Polícia má pri potláčaní násilia v rodine mimoriadne dôležitú úlohu, pretože je prakticky jedinou inštitúciou, ktorá je pripravená zasiahnuť v prípade potreby na celom území krajiny dvadsaťštyri hodín denne. Týrané ženy sa často veľmi dlhý čas snažia situáciu zvládať samy. Políciu sa odhodlajú privolať až vtedy, keď sa násilie vystupňuje a majú nezvládnuteľný strach o seba i deti. Nedostatočné informácie a absencia dôvery môžu ženám brániť v tom, aby sa so žiadosťou o pomoc obrátili na políciu.
ČO ŽENY OČAKÁVAJÚ OD POLÍCIE
Pre ženy postihnuté násilím je vymanenie sa z manželstva alebo vzťahu, v ktorom zažívajú násilie, veľmi ťažkým krokom. Dôvodmi sú finančná závislosť, tlak rodiny a širšieho okolia, ale aj strach z ďalšieho násilia. Keď žena zavolá v krízovej situácii na pomoc políciu, chce najmä to, aby sa násilie skončilo a aby polícia „priviedla muža k rozumu”. Očakáva, že
- jej policajti a policajtky uveria;
- budú brať násilie, o ktorom hovorí, vážne;
- prejavia pochopenie pre jej situáciu a budú s ňou zaobchádzať s porozumením;
- mužovi jasne dajú najavo protiprávnosť jeho správania;
- poskytnú jej informácie o jej právach a o pomáhajúcich zariadeniach;
- zabezpečia jej ochranu, ak sa rozhodne násilníka opustiť;
- ubezpečia ju, že políciu môže zasa kedykoľvek privolať.
Nie všetky ženy chcú podať trestné oznámenie. Mnohé majú strach, pretože sú od týrajúceho muža závislé. Preto je dôležité, aby policajti a policajtky prejavili žene postihnutej násilím pochopenie pre jej situáciu a obavy a súčasne dali jasne najavo, že štát násilné činy netoleruje. Je dôležité, aby polícia vysvetlila žene rozdiely v postupe polície pri tzv. oficiálnych a neoficiálnych deliktoch. Nie je správne, ak sa polícia pri oficiálnom delikte ženy pýta (dokonca v prítomnosti násilníckeho muža), či skutočne chce, aby sa začalo trestné stíhanie. Vyvoláva to totiž mylný dojem, že vznesenie obvinenia a začatie trestného stíhania závisí od nej, hoci polícia oficiálne trestné činy musí stíhať z úradnej povinnosti.
NÁVRHY INTERVENCIE PROTI NÁSILIU
Intervencia polície proti násiliu páchanému na ženách v rodine je veľmi dôležitá. Zásah aspoň načas zastaví páchanie násilia a keď sa použijú účinné opatrenia, ponúka šancu prerušiť bludný kruh násilia.
Zásahy proti násiliu v rodine môžu byť pre policajtov a policajtky veľmi ťažké a frustrujúce. Často treba zásahy viackrát opakovať. Vtedy sa môže stať, že polícia nebezpečenstvo hroziace žene podcení. V prípade násilia páchaného na ženách treba každý zásah brať veľmi vážne a polícia musí na násilie zakaždým adekvátne reagovať. Na druhej strane policajti a policajtky často podceňujú aj nebezpečie, ktoré pri týchto zásahoch hrozí im samým.
Akýkoľvek policajný zásah prebieha v súlade s príslušnými predpismi. Pri zásahu v súvislosti s násilím páchaným na ženách je však vhodné zohľadniť nasledujúce skutočnosti:
Pochopenie, ochrana a pomoc obeti
Hlavným cieľom každej policajnej intervencie je zabezpečiť ochranu a bezpečnosť obete. K tomu niekoľko návrhov:
- Je dôležité vypočúvať obeť a násilníka oddelene, pretože ženy postihnuté násilím majú obavy vypovedať v prítomnosti násilníckeho muža. Pri vypočúvaní si treba uvedomiť, že ženy postihnuté násilím môžu byť v dôsledku prežitého násilia v šoku a potrebujú určitý čas, aby sa upokojili.
- Je vhodné, aby polícia vypočula ženu vtedy, keď je žena v takom psychickom stave, že je spôsobilá presne a pravdivo vypovedať — potom totiž nehrozí, že by výpoveď dodatočne upravovala, resp. menila, a znížila tým jej dôkaznú hodnotu.
- Treba zistiť, či žena utrpela poranenia. Pritom treba mať na pamäti, že zranenia nie sú vždy viditeľné na prvý pohľad a v šoku žena hneď nevníma bolesť. Žiadne zranenie nemožno zľahčovať.
Polícia je povinná zdokumentovať stopy trestného činu. V prípade, že žena utrpela zranenie, polícia zabezpečí lekárske ošetrenie; je dôležité, aby lekár alebo lekárka zaznačili všetky zranenia. So súhlasom ženy sa môže zhotoviť fotodokumentácia.
Aby žena nadobudla dôveru k polícii, je vhodné jej vysvetliť ďalší policajný postup a ubezpečiť ju o tom, že polícia sa jej usiluje pomôcť. Mužovi by policajti a policajtky mali dať jednoznačne najavo, že násilné činy sú trestné a majú právne dôsledky.
Po zásahu nenechávajte ženu a deti v byte spolu s násilníckym mužom. Ak naďalej hrozí nebezpečenstvo a žena sa necíti bezpečne, je vhodné dočasné oddelenie násilníka. V prípade podozrenia, že sú naplnené dôvody väzby, môže polícia zadržať násilníka na 10 dní a po ich uplynutí ho prepustiť a odovzdať súdu. Polícia môže zaistiť násilníka pristihnutého pri páchaní priestupku alebo ohrozujúceho život a zdravie iných osôb. Takto polícia násilníka jednak oddelí od obete, jednak mu tým dáva jasne najavo, že jeho konanie má patričné trestnoprávne dôsledky.
Ak objasňovanie násilného činu prebieha na slobode, treba násilníka, ak to je možné, zobrať na vypočúvanie na útvar Policajného zboru a potom ho vyzvať, aby sa bytu dočasne vyhýbal a aby sa správal pokojne. Súčasne je potrebné pozhovárať sa so ženou o tom, či bude pre ňu bezpečné naďalej zotrvávať v byte, alebo či by ho mohla na nejakú dobu opustiť. V tom prípade treba s ňou zvážiť alternatívne možnosti ubytovania.
Polícia je povinná už pri prvom kontakte poskytnúť poškodenej v písomnej forme informácie o jej právach v trestnom konaní a o pomáhajúcich organizáciách, ako aj o službách, ktoré poskytujú. Polícia aj súd sú povinní poškodenú o jej právach poučiť a poskytnúť jej možnosť ich plného uplatnenia.
Ak sa žena rozhodne pre dočasný odchod z bytu, polícia by mala ženu a deti sprevádzať, poskytnúť im podporu a zotrvať s nimi až do odchodu.
Môže ponúknuť aj pomoc pri nadviazaní kontaktu s príbuznými, známymi, resp. s pomáhajúcou ženskou organizáciou. Nie je bezpečné nechávať deti samy v byte za prítomnosti násilníckeho muža.
Kriminalistické prístupy
Násilie na ženách v rodine sa často chápe ako hádka, a nie ako trestný čin. Je veľmi dôležité starostlivé vyšetrenie, zabezpečenie dokumentácie a všetkých dôkazov, k tomu patrí dôkladná obhliadka miesta činu, výpoveď a opis rozpoloženia ženy i podozrivého, výpovede ostatných svedkov, napr. susedov a známych, ako aj zistenie, či sa podobný prípad odohral už aj v minulosti.
Ďalšie preventívne opatrenia
Pri policajnom zásahu sú ženy, ktoré prežili násilie, obvykle rozrušené a nemôžu dobre komunikovať, preto odporúčame, aby ste s nimi po krátkom časovom odstupe znova nadviazali kontakt. V pokojnom rozhovore a atmosfére bezpečia potom znova oboznámte ženu s jej právami, vysvetlite ďalší postup v súvislosti s oznámením a poskytnite informáciu o pomáhajúcich zariadeniach pre ženy. Mužovi treba opätovne vysvetliť právne dôsledky jeho násilníckeho správania.
Ak je muž predvedený alebo zaistený na polícii, môže žena požiadať o informáciu o pravdepodobnej dĺžke zadržania, aby mohla v prípade potreby odísť na bezpečné miesto. Z bezpečnostných dôvodov sa mužovi nesmú dávať žiadne informácie o mieste pobytu ženy. Ak bol násilník vzatý do väzby, má žena právo — ak o to požiada prokuratúru alebo v súdnom konaní súd — byť informovaná o jeho prepustení. Rovnako to platí aj pri prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Existuje možnosť neuvádzať pri výsluchoch svoje bydlisko. Trestný poriadok zakotvuje možnosť uviesť adresu na doručovanie písomností v trestnom konaní, pričom táto adresa nemusí byť ani bydliskom, ani iným miestom pobytu. Môže sa to uplatniť aj v prípade, ak žena opustí spoločnú domácnosť a snaží sa pred mužom ukryť.
Ak žena utiekla z bytu a obáva sa ďalšieho násilia, potrebuje ochranu a sprievod polície pri vyzdvihnutí osobných vecí a dokladov z bytu. Osobná ochrana je dôležitá aj po rozchode, ak muž ženu naďalej prenasleduje, ohrozuje a obťažuje, najmä pri súdnych konaniach a v iných nebezpečných situáciách.
VYTVÁRAŤ DÔVERU, INFORMOVAŤ O PRÁVACH
Dôležitým opatrením proti násiliu v rodine je posilňovanie dôvery žien voči polícii. K tomu patrí vytváranie priateľskej a rešpektujúcej atmosféry na útvare Policajného zboru. Je vhodné mať poruke informačné letáky. Odporúčame nadviazať kontakt s pomáhajúcou ženskou organizáciou, príp. odborom sociálnych vecí ÚPSVaR. Je dôležité, aby vypočúvanie prebiehalo v atmosfére bezpečia.
Ženám, ktoré neovládajú slovenský jazyk, treba zabezpečiť tlmočníčku alebo tlmočníka. Mnohé ženy postihnuté násilím nepoznajú svoje práva. Polícia je povinná už pri prvom kontakte poskytnúť poškodenej v písomnej forme informácie o jej právach v trestnom konaní a o pomáhajúcich organizáciách. Dôležité je ženu informovať, že má:
- právo nebyť diskriminovaná na základe pohlavia, rasy alebo farby pleti, národnostného alebo etnického pôvodu, náboženstva, politickej príslušnosti alebo sexuálnej orientácie;
- právo dozvedieť sa identifikačné číslo policajtky, resp. policajta;
- právo odmietnuť podanie vysvetlenia týkajúceho sa blízkej osoby (na súdnom pojednávaní právo odmietnuť výpoveď proti blízkej osobe);
- právo, aby jej bola predložená zápisnica o vypočúvaní, a v prípade,
- že žiada o jej doplnenie alebo opravu, aby sa takéto doplnenia alebo opravy vykonali;
- právo zúčastniť sa na preštudovaní vyšetrovacieho spisu, urobiť si z neho výpisky, resp. dať si na vlastné náklady zhotoviť kópiu;
- právo byť informovaná do 1 mesiaca od podania oznámenia urobených opatreniach, ak o to požiada, a právo na doručenie oznámenia o odložení veci;
- právo nechať sa zastupovať splnomocnenkyňou, najčastejšie advokátkou alebo advokátom.
Jedným z práv poškodenej v trestnom konaní je aj právo výslovným vyhlásením sa vzdať práv poškodenej. Pre poškodenú je však takýto postup mimoriadne nevýhodný.
Zdroj:
Konať proti násiliu na ženách. Vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Iniciatívou Piata žena v roku 2008 v rámci Národnej kampane SR Zastavme domáce násilie na ženách, ktorú iniciovala Rada Európy. Na vydanie pripravili OZ Pro Familia a ZZŽ ASPEKT.