Únia je v rodovej rovnosti na polceste, Slovensko na chvoste

„Tento jedinečný nástroj merania podporuje politické rozhodovanie založené na dôkazoch a naznačuje, kde by sa mali presunúť politické priority na urýchlenie procesu dosiahnutia rodovo rovnej Európy,“ uviedla riaditeľka EIGE Virginija Langbakk.

Hoci bola rovnosť žien a mužov uznaná ako jedna zo základných hodnôt Európskej únie už od jej počiatku, Únia je stále len na polceste k dosiahnutiu tohto cieľa. Priemerné skóre celej Únie bolo 54, kde 1 je žiadna rodová rovnosť a 100 je plná.

Predstavenia indexu sa v Bruseli zúčastnili viacerí predstavitelia Európskej únie. Predseda Európskej rady Hermann Van Rompuy zdôraznil: „Rodovo citlivé štatistiky nám pomáhajú lepšie pochopiť prekážky, ktoré potrebujeme odstrániť, aby boli všetci občania skutočne rovní.“

Privítal vydanie indexu a dodal: „V našom boji s nezamestnanosťou, je zlepšovanie pracovných príležitostí pre ženy otázkou spravodlivosti, ale tiež je to dobré pre spoločnosť a dobré pre ekonomiku.“

Inštitút vypracoval GEI na návrh Európskej komisie. Sleduje a porovnáva situáciu rodovej rovnosti v niekoľkých kľúčových oblastiach, ktoré EIGE rozdelilo do kategórií práca, peniaze, znalosti, čas, moc a zdravie. Téme rodového násilia sa venovali samostatne vzhľadom na odlišnú perspektívu.

Index je vyvážený a jedinečný

Europoslanec Michael Gustafson, predseda výboru EP pre práva žien a rodovú rovnosť, uviedol, že index „umožňuje, aby sa každý členský štát vyhodnotil a navzájom porovnal pokrok, ktorý dosiahol v rôznych oblastiach rodovej rovnosti, rovnako ako to, kde ešte potrebuje najviac pokročiť“.

Za pozitívny prínos ho považuje aj Oľga Pietruchová, riaditeľka Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá sa tiež zúčastnila predstavenia GEI.

„Z hľadiska nastavenia kritérií indexu rodovej rovnosti ho považujem za veľmi vyvážený, reflektujúci podmienky a priority EÚ, pričom porovnáva nie postavenie žien samostatne, ale tzv. rodové rozdiely v daných kategóriách. V tom je jedinečný oproti indexom OSN, ktoré sa venujú skôr pohľadu z hľadiska rozvoja alebo posilnenia žien,“ uviedla pre EurActiv. „Index rodovej rovnosti, ktorý vytvorilo EIGE, je pre nás určite zaujímavým vodítkom pri porovnávaní sa v rámci krajín EÚ.“

Únia ako celok dopadla najlepšie v kategórii Zdravie, kde sa merali rozdiely medzi ženami a mužmi v statuse a prístupe k zdravotníckym štruktúram – skóre EÚ bolo 90,1, Slovenska 85,8.

Naopak najmenší pokrok v rodovej rovnosti potvrdili odborníci z EIGE v oblasti politickej a ekonomickej rozhodovacej moci, kde bolo priemerné skóre celej EÚ na úrovni 38. Zlepšeniu stavu by mohlo pomôcť zavedenie systému kvót, čo by podľa EIGE tiež mohlo pozitívne ovplyvniť aj všetky ďalšie oblasti rodovej rovnosti.

Najmenej rodovo vyvážené zastúpenie je v predstavenstvách najväčších kótovaných spoločností, tu bolo priemerné skóre Únie len 23,3 %. Slovensko ale z tohto pohľadu vyšlo nadpriemerne. Zatiaľ čo skóre rodovej rovnosti EÚ z pohľadu ekonomickej moci bol 29, na Slovensku to bolo 34,4.

Realita potvrdzuje – sme na chvoste

V celkovom porovnaní členských krajín dopadli najlepšie Švédsko, Dánsko a Fínsko, najhoršie Rumunsko a Bulharsko. O štvrtú pozíciu od konca sa delí Slovensko spolu s Talianskom.

„Toto umiestnenie Slovenska ma síce mrzí, ale neprekvapuje,“ poznamenala Oľga Pietruchová. „Odráža to najmä stále silné tradičné rozdelenie úloh mužov a žien v otázke starostlivosti a neplatenej práce, ako aj vysoký stupeň segregácie na trhu práce a vo vzdelaní. Na druhej strane treba povedať, že každá krajina má svoje špecifiká, ktoré index nedokáže zohľadniť,“ dodala.

„Myslím však, že umiestnenie zodpovedá realite a tomu, že rodová rovnosť nie je u nás vnímaná ako celospoločenská téma ani politická priorita, o čom svedčí aj nedávna diskusia v NR SR k uvedeniu Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012,“ poznamenala.

Materiál schválil slovenský parlament 28. mája. V rámci diskusie sa napríklad veľká pozornosť venovala tomu, aby sa názov dokumentu zmenil na správu o stave rovnoprávnosti pohlaví a rozšírila o mužské pohlavie, menej pozornosti sa už venovalo samotnému obsahu správy.

Vzhľadom na pretrvávajúcu dlhovú a ekonomickú krízu sa v správe okrem iného upozorňuje na to, že absolútna väčšina protikrízových a konsolidačných opatrení smerovala do odvetví hospodárstva, v ktorom dominujú muži, ako je stavebníctvo, energetika či automobilový priemysel. Ženy pritom tvoria na Slovensku takmer 45 % pracovnej sily.

Odlišné časové dimenzie

Ako vyplýva z Indexu rodovej rovnosti, najslabším článok na Slovensku je rodová rovnováha časového rozdelenia aktivít pracovného a súkromného života, zaťaženie medzi povinnosťami v práci, starostlivosti o domácnosť a rodinu, ale tiež sociálnych aktivít, v kultúrnej, charitatívnej a inej voľnočasovej oblasti. Zatiaľ čo Holandsko získalo skóre na úrovni 71,3, Slovensko spolu s Rumunskom len 17,8.

Na otázku, či by sa Slovensko malo zamerať práve na túto oblasť, Oľga Pietruchová uviedla: „Určite. Od rozdelenia prác v domácnosti a starostlivosti sa odvíjajú Ďalšie rodové rozdiely na trhu práce a v participácii žien v rozhodovaní. Takže naozaj je to priorita, o ktorej treba hovoriť a je potrebné zapájať mužov viac do starostlivosti o deti od malička.“

Európsky inštitút pre rodovú rovnosť zdôraznil, že odstránenie nerovností v tejto oblasti je dôležité pre rýchlejšie dosiahnutie cieľa pre zamestnanosť v rámci stratégie rastu do roku 2020.

„Na zaistenie udržateľného rastu pre Európu je významné zaručiť rovnaký podiel hodín strávených na poskytovanie starostlivosti medzi ženami a mužmi. Paralelne s tvorbou nových pracovných príležitostí je kľúčové zlepšiť podmienky starostlivosti o deti, tak ako je stanovené v cieľoch z Barcelony,“ uviedlo EIGE.

Gender Equality Index – Country profiles [ – 1.35 MB]

Zdroj obrázkov: EIGE