Zákonník práce bol prijatý v roku 2001 a ktorý vo svojom ustanovení § 41 reagoval na všeobecne známu situáciu, kedy pri prijímaní do zamestnania boli vydaté ženy s malými deťmi výrazne znevýhodňované, preto sa v tomto ustanovení zamestnávateľovi, u ktorého sa uchádza osoba o zamestnanie, zakázalo vyžadovať od uchádzača informácie inter alia o tehotenstve a o rodinných pomeroch. Ak zamestnávateľ pri vzniku pracovného pomeru porušil tento zákaz, uchádzač o zamestnanie má právo na primeranú finančnú náhradu.
Zákonník práce bol neskôr doplnený v ustanovení § 13 Zákonom o rovnakom zaobchádzaní (Antidiskriminačný zákon) a to tak, že zamestnávateľ je povinný v pracovnoprávnych vzťahoch zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. V tomto ustanovení sa zakázala diskriminácia okrem iného aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu a bol ustanovený mechanizmus ochrany pred porušovaním zásady rovnakého zaobchádzania.