Dnes si pripomíname Medzinárodný deň boja proti násiliu páchanému na ženách. Oficiálne ho vyhlásila Organizácia spojených národov, aby sme nezabúdali, že tento závažný celospoločenský problém sa týka nás všetkých. Organizácie i jednotlivci po celom svete dnes odštartujú kampaň pod názvom 16 dní proti násiliu na ženách, ktorá vyvrcholí 10. decembra Dňom ľudských práv.

Násilie páchané na ženách a ich deťoch je jednou z najrozšírenejších foriem zásahu do ľudskej dôstojnosti a ohrozenia zdravia a ľudských práv žien. Dôsledky takéhoto násilia sa prejavujú negatívne nielen na individuálnej úrovni týraných žien a ich detí (ochorenie v dôsledku dlhotrvajúceho fyzického a psychického stresu, izolácia, strata práce a prístrešia, chudoba a pod.), ale aj na celospoločenskej úrovni vo forme zvýšených výdavkov na sociálne služby, právnu pomoc, poradenstvo, či rast zdravotníckych nákladov na liečenie žien vystavených násiliu. Rozsah tejto formy násilia je pritom alarmujúci.

Podľa celoeurópskeho výskumu Agentúry pre základné práva (FRA) bola každá tretia žena z Európskej únie aspoň raz vo svojom živote obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia, z toho 22 % žien zažilo fyzické násilie a, resp. alebo sexuálne násilie zo strany partnera. 5 %, teda jedna z 20 žien, bolo znásilnených. Väčšinu násilných činov páchajú muži z ich bezprostredného okolia, zvyčajne partneri alebo bývalí partneri. Rozšírené sú aj novodobé formy násilia, ako je nebezpečné prenasledovanie (stalking), ktorého obeťou bolo 18 % žien, a sexuálne obťažovanie cez Internet (cyberharassment), ktoré zažilo 20 % mladých žien (18-29 r.). Závažným problémom je aj sexuálne obťažovanie na pracovisku, ktoré zažila viac ako polovica (55%) žien v EÚ – spomedzi žien pracujúcich vo vrcholovom manažmente mu počas svojej kariéry čelili až tri štvrtiny. Páchateľmi sexuálneho obťažovania boli najmä kolegovia, šéfovia a zákazníci.

MPSVR SR považuje násilie na ženách za jeden z najzávažnejších problémov, ktorý je dôsledkom stále pretrvávajúcich nerovností, rodových stereotypov a predsudkov voči ženám a dievčatám v našej spoločnosti a bráni v dosiahnutiu rodovej rovnosti. Preto podávame pomocnú ruku prostredníctvom opatrení, akými sú nedávno schválená Celoštátna stratégia rodovej rovnosti a príslušný akčný plán na roky 2014-2019. Špecificky zamerané opatrenia sú obsiahnuté najmä v Národnom akčnom pláne na elimináciu a prevenciu násilia na ženách 2014-2019, ktorý vláda SR prijala vlani v decembri a ktorého ambíciou je vytvárať systémové opatrenia na pomoc ženám a ich deťom, ohrozených násilím, ale i posilniť jeho prevenciu.

Za významný krok považujeme aj Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Bol prijatý v roku 2010, tento rok vstúpil do platnosti a v súčasnosti sa pripravuje SR na jeho ratifikáciu.

Na pomoc ženám ohrozených násilím pripravuje MPSVR SR aj veľmi konkrétne opatrenia a projekty, ako je národná bezplatná non-stop linka, posilnenie kapacít špecifických poradenských služieb a vytvorenie Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie. Novinkou je aj Ministerstvom vnútra pripravená novela Zákona 171/1993 o policajnom zbore, ktorá umožní policajtom vykázať násilnú osobu zo spoločného obydlia na 10 dní. Platný zákon hovorí o 48 hodinách, čo sa ukazuje ako nedostatočná doba na zaistenie bezpečnosti osoby ohrozenej násilím.

MPSVR SR touto cestou ďakuje všetkým organizáciám a jednotlivcom, a to najmä ženským MVO, ktoré sa podieľajú na poskytovaní pomoci ženám a šírení osvety, ale i donorom ako je Nórsky finančný mechanizmus a Európsky sociálny fond, za podporu týchto projektov.

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor) nadobudol platnosť 1. augusta 2014.

“Istanbulský dohovor môžeme právom považovať za  najucelenejšiu európsku stratégiu eliminácie a prevencie násilia páchaného na ženách a domáceho násilia”, píše vo svojom vyhlásení OZ Možnosť voľby..”Poskytuje množstvo odpovedí na to, akým spôsobom zlepšiť ochranu žien a ďalších obetí domáceho násilia tak, aby mohli žiť svoj život slobodne a dôstojne. Zároveň sa zameriava aj na opatrenia, ktoré by umožnili predchádzať násiliu a znížiť tak hrozivý počet žien žijúcich v násilných vzťahoch. Upriamuje pozornosť na potrebu presadenia rodovej rovnosti ako nevyhnutnej stratégie na zastavenie násilia páchaného na ženách. Zároveň kriminalizuje množstvo konaní, ktoré rodovo podmienené násilie predstavuje, ako je napr. fyzické, psychické, sexuálne násilie, nebezpečné prenasledovanie, sexuálne obťažovanie, manželstvá z donútenia, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútené umelé prerušenie tehotenstva a násilná sterilizácia.”

Dohovor doposiaľ  podpísalo 22 krajín a 14 ho aj ratifikovalo. V nadchádzajúcom období preto stojí pred európskymi krajinami veľká výzva. A tou je účinné zavedenie dohovoru do praxe.

Slovenská republika podpísala dohovor 11.mája 2011 a vyjadrila politickú vôľu ho ratifikovať a účinne implementovať.

Vyhlásenie Rady Európy k vstúpeniu Istanbulského dohovoru do platnosti

TV spot Rady Európy k Istanbulskému dohovoru