Vláda SR tak, ako sa uvádza v Programovom vyhlásení na roky 2012 – 2016, uznáva rodinu ako základnú bunku určujúcu kvalitu života a istôt občanov. Kvalitu života považuje vláda SR za výsledok súdržnej spoločnosti, ktorá je závislá od solidarity všetkých vrstiev spoločnosti a od spájania silnej hospodárskej politiky s politikou sociálnou. To nevyhnutne zahŕňa v sebe aj podporu znevýhodnených skupín v spoločnosti, ktorých rovnaké práva sú zaručené jednak v Ústave SR, v tzv. Antidiskriminačnom zákone, ako aj v rôznych medzinárodných dohovoroch a zmluvách, ku ktorým SR pristúpila.
Slovenská republika ako demokratický a právny štát má povinnosť zabezpečiť vo svojich politikách pluralitu a v zmysle ústavy aj nezávislosť od ideológie alebo náboženstva. Podpora znevýhodnených skupín a uznávanie ich práv, ku ktorým nepochybne patria aj ženy a LGBTI ľudia, nie je teda podľa nášho názoru v žiadnom rozpore so Zákonom o rodine ani s podporou rodiny ako základnej bunky spoločnosti. Zákon o rodine v Čl.2 jasne hovorí to, že “spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.”
Presadzovanie rovnosti príležitostí, zákaz diskriminácie a aktívne presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami resp. rodovej rovnosti je aj záväzkom SR ako členskej krajiny Európskej únie. Tieto sú obsiahnuté v Zmluve o Európskej únii (tzv. Lisabonskej zmluve), najmä v čl. 2, 3 a v čl.8, ktorý hovorí, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami.“
Na praktické presadzovanie rodovej rovnosti prijala EÚ niekoľko rámcových stratégií a plánov. Za ostatné spomenieme aspoň Stratégiu rovnosti žien a mužov na roky 2010 – 2015. Ide o komplexný rámec, v ktorom sa Európska komisia zaväzuje presadzovať rovnosť žien a mužov vo všetkých politikách. Stratégia kladie dôraz na prínos rodovej rovnosti k hospodárskemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju a podporuje uplatňovanie dimenzie rodovej rovnosti v stratégii Európa 2020.
Rada Európskej únie prijala 7. marca 2011 Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), v ktorom uznáva, že rovnosť žien a mužov je základnou hodnotou Európskej únie a že politiky rodovej rovnosti sú dôležité pre hospodársky rast, prosperitu a konkurencie-schopnosť. V pakte Rada vyzýva členské štáty o.i., aby odstránili rodové stereotypy a podporovali rodovú rovnosť na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj v pracovnom živote. Rada v ňom opätovne potvrdila svoj záväzok „posilniť správu vecí verejných prostredníctvom uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, a to jeho začleňovaním do všetkých oblastí politík vrátane vonkajších činností EÚ“ a vyzvala členské štáty, aby „pri vypracovávaní a plnení národných programov reforiem uplatňovali hľadisko rodovej rovnosti a podporovali politiky rodovej rovnosti“.
V neposlednom rade je presadzovanie rodovej rovnosti a existencia inštitucionálnych mechanizmov s tým spojených jednou z tzv. všeobecných ex-ante podmienok pre čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ (v zmysle záverov trialógu z 3. júla 2013). Tieto podmienky musia byť naplnené, aby SR mohla čerpať podporu zo štrukturálnych fondov, ktoré majú pre ďalší rozvoj našej krajiny zásadný význam.
Presadzovanie rodovej rovnosti je legitímny politický cieľ hodný modernej demokratickej krajiny, členského štátu Európskej únie. Výhrady voči – podľa niektorých názorov škodlivému – sociologickému konceptu gender/rod sa zakladajú na nesprávnych predpokladoch, že tento koncept „sa snaží do života spoločnosti zavádzať rovnakosť (nie rovnosť) mužov a žien“. Toto stanovisko dokazuje nesprávny výklad resp. nepochopenie princípu politiky rodovej rovnosti.
Rod a pohlavie
Rozlíšenie pojmov pohlavie (angl. sex) a rod (angl. gender) je dôležité práve preto, aby sme odlíšili biologicky podmienené rozdiely medzi mužmi a ženami od rozdielov, ktoré sa utvárali a reprodukovali v závislosti od kultúrnych a sociálnych noriem dominujúcich v spoločnosti. Gender/rod teda vymedzuje odlišné postavenie žien a mužov v sociálnych a mocenských vzťahoch, ktoré nie sú dôsledkom biologických, fyziologicko-anatomických odlišností. Práve toto východisko odlíšenia biologicky a sociálne konštruovaných rozdielov umožňuje zachovať na jednej strane biologickú rozmanitosť a odlišnosť mužov a žien a na druhej strane presadzovať spravodlivosť v rodových pomeroch a odstraňovanie hierarchie v spoločnosti, ktorá ženskú prácu historicky hodnotila ako menej cennú a tým aj horšie platenú.
Cieľom rodovej rovnosti teda nie je odstraňovanie biologických rozdielov medzi mužmi a ženami a presadzovanie rovnakosti, ale odstraňovanie rodovej hierarchie a presadzovanie spravodlivosti.
Rodová rovnosť je teda spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi, čo môže znamenať tak rovnaké zaobchádzanie, ako aj zaobchádzanie, ktoré je rozdielne, ale je ekvivalentné z hľadiska práv, výhod, povinností a možností. Vychádza z princípu, že všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami. Rozdielne správanie, ašpirácie a potreby žien a mužov sú uznávané, hodnotené, zohľadňované a podporované v rovnakej miere a nediskriminujúco.
Presadzovanie politiky rodovej rovnosti teda nie je v rozpore s každodennými potrebami a záujmami tak žien ako aj mužov. Najväčšie problémy žien v oblasti ekonomického života vyplývajú z ich úlohy spojenej s tehotenstvom a materstvom. Preto je potrebné, aby štát prispieval k odstraňovaniu stereotypov prevládajúcich v spoločnosti o úlohe matiek a otcov v rodine a presadzoval ich spoločnú zodpovednosť za starostlivosť a výchovu deti. Tento princíp nie je v žiadnom prípade s podporou rodiny, naopak, je na prospech detí a aj samotných rodičov. Je totiž dokázané, že v krajinách Európy s vysokou mierou rodovej rovnosti tak vo verejnom ako aj v súkromnom živote a tomu zodpovedajúcou rodinnou politikou je oveľa priaznivejší demografický vývoj ako v krajinách, kde prevláda konzervatívny model rodiny s primárnou zodpovednosťou žien za domácnosť a výchovu detí.
Právo na rodovú rovnosť je jedným zo základných právnych postulátov a základnou hodnotou demokratickej spoločnosti. Dosiahnutie tohto práva musí byť nielen formálne právne zakotvené (v zmysle potreby naplnenia rovnosti de iure), ale aj efektívne uplatňované vo všetkých oblastiach života spoločnosti (t. j. tak, aby bola naplnená rovnosť de facto). Je preto potrebné prijímať nové prístupy a uskutočňovať štrukturálne zmeny tak, aby sa dosiahla rovnosť žien a mužov, ako aj iných znevýhodnených skupín spoločnosti. Toto je nesporne aj úloha štátu.
Vláda SR preto presadzuje, aby rodinná politika bola centrom záujmu sociálnej politiky štátu, aby sa obnovila rovnováha ekonomickej úlohy rodiny a jej sociálnej funkcie a aby sa obnovila prirodzená reprodukčná rovnováha populácie. Zámerom výkonnej moci je prijatie opatrení v oblasti štátnej rodinnej politiky tak, aby sa prostredníctvom novo pripravovanej Koncepcie rodinnej politiky v SR do roku 2020 vymedzili smery, metódy a postupy pre revitalizáciu rodinného života a jeho sociálna funkcia pre rast kvality života. Pripravovaný Zákon o rodine by mal tiež výraznejšie akceptovať potrebu vyváženého vzťahu ekonomickej a sociálnej funkcie rodiny a povinnosti štátnej a verejnej správy, úloh zamestnávateľov a postavenia občianskych združení v tomto procese, aby transformáciu doterajšieho systému podpory rodiny akcentovala stabilizáciu rodiny ako základnej bunky spoločnosti. MPSVR SR v zmysle týchto cieľov vytvára v rámci svojej činnosti dôstojné podmienky na život v rodine, rešpektuje právo rodičov na výchovu ich detí a podporuje inštitút manželstva a rodiny založený na rovnakej hodnote obidvoch partnerov.
Tieto ciele však nebude možné dosiahnuť bez toho, aby vo všetkých legislatívnych návrhoch neboli cieľavedome presadzované princípy rodovej rovnosti z aspektu rovnosti príležitostí tak pre ženy, ako aj pre mužov, a to vo všetkých sférach verejného aj súkromného života. Pri ich uvádzaní do života vítame spoluprácu so všetkými zložkami občianskej spoločnosti.