EÚ

• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z  25. októbra 2012 , ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV 

• Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EU z 13. decembra 2011 o Európskom ochrannom príkaze

• NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach

Rezolúcia Európskeho parlamentu o násilí na ženách[3]

Téma násilia mužov voči ženám sa za posledné roky premenila z problému tabuizovaného ako ,,súkromná vec“ postihnutej ženy na sociálny problém, ostro diskutovaný vo verejnosti a v kontexte politiky trestného práva.

Domáce násilie voči ženám nie je individuálnym problémom ženy, ale spoločenskopolitický problém a súvisí so štrukturálnym znevýhodnením a diskrimináciou žien v spoločnosti, v ktorej stále dominujú muži. Tento fenomén existuje vo všetkých krajinách a vo všetkých sociálnych vrstvách, i keď v rôzne veľkom rozsahu.

Doterajšie výsledky dokazujú, že násilie voči ženám má značné psychické, psychosociálne a zdravotné následky, s dosahom napríklad na systém zdravotníctva pracovný trh.

EP v rezolúcii poukázal na to, že je naliehavo potrebné zaviesť komplexný právny nástroj zameraný na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, a vyzval členské štáty, aby podnikli príslušné kroky za dosiahnutie tohto cieľa.

Uznesenie EP o aktuálnej situácii v oblasti boja proti násiliu páchanom na ženách a budúce kroky[4]

Vo svojom Uznesení z 25. 11. 2006 prihliadal EP na všetky relevantné okolnosti súvisiace s násilím páchaným na ženách a odporučil Európskej komisii a členským štátom okrem iného, aby toto násilie ako štrukturálny spoločenský jav považovali za porušovanie ľudských práv, v ktorom sa prejavuje nerovnoprávne postavenie mužov a žien a prijali taký prístup k tvorbe politiky boja proti tomuto násiliu, ktorý by obsiahol všetky stránky vrátane účinných metód prevencie a sankcionovania. Rovnako EP vyzval na vytvorenie politiky tzv. nulovej tolerancie voči akémukoľvek násiliu páchaného na ženách.

V súvislosti so sexuálnym násilím EP vyzval členské štáty okrem iného na to, aby uznali sexuálne násilie v manželstve za zločin a aby sa znásilnenie v manželstve pokladalo za trestný čin a aby neuznali akékoľvek odôvodnenie kultúrnymi zvyklosťami za poľahčujúcu okolnosť v prípadoch násilia páchaného na ženách, zločinov v mene cti či zmrzačovania ženských pohlavných orgánov.

Rozhodnutie EP a Rady č. 779/2007/ES z 20.6.2007, ktorým sa na obdobie rokov  2007 až 2013 ustanovuje osobitný program na zamedzenie a potlačenie násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám a na ochranu obetí a ohrozených skupín (Daphne III) ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť[5]

Čl. 1 rozhodnutia stanovuje, že toto rozhodnutie, ktoré vychádza z politík a cieľov stanovených v programoch Daphne a Daphne II, ustanovuje osobitný program na zamedzenie a potlačenie násilia voči deťom, mladým ľuďom a ženám a na ochranu obetí a ohrozených skupín („program Daphne III“), ďalej len „program“, ako súčasť všeobecného programu Základné práva a spravodlivosť s cieľom prispieť k vysokej úrovni ochrany pred násilím a zlepšiť tak ochranu telesného a duševného zdravia.

Cieľom programu podľa čl. 2 je prispieť k ochrane detí, mladých ľudí a žien pred všetkými formami násilia a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia, pohody a sociálnej súdržnosti.

Osobitným cieľom programu je prispieť k prevencii a boju proti všetkým formám násilia, ku ktorému dochádza na verejnosti alebo v súkromí voči deťom, mladým ľuďom a ženám vrátane sexuálneho využívania a obchodovania s ľuďmi, prijatím preventívnych

opatrení a poskytovaním podpory a ochrany obetiam a ohrozeným skupinám. Tento cieľ sa dosiahne prostredníctvom týchto nadnárodných akcií alebo iných druhov akcií (čl. 3).

Uznesenie EP o odstránení násilia páchaného na ženách[6]

V Uznesení z 26. 11. 2009 EP vyzýva členské štáty, aby zdokonalili vnútroštátne právne predpisy a politiky zamerané na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, a to najmä vypracovaním komplexných národných akčných plánov, ktoré vychádzajú z analýzy dôsledkov násilia páchaného na ženách z hľadiska rovnosti a záväzkov, ktoré členským štátom vyplývajú z medzinárodných zmlúv.

EP vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby začali koordinovane pôsobiť využívaním kampaní na zvyšovanie povedomia a informovania verejnosti o domácom násilí, ako aj stratégií, ktorých cieľom je zmeniť formovanie spoločenských stereotypov o ženách prostredníctvom vzdelávania a médií a podporovať výmenu osvedčených postupov.

Rezolúcia EP o prioritách a návodoch novej európskej rámcovej stratégie na boj proti násiliu na ženách[7] 21

Vzhľadom k tomu, že ženy nepožívajú v jednotlivých členských štátoch Únie rovnakú právnu ochranu proti násiliu zo strany mužov, EP vo svojom nedávnom uznesení z 5. 4. 2011 (2010/2209(INI) apeluje na členské štáty, aby bolo znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia na ženách klasifikované ako trestný čin vo všetkých členských štátoch Únie. Pritom je potrebné, aby členské štáty zabezpečili, aby spáchanie takého činu viedlo automaticky obžalobe páchateľa.

V uznesení sa uvádza, že aj samotné špehovanie (sledovanie) ženy by sa malo považovať za formu násilia voči žene. Uznesenie vyzýva na iniciatívu, aby bolo na európskej úrovni prijatá smernica proti rodovo podmienenému násiliu.

Zdroje EÚ v angličtine:

• Harassment related to Sex and Sexual Harassment Law in 33 European Countries (2012)
• Violence against women and the role of gender equality, social inclusion and health strategies (2010)
• Access to healthcare and long-term care: equal for women and men? Final Synthesis Report (2010)
• Opinion on the EU strategy on violence against women and girls (2010)
• Feasibility study on standardizing national legislation on violence against women, violence against children and sexual orientation violence (11 MB)