Celoštátna stratégia rodovej rovnosti a nadväzujúci Akčný plán rodovej rovnosti na roky 2014-2019 vychádza zo základných strategických dokumentov Európskej únie a Rady Európy, ktoré zaväzujú členské štáty k prijímaniu pozitívnych opatrení k rodovej rovnosti. Rovnako reflektuje aj odporúčania medzinárodných monitorovacích orgánov, relevantných pre oblasť rodovej rovnosti a záväzky, ktoré si stanovila samotná SR pri plnení týchto odporúčaní. Stratégia zahŕňa aj úlohy súvisiace s Partnerskou dohodou medzi SR a EÚ o uplatňovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v SR v programovom období 2014-2020 a dôležité postavenie rovnosti mužov a žien ako horizontálneho princípu, ale i ex ante podmienky pre čerpanie štrukturálnych a investičných fondov. V neposlednom rade reflektuje stratégia odporúčania Rady EÚ k národnému programu reforiem SR, adresované SR v oblastiach relevantných k rodovej rovnosti.
Akčný plán rodovej rovnosti na roky 2014-2019 (ďalej iba „Akčný plán“) je realizačným dokumentom k Celoštátnej stratégii rodovej rovnosti na roky 2014-2019 (ďalej iba „Stratégia“). Akčný plán je predkladaný spolu so Stratégiou a predstavuje s ňou ucelený koncepčný rámec pre presadzovanie rodovej rovnosti do praxe. Úlohy Akčného plánu sú viazané na operačné ciele Stratégie a intervenujú vo všetkých oblastiach definovaných Stratégiou a jej cieľmi. Navrhované úlohy sú formulované s ohľadom na operačné ciele a pomenovávajú konkrétne kroky a aktérov zodpovedných za ich plnenie.
Stratégia a Akčný plán predstavujú dôležitú podmienku pre napĺňanie ex ante podmienok pre čerpanie EŠIF v novom programovom období. Úlohy akčného plánu sú preto určené na časový úsek, prekrývajúci sa s programovým obdobím EŠIF 2014 – 2020. Na konci roka 2017 sa počíta s predbežným hodnotením plnenia úloh Akčného plánu a jeho prípadnou korekciou a aktualizáciou.
Prioritné oblasti a aktivity boli pripravené v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, akademickou obcou a Výborom pre rodovú rovnosť Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, najmä pracovnou skupinou výboru pre tvorbu stratégií v oblasti rodovej rovnosti.
Súčasťou materiálu je Doložka vybraných vplyvov a Sociálne vplyvy predkladaného materiálu na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť.
Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Zo strany povinne pripomienkujúcich subjektov bolo vznesených 56 pripomienok, z toho 18 zásadných. Pripomienky rezortov zásadného charakteru boli väčšinou akceptované, niektoré čiastočne v miere súladu s medzinárodne platnými záväzkami Slovenskej republiky tak, aby návrh nemenil podstatu textu. Rozporové konanie sa uskutočnilo v dňoch 20. – 21. 10. 2014, kde boli všetky pripomienky odstránené. Výsledky sú zapracované vo vyhodnotení medzirezortného rozporového konania.
K materiálu bolo zaslaných verejnosťou 242 pripomienok, z toho 180 označených ako zásadných. Ako hromadné pripomienky boli zaslané pripomienky od dvoch subjektov, avšak bez podpory podpisov verejnosti. Valná väčšina pripomienok verejnosti bola zameraná na spochybnenie terminológie rodovej rovnosti, ktorá je dlhodobo používaná v domácom i medzinárodnom meradle a nebolo ich preto možné akceptovať. Ku vecným pripomienkam verejnosti aj napriek tomu, že nemali dostatočný počet podporovateľov, sa realizovalo rozporové konanie na expertnej úrovni, na ktorom boli dohodnuté čiastočné formulačné úpravy materiálu tak, aby sa zásadné pripomienky verejnosti zohľadnili v najvyššej možnej miere. Rozporové konanie bolo opakovane vedené so zástupkyňou Konferencie biskupov Slovenska, kde boli akceptované alebo čiastočne akceptované pripomienky vecného a terminologického charakteru, ktoré nemenili podstatu a zameranie materiálov. Akceptované boli aj vecné pripomienky Klubu mnohodetných rodín a niektoré pripomienky Fóra kresťanských inštitúcií. Väčšinu pripomienok verejnosti, ktoré boli v priamom nesúlade s medzinárodne platnými záväzkami Slovenskej republiky, nebolo možné akceptovať. K pripomienkam verejnosti, ktoré mali v zmysle Legislatívnych pravidiel vlády SR charakter podnetu alebo neboli zdôvodnené, sa neprihliadalo.
Materiál bol predmetom rokovania HSR SR dňa 27. 10. 2014 a bol schválený na rokovaní Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť dňa 22. 10. 2014 bez pripomienok. Vláda SR ho schválila na svojom zasadnutí 20. novembra 2014.