(Denník N) Dvanásťročná Lena chcela popri balete, speve a klavíri skúsiť aj divadlo. Netušila však, že pán režisér v nej nevidí len skvelú herečku a na konkurz príde sama. Milka zasa nerátala s tým, že jej na zábave čosi primiešajú do nápoja. Aj s takýmito príbehmi sa MIRKA GRÓFOVÁ stretáva v občianskom združení Nemlčme, ktoré pomáha obetiam sexuálneho násilia.
Čo môže urobiť novinár, aby o sexuálnom násilí neinformoval skreslene a urážlivo?
Udalosť by mal podať v kontexte. Často sa opomenie násilník a celá pozornosť sa sústreďuje len na obeť, hovorí sa o tom, kde bola, čo mala oblečené, či pila. Je dobré uvádzať štatistiky takýchto činov, vysvetlenie, prečo sa dejú, aké majú následky na obeť aj okolie a podobne. Tiež je dôležitý slovník. Často sa hovorí o sexuálnom škandále, pričom znásilnenie nie je sexuálny škandál. Tým môže byť milenka známeho politika. Tiež si treba dávať pozor na oslovených odborníkov, pretože aj medzi nimi mýty o sexuálnom zneužívaní stále pretrvávajú. Médiá tiež často spochybňujú tvrdenia obete, snažia sa nájsť veci, ktoré podľa nich nesedia. Robia prácu, ktorú má robiť polícia. Ide o akúsi falošnú objektivitu. K obeti by sa pritom mali aj pred vynesením rozsudku správať tak, akoby bola určite obeťou, a predchádzať tak druhotnému zraňovaniu. Je totiž veľká pravdepodobnosť, že ňou naozaj je. Do istej miery chápem, prečo to robia, ale dá sa informovať vyvážene aj bez zraňovania obetí.