Trestný zákon

Druhy a charakteristika trestných činov

Domáce násilie má rôzne formy – fyzické, sexuálne, psychické a často aj ekonomické. Fyzické násilie je spravidla sprevádzané ťažkou psychickým nátlakom a verbálnou agresiou. Protiprávne konanie páchateľa môže mať podobu priestupku proti verejnému poriadku či občianskemu spolunažívaniu, ale môže ísť i o trestný čin, najmä týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona.

Trestný zákon osobitne definuje násilie na blízkej a zverenej osobe v § 208 ako „týrania blízkej osoby a zverenej osoby“ a preto je vhodné využívať pri trestnom stíhaní páve tento paragraf Trestného zákona (pozri príloha). Blízkou osobou sa v trestnom práve vo všeobecnosti rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel a iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

V prípadoch, ak ide skôr o jednotlivý útok bez napĺňania charakteristiky domáceho násilia, prichádzajú do úvahy ďalšie ustanovenia Trestného zákona, najmä

• ublíženie na zdraví podľa § 155 až 157 Trestného zákona,
• obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona,
• vydieranie § 189 Trestného zákona,
• hrubý nátlak podľa § 190 Trestného zákona,
• nátlak podľa § 192 Trestného zákona,
• znásilnenie podľa § 199 Trestného zákona,
• sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona,
• sexuálne zneužívanie podľa § 201 Trestného zákona,
• nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 Trestného zákona,
• nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a Trestného zákona,
• obmedzovanie slobody pobytu podľa § 184 Trestného zákona,
• úkladná vražda podľa § 144 Trestného zákona.

Z hľadiska objektu týchto trestných činov ide o trestné činy proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, rodine a mládeži a proti iným právam a slobodám.

Osobitnú ochranu Trestný zákon poskytuje chránenej osobe, čo je okrem blízkej osoby i každé dieťa, tehotná žena, odkázaná osoba, osoba vyššieho veku a ďalšie, a to vyššou trestnou sadzbou. Zámer prísnejšie trestať takéto činy v prostredí vzájomnej dôvery a previazanosti bol potom doplnený ustanovením § 127 ods. 5, ktorým sa rozširuje definícia blízkej osoby osobitne na účely trestných činov vydierania, týrania blízkej a zverenej osoby, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, nebezpečného vyhrážania alebo nebezpečného prenasledovania a to tak, že sa ňou rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa všeobecnej definície, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti.

Správna kvalifikácia trestného činu je dôležitá, pretože z nej vyplýva kvalifikácia trestného činu ako prečinu alebo zločinu so všetkými dôsledkami pre trestné konanie až po uloženie trestu v odsudzujúcom rozsudku. Navyše, budúce postupy na ochranu a podporu obetí a s tým spojené služby, budú závisieť od správnej kvalifikácie násilia ako konkrétneho trestného činu.

Ustanovenie § 208 Trestného zákona bolo zmenené od 1.9.2002 a následne od 1.1.2016. V súčasnosti má takéto znenie:

§ 208

Týranie blízkej osoby a zverenej osoby

(1) Kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie

a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,

c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,

d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo

e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(2) Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý.

(3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b) z osobitného motívu,

c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo

d) závažnejším spôsobom konania.

(4) Odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb.