Symbolicky 8. marca schválil Európsky parlament správu s následným uznesením o o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu v nasledovnom znení:
Uznesenie Európskeho parlamentu o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu (2015/2230(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,
– so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,
– so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005) a Peking +15 (2010) a na záverečný dokument hodnotiacej konferencie Peking +20,
– so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o rodovej otázke v oblasti rozvoja,
– so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: premena životov dievčat a žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ v rokoch 2016 – 2020 (SWD(2015)0182) a na závery Rady z 26. októbra 2015 o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,
– so zreteľom na článok 3 Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, v ktorom sa pojem „rod“ vymedzuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“,
– so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: charta žien (COM(2010)0078),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),
– so zreteľom na výskumnú správu Komisie s názvom Hodnotenie predností a nedostatkov stratégie pre rovnosť medzi ženami a mužmi v rokoch 2010 – 2015,
– so zreteľom na stratégiu Rady Európy pre rodovú rovnosť na roky 2014 – 2017,
– so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) s názvom Presadzovanie žien v rámci politického rozhodovania – ďalší postup, uverejnenú v roku 2015,
– so zreteľom na závery a odporúčania správy Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) s názvom Parlamenty zohľadňujúce rodové hľadisko: všeobecný prehľad osvedčených postupov, zverejnenej v roku 2011,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009(1), z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010,(2) z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011(3)a z 10. marca 2015 o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(4),
– zo zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2003 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v Európskom parlamente(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2007 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov(6),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2009 o integrovanom prístupe k rovnosti žien a mužov v rámci práce výborov a delegácií(7),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o uplatňovaní rodového hľadiska vo vonkajších vzťahoch EÚ a pri budovaní mieru/obnove krajín(8),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2012 o ženách v procese politického rozhodovania – kvalita a rovnosť(9),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii Európskej únie pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(10),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. februára 1996 s názvom Začlenenie zásady rovnakých príležitostí pre ženy a mužov do všetkých politík a činností Spoločenstva (COM(1996) 0067 final), v ktorom sa Komisia zaviazala „podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých svojich činnostiach a politikách na všetkých úrovniach“, čím sa v skutočnosti zaviedla zásada rodovej rovnosti,
– so zreteľom na štúdiu s názvom Hodnotenie stratégie rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 ako prínos k dosiahnutiu cieľov Pekinskej akčnej platformy, ktorú v roku 2014 uverejnila tematická sekcia C Európskeho parlamentu,
– so zreteľom na štúdiu s názvom Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo výboroch a v delegáciách Európskeho parlamentu, ktorú v roku 2014 uverejnila tematická sekcia C Európskeho parlamentu,
– so zreteľom na štúdiu s názvom Rozpočet EÚ pre rodovú rovnosť, ktorú v roku 2015 uverejnila tematická sekcia D Európskeho parlamentu,
– so zreteľom na oznámenie s názvom Usmernenia k rozvoju politík zameraných na rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien (Guidance on the development of gender equality and the empowerment of women policies), ktorú v máji 2014 uverejnil orgán OSN Ženy,
– so zreteľom na dokument s názvom Pokrok v oblasti rodovej rovnosti v EÚ: míňame cieľ? (Advances in EU Gender Equality: Missing the mark?), ktorý v roku 2014 uverejnila sieť European Policy Institutes Network,
– so zreteľom na výročnú správu o ľudských zdrojov za rok 2014, ktorú uverejnilo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre personál,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0034/2016),
A. keďže v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti stanovuje ako horizontálna zásada a v článku 2 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje rodová rovnosť ako hodnota Únie;
B. keďže Charta základných práv obsahuje osobitné ustanovenia o horizontálnej zásade rodovej rovnosti a v článku 6 Zmluvy o EÚ sa uznáva, že charta má rovnakú právnu silu ako zmluvy;
C. keďže dosiahnutie rodovej rovnosti má zásadný význam z hľadiska ochrany ľudských práv, fungovania demokracie, dodržiavania zásad právneho štátu a hospodárskeho rastu, sociálneho začlenenia a udržateľnosti;
D. keďže napredovanie EÚ v oblasti rodovej rovnosti stagnuje a pri súčasnom tempe ešte nejaký čas potrvá, kým sa rodová rovnosť dosiahne;
E. keďže Komisia sa v rámci strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 podujala pokračovať v činnostiach uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a to aj prostredníctvom hodnotiacich a monitorovacích činností; keďže Komisia znížila svoj strategický záväzok v oblasti rodovej rovnosti na obdobie po roku 2015 na úroveň pracovného dokumentu útvarov Komisie;
F. keďže piatym cieľom udržateľného rozvoja je dosiahnuť do roku 2030 rodovú rovnosť;
G. keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti znamená začlenenie rodového hľadiska do všetkých aspektov politík EÚ – prípravy, návrhu, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík, právnych opatrení a programov financovania – s cieľom dosiahnuť rovnosť medzi ženami a mužmi(11);
H. keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti musí zahŕňať práva, perspektívy a blaho osôb LGBTIQ, ako aj osôb všetkých rodových identít;
I. keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by malo byť proaktívnym a reaktívnym nástrojom na dosiahnutie rodovej rovnosti;
J. keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti nie je ako také politickým cieľom, ale kľúčovým prostriedkom na dosiahnutie rodovej rovnosti, a to vždy v spojení s ďalšími špecifickými opatreniami a politikami zameranými na presadzovanie rodovej rovnosti;
K. keďže jednou z právomocí gestorského výboru je prispievať k vykonávaniu a ďalšiemu rozvoju uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach politiky;
L. keďže väčšina parlamentných výborov vo všeobecnosti považuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti za dôležité (napríklad vo svojej legislatívnej činnosti, v pracovných vzťahoch s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť a tiež pri vypracúvaní akčných plánov v oblasti rovnosti), pričom niektoré výbory preukazujú len malý, respektívne žiadny záujem o túto otázku;
M. keďže od predchádzajúceho volebného obdobia gestorský výbor zaviedol predkladanie cielených príspevkov k správam iných výborov prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; keďže podľa štúdie uverejnenej v roku 2014(12)bolo 85 % pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ktoré boli predložené od júla 2011 do februára 2013, začlenených do záverečných správ, ktoré prijali výbory zodpovedné za príslušnú oblasť; keďže na účely aktuálneho posúdenia situácie v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v Parlamente sú potrebné ďalšie údaje od februára 2013;
N. keďže v nadväznosti na uznesenie o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti z roku 2003 každý parlamentný výbor vymenúva jedného zo svojich členov ako osobu zodpovednú za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, a tak vytvára „sieť pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti“; keďže v ďalších uzneseniach na túto tému sa požadoval trvalý rozvoj tejto siete a vytvorenie podobnej siete v rámci medziparlamentných delegácií; keďže táto sieť sa opiera o sieť fungujúcu na úrovni zamestnancov v sekretariátoch výborov;
O. keďže členovia siete vyplnili dotazník, ktorého cieľom bolo posúdiť aktuálny stav uplatňovania rodového hľadiska v príslušných politických oblastiach;
P. keďže k VFR (viacročný finančný rámec) je pripojené spoločné vyhlásenie troch inštitúcií, v ktorom je dohodnuté, že „do ročných rozpočtových postupov sa podľa potreby začlenia rodové prvky, pričom sa zohľadnia spôsoby, akými celkový finančný rámec Únie prispieva k prehlbovaniu rodovej rovnosti (a zabezpečuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti)“; keďže napriek tomu treba posilniť samotný záväzok týkajúci sa pokračovania v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti a posilňovaní postavenia žien, pretože platné politiky boli uplatňované len v obmedzenej miere a problém nedostatočných rozpočtových prostriedkov sa týka najmä rodových otázok;
Q. keďže ani jedna z inštitúcií EÚ neuplatňuje dôsledne rodové rozpočtovanie;
R. keďže Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) bol zriadený s cieľom posilňovať presadzovanie rodovej rovnosti vrátane uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách Únie a v nadväzujúcich národných politikách a podieľať sa na ňom; keďže EIGE vytvoril platformu pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, slovník rodovej rovnosti a pojmový slovník, ktoré majú tvorcom rozhodnutí, zamestnancom EÚ a vládnym orgánom pomáhať pri začleňovaní rodového hľadiska do svojich činnosti;
S. keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti zahŕňa tak začleňovanie rodového hľadiska do obsahu jednotlivých politík, ako aj riešenie otázky zastúpenia žien a mužov a osôb všetkých rodových identít v daných politických oblastiach; keďže oba rozmery treba zohľadňovať vo všetkých etapách procesu tvorby politiky;
T. keďže všetky vnútorné a vonkajšie politiky EÚ by mali byť koncipované s cieľom rovnocenne podporovať chlapcov a dievčatá, mužov a ženy, ako aj ostatné rodové identity;
U. keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je v hodnotení Európskej komisie týkajúcom sa stratégie rodovej rovnosti na roky 2010 – 2015 uvedené ako jeden z hlavných nedostatkov;
V. keďže parlament, ktorý citlivo pristupuje k rodovej otázke, zohráva kľúčovú úlohu pri náprave rodových rozdielov, presadzovaní rovnoprávnej účasti žien a mužov v hospodárskej, sociálnej a politickej oblasti a rozširovaní politického rámca rodovej rovnosti;
W. keďže odborná príprava v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti pre poslancov EP, zamestnancov Parlamentu, a najmä pre zamestnancov na riadiacich miestach, má kľúčový význam pre presadzovanie rodového hľadiska vo všetkých oblastiach a fázach politiky;
X. keďže na zabezpečenie skutočného pokroku pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v rámci parlamentných činností sa neprideľujú dostatočné finančné prostriedky a ľudské zdroje;
Y. keďže pre analýzu pokroku dosiahnutého v otázke rodovej rovnosti je nevyhnutný systematický a pravidelný zber rodovo rozlíšených údajov a štatistík v rámci posudzovania vplyvu politík, ako aj v procese ich tvorby; keďže sa v Parlamente musí vykonávať viac kvalitatívneho výskumu, aby sa zistilo, aký význam majú nástroje uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a aký je ich vplyv na výsledky politík, uznesenia a legislatívne texty;
Z. keďže zastúpenie žien na kľúčových rozhodovacích miestach na politickej a administratívnej úrovni, a to aj v rámci politických skupín v Parlamente, je stále nízke; keďže ženy majú tendenciu predsedať výborom, ktoré v menšej miere súvisia s prideľovaním rozpočtových prostriedkov a rozhodovaním v hospodárskej oblasti; keďže s cieľom zvýšiť kvalitu prijímaných rozhodnutí musí Parlament zabezpečiť, aby boli miesta s rozhodovacími právomocami rovnomerne obsadzované mužmi i ženami; keďže muži musia byť zaangažovaní do presadzovania rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach a je potrebné nabádať poslancov EP, aby uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti začlenili do svojej práce;
Aa. keďže Parlament má zavedenú organizačnú štruktúru na podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci svojich činností a keďže táto štruktúra musí byť lepšie koordinovaná, posilnená a rozšírená a musí byť podporená novou politickou a administratívnou vôľou, aby sa zvýšila miera uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;
Ab. keďže na to, aby bolo možné rodové hľadisko začleniť do všetkých fáz politického cyklu, je potrebná väčšia medziinštitucionálna spolupráca v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, čo by Parlamentu uľahčilo vlastnú prácu v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;
Ac. keďže príspevok externých zainteresovaných strán, napríklad organizácií občianskej spoločnosti, skupín na podporu práv žien a rodovej rovnosti, medzinárodných inštitúcií, akademickej obce a národných parlamentov, má význam, pokiaľ ide o zlepšovanie procesov uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a sprostredkovanie vzájomných výmen na podporu osvedčených postupov;
Ad. keďže v uznesení o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ktoré Parlament prijal v roku 2007, sa požaduje, aby sa každé dva roky vykonalo posúdenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v práci Parlamentu;
Všeobecné posúdenie existujúceho inštitucionálneho rámca
1. zastáva názor, že v záujme začlenenia rodového hľadiska do politického procesu treba zvážiť dve stránky: obsah politiky a rodové zastúpenie v administratíve a rozhodovacích procesoch; konštatuje zároveň, že pre neustále zvyšovanie rodovej rovnosti sú mimoriadne dôležité presné údaje o vplyve politiky;
2. konštatuje, že v rámci organizačnej štruktúry Parlamentu sú rozvojom a uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti na úrovni politík aj pracovného života poverené rôzne orgány:
– skupina na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť, ktorá zodpovedá za presadzovanie úplnej rovnosti medzi ženami a mužmi vo všetkých oblastiach pracovného života v rámci sekretariátu Parlamentu;
– výbor zodpovedný za konkrétne opatrenia zamerané na začlenenie rodového hľadiska do činnosti ostatných výborov a delegácií;
– sieť pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;
– útvary zodpovedné za úspešnú realizáciu rodovo vyváženého zastúpenia so zreteľom na všetky pozície v organizačnej štruktúre;
3. vyjadruje poľutovanie nad tým, že činnosti týchto rôznych orgánov zodpovedných za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti nie sú koordinované a integrované ani v rámci Parlamentu, ani s inými inštitúciami (neexistuje žiadny medziinštitucionálny mechanizmus spolupráce pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti); zaväzuje sa nastoliť účinnú spoluprácu medzi všetkými aktérmi v tomto inštitucionálnom rámci na základe konkrétneho mechanizmu, napr. monitorovania alebo informácií o vykonávaní;
4. pripomína svoj záväzok pravidelne prijímať a plniť politický plán pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v Parlamente s celkovým cieľom presadzovať rodovú rovnosť účinným začleňovaním rodového hľadiska do politík a činností vrátane rozhodovacích štruktúr a administratívy;
5. žiada, aby sa sieť pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti neustále rozvíjala a nezastupovala iba výbory, ale aj medziparlamentné delegácie, a aby sa v plnej miere zapájala do pravidelného monitorovania aktuálneho stavu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v jednotlivých politických oblastiach; berie na vedomie potrebu väčšieho a aktívnejšieho zapojenia poslancov EP do siete a žiada, aby v záujme zvýšenia účasti boli do siete zapojení náhradníci poslancov EP, ako je to bežné vo výboroch a v delegáciách;
6. zdôrazňuje, že podľa uvedenej štúdie na túto tému z roku 2014 je najúčinnejším nástrojom na začlenenie hľadiska rodovej rovnosti do politického procesu využívanie postupov, ktoré zahŕňajú spoluprácu s ďalšími výbormi; poukazuje na to, že je potrebné, aby ostatné výbory podporovali úsilie o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a realizovali ho v rámci svojich činností;
7. vyzýva zodpovedné útvary, aby naďalej pracovali na osobitných opatreniach na podporu zosúladenia pracovného a súkromného života; s poľutovaním konštatuje, že spomedzi úradníkov EP sú ženy naďalej najviac zastúpené vo funkčnej skupine asistentov (AST); požaduje, aby sa na základe rodovo rozlíšených údajov každoročne analyzoval stav rodovej rovnosti v Parlamente na všetkých úrovniach zamestnancov a politických orgánov vrátane asistentov poslancov a aby sa správa o tomto stave zverejnila;
8. žiada, aby sa vyriešili štrukturálne prekážky a aby sa vytvorilo prostredie, ktoré umožní ženám pôsobiť na rozhodovacích miestach na všetkých úrovniach, ako sú napríklad opatrenia zamerané na zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života a pozitívne akčné opatrenia, prostredníctvom ktorých sa zvýši počet osôb menej zastúpeného pohlavia na miestach, na ktorých prevládajú buď ženy alebo muži; žiada politické strany, aby priznali svoju zodpovednosť za podporu žien, keďže právomoc vykonávať nábor, vyberať a nominovať kandidátov je v rukách týchto strán;
9. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ciele vyváženého rodového zastúpenia na úrovni vyššieho a stredného manažmentu, ktoré prijalo Predsedníctvo v roku 2006 (správa Kaufmann), sa do termínu stanoveného na rok 2009 nepodarilo dosiahnuť a nie sú splnené ani v súčasnosti; konštatuje, že tieto ciele na ďalšie roky následne potvrdila skupina na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť; naliehavo vyzýva na prijatie účinných a ďalekosiahlych opatrení, aby bolo možné tieto ciele v oblasti rodovej rovnosti splniť v čo najkratšom čase;
10. konštatuje, že skupina na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť je zodpovedná za prijatie akčného plánu presadzovania rovnosti a rozmanitosti v rámci Parlamentu a za jeho plnenie; vyzýva skupinu na vysokej úrovni, aby s podporou príslušných útvarov predložila komplexný plán rodovej rovnosti, v ktorom uvedie, ako do roku 2020 dosiahnuť 40-percentné zastúpenie žien na stredných a vyšších manažérskych pozíciách; vyzýva GR pre personál a politické skupiny, aby zvážili možnosť navrhovať jednu ženu a jedného muža na miesta vedúcich oddelení v prípade, ak sa tieto miesta uvoľnia;
11. odporúča, aby stály spravodajca pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti po vytvorení tejto funkcie spolupracoval so skupinou na vysokej úrovni na zabezpečení splnenia cieľov rodovej rovnosti pre sekretariát Parlamentu a jeho zamestnancov;
12. vyzýva politické skupiny, aby zvážili možnosť navrhnúť jednu ženu a jedného muža na pozíciu predsedu vo výboroch a v skupinách;
13. poznamenáva, že v rozsahu, v akom to umožňujú okolnosti, je žiaduce dosiahnuť rovnomerné rodové zastúpenie v každom výbore; vyzýva politické skupiny, aby zvážili koordinovaným spôsobom nominovať do každého výboru poslancov EP z nedostatočne zastúpeného pohlavia; vyzýva politické skupiny, aby nominovali rovnaký počet poslancov a poslankýň EP za členov a náhradníkov výboru FEMM s cieľom podporiť zapojenie mužov do politiky rodovej rovnosti;
Nástroje uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti
14. zdôrazňuje, že postup využívania pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti sa ukázal byť účinnejší ako stanoviská, keďže tieto pozmeňujúce návrhy sú stručnejšie, dajú sa rýchlejšie predložiť a týkajú sa kľúčových, konkrétnych a vymedzených otázok; opätovne vyzýva príslušný výbor, aby postup pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti začlenil do rokovacieho poriadku, a to so zreteľom na osobitnú úlohu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti ako horizontálnej zásady; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi výbormi a na účinnú koordináciu medzi sieťou pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a príslušným výborom na politickej, ako aj administratívnej úrovni, s cieľom dať správam zásadný rodový rozmer; vyzdvihuje významnú úlohu členov siete v každom výbore pri sprostredkovaní účinného príspevku príslušného výboru prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a stanovísk a žiada účinnú koordináciu medzi zodpovednými členmi Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a členmi siete v rámci postupu pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti; opätovne zdôrazňuje potrebu úzkej koordinácie medzi príslušným výborom a výbormi zodpovednými za pozmeňujúce návrhy týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a stanoviská s cieľom zabezpečiť optimálny harmonogram a plánovanie, a tým účinný príspevok do správy výboru zodpovedného za príslušnú oblasť;
15. vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek medziinštitucionálnemu vyhláseniu o zabezpečení uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, priloženému k VFR, sa doteraz neprijali žiadne opatrenia týkajúce sa rodového rozpočtovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu dôkladne monitorovať, ako sa vykonávajú zásady spoločného vyhlásenia, pokiaľ ide o ročné rozpočtové postupy, a žiada, aby gestorský výbor dostal pri revízii VFR oficiálnu úlohu;
16. zdôrazňuje, že rozpočtovanie zohľadňujúce rodové hľadisko vo forme plánovania, programovania a rozpočtovania, ktoré prispieva k posilňovaniu rodovej rovnosti a k napĺňaniu práv žien, je jedným z nástrojov, ktorý využívajú tvorcovia politík pri riešení otázky rodových rozdielov; s poľutovaním konštatuje, že pri vykonávaní rodového rozpočtovania sa ukázalo, že rodové hľadisko sa ani zďaleka neuplatňuje vo všetkých politikách, na všetkých úrovniach a v každej etape procesu tvorby politiky; konštatuje, že v tejto súvislosti je mimoriadne dôležité budovať vnútorné kapacity v oblasti rodového rozpočtovania s cieľom posilniť kontrolnú úlohu Parlamentu v týchto otázkach; konštatuje, že dôsledky rozhodnutí o výdajoch a príjmoch mali výrazne odlišný vplyv na ženy a mužov a zdôrazňuje, že poslanci v príslušných výboroch by mali brať do úvahy tieto odlišné účinky pri zostavovaní rozpočtu; zdôrazňuje, že rodové rozpočtovanie podporuje zodpovednosť a transparentnosť, pokiaľ ide o záväzok Parlamentu v oblasti rodovej rovnosti;
17. berie na vedomie, že Komisia sa podujala pokračovať v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti začleňovaním aspektov rodovej rovnosti do posúdení vplyvu a hodnotení v súlade so zásadami lepšej tvorby práva a zvažuje vydanie správy o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Komisii v roku 2017;
18. opätovne potvrdzuje, že na vypracovanie posúdení vplyvu na rodovú rovnosť a rodových analýz sú potrebné dostatočné zdroje aj na úrovni Parlamentu; vyzýva Komisiu, aby v prípade nového legislatívneho alebo politického návrhu uskutočňovala systematické posudzovanie vplyvu na rodovú rovnosť, a to na základe dôkladnejšieho posúdenia ich vplyvu na základné práva a s cieľom dosiahnuť, aby EÚ bola dokonalým príkladom v oblasti presadzovania práv žien; zdôrazňuje, že takéto analýzy a metodiky zberu údajov musia byť citlivé ku skúsenostiam LGBTIQ osôb; zdôrazňuje, že výbory sú nabádané k tomu, aby využívali interné odborné znalosti a externé odborné znalosti ostatných inštitúcií a orgánov z verejného a súkromného sektora, ktoré aktívne presadzujú uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;
19. vyzýva inštitút EIGE, aby každému výboru pravidelne predkladal informácie s cieľom poukázať na rodové hľadisko v každom odvetví tvorby politiky a sprístupnil údaje a nástroje, ktoré vypracoval, napr. platformu pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, ako súčasť širších snáh o budovanie kapacít určených aj zamestnancom a asistentom poslancov; vyzýva výskumnú službu, aby pravidelne vykonávala podrobný kvalitatívny a kvantitatívny výskum týkajúci sa pokroku v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v Parlamente a fungovania organizačnej štruktúry, ktorá je na to určená;
20. vyjadruje poľutovanie nad tým, že inštitútu EIGE chýbajú v súčasnosti dostatočné zdroje na vykonávanie všetkých činností, ktorými je poverený, a preto zdôrazňuje, že je potrebné rozpočet EIGE upraviť, aby bol v súlade so širokým mandátom inštitútu;
21. zdôrazňuje význam a pozitívny dosah používania rodovo neutrálneho jazyka vo svojich činnostiach; pripomína, že podporuje usmernenia Predsedníctva pre rodovo neutrálny jazyk a ich neustálu aktualizáciu aj na základe nástrojov vypracovaných inštitútom EIGE a na medziinštitucionálnej úrovni; žiada osobitné odborné kurzy o používaní rodovo neutrálneho jazyka pre prekladateľské a tlmočnícke služby;
22. konštatuje, že v odpovediach na dotazníky o stave uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v parlamentných výboroch boli ako nástroje účinné pri začleňovaní rodového hľadiska do činnosti výborov označené aj tieto konkrétne nástroje:
– šírenie kľúčových dokumentov a začlenenie problematiky rodovej rovnosti do referenčného rámca zadaných štúdií;
– upriamenie pozornosti na používanie osobitnej terminológie a vymedzení pojmov v súvislosti s problematikou rodovej rovnosti;
– podpora posúdení ex ante a ex post, pokiaľ ide o legislatívne návrhy a návrhy budúcich dohôd;
– školiace a osvetové činnosti určené poslancom, zamestnancom, politickým poradcom a asistentom;
dôrazne odporúča ďalší vývoj týchto nástrojov a ich používanie v práci Parlamentu;
23. pripomína, že v súvislosti s hodnoteniami a programami v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti je potrebné uplatniť aj účinné následné opatrenia s cieľom zamerať sa na účinnosť každej akcie a prípadné problémy; zdôrazňuje, že je dôležité v prípade potreby vykonať nápravné opatrenia a rozvíjať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v prípade, že po vykonaní nápravných opatrení nedôjde k dostatočnému pokroku;
24. žiada zavedenie akreditačného systému, aby osoby, ktoré absolvujú odbornú prípravu v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v Parlamente, získali oficiálne osvedčenie, ktorým sa budú môcť preukazovať počas celej pracovnej kariéry;
25. odporúča, aby Riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre komunikáciu obohatilo svoje správy o tvorbe politík v Parlamente o výraznejšie rodové hľadisko;
26. vyjadruje svoju plnú podporu rozvoju cielených a pravidelných školení v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, na ktoré budú vyčlenené primerané zdroje a ktoré budú prispôsobené osobitným potrebám Parlamentu, určené všetkým zamestnancom Parlamentu, ktorí pracujú v politických oblastiach, pričom rozsiahlejšia odborná príprava by sa mala organizovať pre stredný a vrcholový manažment, najmä pre vedúcich oddelení; žiada poskytovanie odbornej prípravy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti pre poslancov, parlamentných asistentov a zamestnancov politických skupín; požaduje, aby sa pre ženy organizovali školenia a aby sa im poskytla možnosť získať skúsenosti na vedúcich postaveniach; odporúča, aby boli do odbornej prípravy zahrnuté informácie o viacnásobných a prierezových formách diskriminácie; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby si všetky útvary uvedomovali svoju zodpovednosť za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vrátane tých, ktoré majú na starosti ľudské zdroje, bezpečnosť a zariadenia; navrhuje zaviesť osobitné usmernenia v oblasti ľudských zdrojov, ktorými sa bude účinne uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti, s cieľom zlepšiť podmienky na pracovisku pre všetkých zamestnancov vrátane osôb LGBTIQ;
Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v práci výborov
27. opakuje svoju žiadosť o splnenie záväzku predkladať dvakrát ročne správu o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Parlamentu; je si vedomý úlohy, ktorú zohráva sieť pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti pri posudzovaní aktuálneho stavu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v každej politickej oblasti, a odporúča, aby sa dotazník, ktorý je základom uvedenej správy, využíval ako každoročná monitorovacia metóda;
28. poznamenáva, že členovia siete vo svojich odpovediach zvyčajne uviedli, že v ich konkrétnej politickej oblasti sa osobitné rodové potreby zohľadnili v rôznych činnostiach, ako sú správy, pozmeňujúce návrhy týkajúce sa rodovej rovnosti, štúdie, vypočutia, služobné cesty a výmeny názorov;
29. víta osobitné iniciatívy, ktoré v tejto oblasti vyvinuli niektoré parlamentné výbory; s poľutovaním konštatuje, že veľká väčšina výborov pre svoju prácu neprijala akčný plán pre rodovú rovnosť, ani o ňom nediskutovala; zdôrazňuje, že je dôležité, aby pri výmene osvedčených postupov príslušné orgány spolupracovali so všetkými výbormi a delegáciami, a to aj prostredníctvom siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, a aby sa stanovil jasný postup na prijímanie akčného plánu v rodovej oblasti v každom výbore a každej delegácii, ktorý sa začlení do rokovacieho poriadku Parlamentu; odporúča, aby každý výbor usporiadal vo svojej oblasti politiky raz za dva roky vypočutie o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, a to v čase vypracovania správy o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti;
30. podčiarkuje potrebu dôkladne posúdiť fungovanie siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a určiť spôsoby, ako zabezpečiť výraznejšie zapojenie a väčšiu informovanosť členov siete; odporúča, aby sa členovia a náhradníci siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti angažovali v prospech rodovej rovnosti, ale poukazuje na to, že nemusia byť nevyhnutne členmi Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, čím sa do oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti zaangažuje väčšia skupina poslancov; odporúča pravidelný kontakt a výmeny medzi gestorským výborom a sieťou;
31. odporúča, aby sieti pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti spolupredsedal gestorský výbor spolu s ďalším členom siete, ktorý bude vymenovaný na základe rotácie spomedzi rôznych výborov, aby sa tak vyslal signál, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa týka všetkých výborov;
32. zastáva názor, že stály spravodajca pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti posilní súčasnú štruktúru, zabezpečí stabilitu pri spolupráci medzi sieťou pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a gestorským výborom a vytvorí trvalý kontakt s ďalšími orgánmi Parlamentu pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;
33. zastáva názor, že treba zriadiť vnútorný monitorovací orgán, ktorý bude sledovať a následne hodnotiť uplatňovanie nástrojov a opatrení; žiada, aby sa vypracoval osobitný popis práce pre zamestnancov zodpovedných za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo výboroch; vyzýva príslušné orgány, aby dvakrát za rok posúdili pokrok dosiahnutý v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti vo výboroch a v delegáciách;
Medziinštitucionálna spolupráca na podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti
34. je presvedčený, že pevnejšie medziinštitucionálne vzťahy zlepšia rodovú rovnováhu v rámci tvorby politiky EÚ; konštatuje, že v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti sa zatiaľ nenadviazala žiadna štruktúrovaná spolupráca s ďalšími inštitucionálnymi partnermi, napr. s Komisiou, Radou a inštitútom EIGE; vyzýva Komisiu, aby navrhla vhodný rámec na začatie medziinštitucionálnej spolupráce v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, napríklad zriadenie medziinštitucionálnej pracovnej skupiny na vysokej úrovni v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a tiež na zahrnutie ďalších zainteresovaných strán do tejto oblasti;
35. odporúča, aby európsky ombudsman každoročne poskytoval parlamentnej skupine na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť údaje o sťažnostiach na nesprávne administratívne postupy týkajúce sa rodovej rovnosti v Parlamente, a to s náležitým ohľadom na rozhodnutie Európskeho parlamentu o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana;
36. je presvedčený, že výmenou najlepších postupov s ďalšími organizáciami sa posilní budovanie kapacít Parlamentu a jeho účinnosť pri uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti; žiada, aby sa na všetkých úrovniach organizovali výmeny najlepších postupov s inými inštitúciami a organizáciami, napr. s OSN Ženy, Radou Európy, inštitúciami EÚ a zainteresovanými stranami, ktoré sa podieľajú na presadzovaní rodovej rovnosti, ako sú orgány pre rodovú rovnosť, sociálni partneri a MVO; nabáda na účasť na osobitných programoch zameraných na budovanie kapacít, ktoré realizujú iné medzinárodné organizácie, a na získavanie ich podpory pre organizovanie programov uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ktoré sú prispôsobené konkrétnym potrebám;
37. žiada GR pre personál, aby si vymieňalo osvedčené postupy a technickú pomoc v oblasti rodovej rovnosti a rozmanitosti, napríklad s Kongresom USA a vnútroštátnymi orgánmi pre rodovú rovnosť, a to v súvislosti s poskytovaním podpory nedostatočne zastúpeným rasovým komunitám a komunitám etnických menšín v krátkodobých výberových konaniach a výberových konaniach EPSO; žiada o zameranie sa stážistov a vypracovanie iniciatív a programov určených na podporu stáží pre mladých ľudí, najmä ženy z nedostatočne zastúpených rasových skupín a etnických menšín;
38. zdôrazňuje potrebu otvoreného a nepretržitého dialógu s národnými parlamentmi s cieľom zaviesť pravidelné výmeny názorov, vymieňať si informácie o nových postupoch a podávať správy o hodnoteniach vplyvu politík v záujme presadzovania spoločného prístupu a ďalšieho rozvíjania najlepších postupov pri presadzovaní uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; odporúča organizovanie pravidelných medziparlamentných schôdzí na tému uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;
39. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa v medzinárodnom meradle stanovilo ako stratégia na dosiahnutie rodovej rovnosti. Z praktickej stránky uplatňovanie rodového hľadiska znamená začlenenie rodového hľadiska do prípravy, návrhu, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík, regulačných opatrení a výdavkových programov s cieľom dosiahnuť rovnosť medzi ženami a mužmi a bojovať proti diskriminácii.
Uplatňovanie rodového hľadiska má dvojaký rozmer: vyžaduje si tak začleňovanie rodového hľadiska do obsahu jednotlivých politík, ako aj riešenie otázky zastúpenia žien a mužov v danej politickej oblasti. Oba rozmery – rodové zastúpenie aj rodovo uvedomelý obsah – treba zohľadňovať vo všetkých etapách procesu tvorby politiky.
Hoci sú číselné údaje dôležité, podstatné je tiež zvážiť, ako rodová otázka súvisí s obsahom politických opatrení, aby sa tak dalo lepšie pochopiť, ako by z nich ženy a muži mohli ťažiť. Politikou zohľadňujúcou rodové hľadisko sa zabezpečí rovnaký prístup k potrebám všetkých občanov, či už pôjde o ženy alebo mužov.
Vládna politika a právne predpisy sa tradične vnímajú ako rodovo neutrálne nástroje, keďže sa predpokladá, že verejná politika prináša úžitok rovnako celej verejnosti.
V našej spoločnosti sú však stále zakorenené štrukturálne rodové rozdiely. Aj keď zákony pristupujú k ženám a mužom rovnako, ženy stále nemajú rovnaký prístup k zdrojom a majetku ani kontrolu nad nimi. Súčasná situácia preto ukazuje, že obsah politík zohľadňujúci rodové hľadisko je základným prvkom riadnej stratégie rodovej rovnosti;
Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v EÚ
EÚ uznáva rovnosť žien a mužov ako základné právo, spoločnú hodnotu EÚ a nevyhnutnú podmienku dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti.
V roku 1996 sa Komisia zaviazala k „dvojitému prístupu“ k dosahovaniu rodovej rovnosti. Tento prístup spočíva v začleňovaní rodového hľadiska do všetkých politík a zároveň vo vykonávaní osobitných opatrení na odstránenie, prevenciu alebo nápravu rodových rozdielov. Oba prístupy sú previazané a nemôžu sa vzájomne nahrádzať.
V rámci Európskeho parlamentu je hlavným orgánom zodpovedným za presadzovanie rodovej rovnosti a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách a legislatívnych postupoch EP Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť (výbor FEMM).
V záujme začlenenia rodového aspektu do správ ďalších výborov bol na začiatku 7. volebného obdobia zavedený aj postup predkladania pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ktorý sa naďalej úspešne realizuje.
Od roku 2009 je zriadená sieť poslancov zodpovedných za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci výborov, ako aj ďalšia sieť na úrovni zamestnancov. Členovia siete sa pravidelne stretávajú, delia sa o informácie o aktuálnych spisoch, ktoré sú predmetom ich záujmu, a vymieňajú si najlepšie postupy. V poslednom volebnom období vymenovali členov zodpovedných za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti aj delegácie.
Hlavné závery vyplývajúce z dotazníka, na ktorý odpovedali členovia siete
Cieľom dotazníka, ktorý bol určený všetkým členom siete, bolo preskúmať činnosti a politické nástroje využívané na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v každom výbore.
Členovia siete vo svojich odpovediach uznali uplatňovanie niektorých dobrých postupov, ale poukázali aj na problematické body týkajúce sa účinnosti súčasného rámca pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti.
Členovia siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo svojich odpovediach vo všeobecnosti spomínali činnosti, v rámci ktorých sa zohľadnili osobitné rodové potreby v ich príslušnej oblasti zodpovednosti, napr. správy, pozmeňujúce návrhy týkajúce sa rodovej rovnosti, štúdie a výmeny názorov. Miera zohľadnenia sa výrazne líši, pričom siaha od nečinnosti v danom časovom rámci až po uvedenie viacerých politických oblastí, v ktorých sa hľadisko rodovej rovnosti uplatňuje či dokonca považuje za štandardný prvok. Väčšina členov uviedla budúce témy, kde sa rodový rozmer zohľadní v rámci rôznych činností výboru, ako sú správy (vrátane správ o vykonávaní), vypočutia, štúdie, rozpočtový postup, postup udelenia absolutória za plnenie ročného rozpočtu.
Čo sa týka akčného plánu pre rodovú rovnosť a krátkodobých a dlhodobých cieľov výboru, veľká väčšina výborov, žiaľ, akčný plán neprijala ani o ňom nediskutovala. Akčný plán pre rodovú rovnosť zatiaľ prijal jeden výbor a jeden podvýbor a zopár ďalších diskutuje o možnosti jeho prijatia.
Viacero členov siete však zdôraznilo, že aj bez akčného plánu sa v ich výbore presadzuje a dodržiava uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, pričom ako príklad uviedli vyvážené zastúpenie žien a mužov, kontakt so zainteresovanými stranami a prijímanie pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. Ak opatrenia na podporu vykonávania akčného plánu pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa uviedli štatistiky a odborná príprava.
Viacero výborov uviedlo, že uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti sa aktívne venuje viacero členov vrátane tých, ktorí sú tiež členmi výboru FEMM, niektoré ďalšie uviedli, že za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti zodpovedajú len členovia siete, a jeden výbor zostavil kontrolný zoznam pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti. Čo sa týka zamestnancov, iba zopár výborov uviedlo, že ich zamestnanci absolvovali školenie na túto tému alebo sa jej aktívne venovali.
Otázka o pravidelnom spoločnom využívaní a šírení informácií o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti medzi členmi a zamestnancami poukázala na to, že informácie často nie sú poskytnuté. Pokiaľ ide o nástroje na lepšiu podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v Európskom parlamente, všetci členovia siete vyzdvihujú ako dôležité nástroje odbornú prípravu, využívanie rodovo rozlíšených údajov a rodové posúdenie vplyvu. Miera využívania týchto nástrojov medzi jednotlivými výbormi sa značne líši: siaha od veľmi nízkej až po vysokú. Najmä rodové posúdenia vplyvu boli vyzdvihnuté ako nástroj na zabezpečenie a vykonávanie politík, ktoré by dokázali riešiť výzvy, ktorým občania EÚ často čelia v každodennom živote, najmä pokiaľ ide o potreby a problémy žien, pričom by mohli byť súčasťou všeobecnejšieho posúdenia vplyvu návrhu právneho aktu na základné práva.
Pokiaľ ide o predkladanie pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, považuje sa za dobrý postup, ktorý si však vyžaduje zlepšenie: musí sa začleniť do rokovacieho poriadku a treba posilniť spoluprácu výboru FEMM s členmi siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v konkrétnom výbore, a to aj vo fáze navrhovania pozmeňujúcich návrhov. V súvislosti s výrokom „rodové hľadisko bolo začlenené na všetkých úrovniach rozpočtového postupu“ bolo zaznamenané veľmi nízke hodnotenie vo všetkých prijatých odpovediach.
A napokon, čo sa týka otázky, či v záujme rodovo vyváženejšej analýzy alebo rozhodnutia výbor požiadal o stanovisko alebo podporu iný výbor alebo orgány, odpovede za referenčné obdobie boli prevažne negatívne.
Štruktúra a medziinštitucionálne vzťahy
Európsky parlament postupne vybudoval štruktúru uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti. Posúdenie práce každého jednotlivého orgánu je pozitívne, celkový obraz však vyznieva nesúrodo a vyzerá to tak, že nedostatočné interakcie oslabujú účinnosť systému.
V tejto súvislosti spravodajkyňa navrhla súbor opatrení na posilnenie súčasnej štruktúry uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a dosiahnutie jej vyššej účinnosti a efektívnosti vrátane vytvorenia spoľahlivej medziinštitucionálnej siete:
- posilnenie spolupráce s národnými parlamentmi, uskutočňovanie pravidelných výmen názorov a nadväzovanie kontaktov v záujme ďalšieho rozvíjania najlepších postupov na podporu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti,
- stabilný vzťah medzi EP a skupinou na vysokej úrovni pre rodovú rovnosť a rozmanitosť,
- rotujúce spolupredsedníctvo siete pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti,
- nadviazanie štruktúrovanej spolupráce s ďalšími inštitucionálnymi partnermi, napr. s Komisiou a EIGE,
- vypracovanie vhodného rámca na zabezpečenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti Komisiou,
- stály spravodajca pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti na zabezpečenie stabilnej spolupráce medzi Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť a sieťou pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti,
- vyšší vplyv Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť na rozpočtové aspekty súvisiace s rodovou otázkou (rodové rozpočtovanie).
Uznesenie Európskeho parlamentu o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v práci Európskeho parlamentu