženy zanedbávajú svoje deti, pretože sú poznačené vlastnými zážitkami s násilím. Mnohé ženy prestanú týrať svoje deti alebo ich zanedbávať, keď samy nie sú ohrozované. Pretože týrané ženy ich vlastná situácia extrémne zaťažuje, je najlepšou intervenciou v záujme detí podpora matky. Informácie o právnych možnostiach môžu neistotu matiek zmenšiť.

Zdroj: 

Konať proti násiliu na ženách. Vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Iniciatívou Piata žena v roku 2008 v rámci Národnej kampane SR Zastavme domáce násilie na ženách, ktorú iniciovala Rada Európy. Na vydanie pripravili OZ Pro Familia a ZZŽ ASPEKT.