V prepise prinášame rozpravu k prediskutovaniu Súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012., ktorá sa konala v rámci 19. schôdza NR SR – 8. a 9.deň.
Úvodné slovo ministra PSVR SR, Richter, Ján, 2013.05.24 13:31 – 13:36
Ďakujem pekne pán podpredseda. Vážená panie poslankyne, páni poslanci, som presvedčený, že táto správa nám nezaberie taký časový priestor ako tá predchádzajúca, ale ak dovolíte v úvodnom slove. Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh súhrnnej správy o stave rodovej rovnosti za rok 2012 ako v poradí piatu súhrnnú správu.
Rovnosť medzi ženami a mužmi patrí medzi základné hodnoty demokratických krajín a vôbec aj v istej sociálnej demokracii zvlášť, ktorá má túto otázku momentálne pod kuratelou je aj vyjadrenie sociálnej spravodlivej spoločnosti. Európska únia zakotvuje rovnosť medzi mužmi a ženami medzi základné princípy a zaväzuje členské štáty uplatňovať ju vo vyšších vo všetkých politikách a prijímať opatrenia na jej posilnenie.
Táto správa, ktorú máte predloženú informuje o aktuálnych hodnotách základných medzinárodne sledovaných ukazovateľov stavu rodovej rovnosti s dôrazom na analýzu zistených poznatkov. Ako príklad pre správu boli použité aj výskumné štúdie Inštitútu pre výskum práce a rodiny samozrejme údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky ale aj firiem ako je Trexima, mimovládnych organizácií, ako aj výskumné poznatky z akademických a vysokoškolských pracovísk Slovenskej republiky a zo zahraničných štúdií vzťahujúcich sa k predmetnej téme.
Správa bola konzultovaná aj s výborom pre rodové rovnosť Rady vlády pre ľudské práva, národnosti, menšiny a rodovú rovnosť. Obsahovo zameraním správy je analýza dopadu, hospodárskej a dlhovej krízy na ženy a na mužov a zmena ich situácie v dôsledku tejto krízy. Napriek n určitému pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov na Slovensku a posilnením opatrení pre uplatňovanie rodovej rovnosti v praxi v rámci legislatívy napríklad prostredníctvom Zákonníka práce, antidiskriminačného zákona, či inštitucionálneho posilnenia Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny, a rodovú rovnosť ale aj výboru pre rodovú rovnosť nerovnosť naďalej pretrváva a to takmer vo všetkých oblastiach, ktoré správa analyzuje.
Správa sa podrobne venuje analýze situácie žien a mužov počas krízového obdobia rokov 2008 až 2012, osobitne sa zameriava na trh práce, vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia, upozorňuje na viaceré zrejme dopady prijímaných proti krízovým a konsolidačných opatrení ako aj stavu súčasného ekonomického vývoja. Zameranie správy napĺňa odporúčanie a vyplývajúce zo záverov rokovanie 98. zasadnutia generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve z roku 2009 predovšetkým z bodu VI. to znamená rodová rovnosť ako podstata dôstojnej práce.
Správa ako analyticky materiál predstavuje príspevok k napĺňaniu programového vyhlásenia vlády v oblasti systematického monitorovania vývoja v oblasti rodovej rovnosti. Správa bola prerokovaná na zasadnutí na Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky 22. apríla tohto roku s odporučením Radou na predloženie do vlády, vláda 24. februára túto správu prerokovala a predkladá ju na rokovanie orgánom Národnej rady Slovenskej republiky. Skončil som pán podpredseda.
Nicholsonová, Lucia, 2013.05.24 13:36 – 13:37
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedla správu gestorského výboru o prerokovaní súhrnnej správy o rodovej rovnosti za rok 2012 (tlač 492a)
V súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 862/2007 z 11. októbra 2007 predložila vláda Slovenskej republiky 20. apríla 2013 súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012 Národnej rade Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 25. apríla 2013 č. 451 pridelil súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012 (tlač 492) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o súhrnnej správe o stave rodovej rovnosti za rok 2012 (tlač 492) na svojej 21. schôdzi 9. mája 2013 a výbor prijal uznesenie č. 77, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2012. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe správy gestorského výboru. Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste týmto otvorili rozpravu.
Vášáryová, Magdaléna, 2013.05.24 13:38 – 13:52
Ďakujem pán predsedajúci. Piatok poobede, hej. V, so záujmom ale aj ako predsedníčka Združenia žien SDKÚ-DS som sa začítala do tejto správy, správy, ktorá sa venuje hlavne v možnosti, možnostiam žien v časoch hospodárskej krízy. Ja osobne, ja sama mám veľký problém s týmito neustálymi zdôrazňovaním, že stále sme v kríze, ja by som sa skôr pýtala, že kedy teda nie sme v kríze panebože, ja toto nepovažujem za krízu, ja to považujem za za problém, v ktorom sme sa ocitli, pretože máme zvýšené očakávania. A takto sa chcem pozrieť aj na túto správu.
Za posledných 10, 20 rokov sa samozrejme a to musíme povedať neustále zlepšuje postavenie žien, čiastočne kvôli európskemu zákonodarstvu, čiastočne aj tlaku rôznych organizácií ženských a čiastočne aj uvedomeniu si sebauvedomeniu samotných žien. Keď sú dobré časy, tak máme problémy, ale tie sú trošku iné lepšie povedané, tie isté ale inak sa na ne pozeráme. Keď sú dobré časy tak dva príjmy v rodine považujeme za fajn. Za komunizmu dva príjmy v rodine bola nutnosť. V podstate sa bez toho nedalo a za dobrých časov dva príjmy sú fajn a rodina môže zdvihnúť svoj štandard. Je to bonus istý, pretože ženy majú ešte ďalší pracovný úväzok a to je neplatená práca, ktorú v slovenskej spoločnosti sa nám nedarí odbúrať a to povedomie, že to tiež práca, ale nie nie je platená.
V čom sme z môjho pohľadu, v ktorom ja sa na túto správu dívam vpredu. Skoro pred celou Európou a to je trojročná možnosť zostať s dieťaťom pre Francúzku, Američanku ale aj pre Švajčiarku je to niečo s čím absolútne nemôže počítať. Zaujímavé pri tomto všetkom je, že vo Francúzsku sa rodí viacej detí ako u nás, hoci Francúzka musí nastúpiť okamžite po troch mesiacoch do práce. Rakúsko, ktoré bolo vo svojej vo svojom vzťahu voči ženám jedno z najkonzervatívnejších krajín ako ja som zažila, v ktorej som žila, to vyriešilo veľmi jednoducho a mimoriadne progresívne, zaviedlo ministerstvo pre ženy.
Pani ministerka Dostal za svoju štvorročnú kadenciu absolútne zmenila rakúsku spoločnosť, dokonca aj titul, ktorý som ja nosila ako veľvyslankyňa Herr botschafter Frau sa zmenil na Frau botschafterin, čo bolo dovtedy neuveriteľné a všetci sa tomu predtým smiali. Zmenil sa absolútne postoj spoločnosti, nehovorím, že stále ešte neosciluje medzi niektorými silami konzervatívnymi, ktorí preferujú tri KKK, to znamená Kinder, Kürche, Küche a rovnocennosťou ženy.
Aj v dobrých časoch ale neriešime problém ako som povedala, neplatenej práci preťažených žien a to nielen starostlivosťou o deti, ale starostlivosťou o muža, celú rodinu. A v tejto správe sa jedna preťaženosť nespomína. A chcela by som na to upozorniť. Dnešnou preťaženosťou ženy a vidím to na svojich priateľkách sú tzv. sendvičové ženy. To znamená ženy, ktoré majú deti, majú tieto deti už majú vnukov, je tlak na ňu, aby sa starala o tieto svojich vnukov a zároveň má rodičov. A nielen svojich rodičov ale aj rodičov svojho muža a predpokladá sa, že sa aj o nich bude starať. Tieto ženy, ktoré majú dnes medzi 45 – 60 sú jedni z najpreťaženejších žien aké vôbec poznám a od týchto sendvičových ženách sa táto správa vôbec nezmieňuje.
Toto bolo taký zjednodušene povedaná situácia za dobrých časov. A teraz sa pozrime na krízové časy. Napríklad, na nechcené dôsledky populistického zmrazovania platov v štátnej a verejnej správe. Všetci kritizujú, treba čo tam tí úradníci, čo tam tie sekretárky nič nerobia, sedia v teple, ale to dlhodobé zmrazovanie platov keď pripočítame k tomu infláciu znamená, že veľká väčšina žien, pretože tieto práce vykonávajú ženy sa dostáva, dostáva stále nižšiu a nižšiu plácu. Sme tu svedkom proste toho populizmu nechcených dôsledkov populizmu, ktorý aj tak neprináša žiadne hlasy, ale postihuje ženy a tisícky a tisícky žien.
V časoch krízy mnohí ľudia argumentujú, že potrebujú dva príjmy v záujme nie toho, aby prežili, ale aby dodržali štandard života. A ten štandard života podľa všetkých európskych meradiel je u nás vyšší nech si už o tom myslíme čo chceme. Táto správa sa pomerne rozsiahle venuje tomu ako rodičovstvo aký zdevastujúci účinok má rodičovstvo na niektoré časti života ženy. Ako ničí možnosť kariérneho postupu, ako ju preťažuje povinnosťami, ale ak sa rozhodne založiť deti, teda založiť rodinu a mať deti, znižuje jej penziu bez toho, aby to mohla nejako zásadne ovplyvniť alebo, aby jej teda niekto pomohol.
Stráca ľudský kapitál so sekundárnym vplyvom na riziko chudoby keď bude staršia. Čiže, dobré časy krízové časy. Samozrejme by som chcela podčiarknuť a správa o tom hovorí, že najviac sú ohrozené ženy v jedno rodičovských rodinách. A tu sa vraciame k našim súdom. K tomu, že žena sa nevie domôcť mnohokrát jednoducho peňazí od otca svojich detí aj keď teda viem, že sa s tým robí všetko možné, ale cez to všetko poznám príklady, kedy vlastne ženy, ktoré zostávajú v týchto jedno rodičovských rodinách majú veľké problémy.
Druhá vec je vzdelanie. Celý včerajší deň sme tu o tom debatovali. Zúčastnila som sa konferencie s európskou komisárkou pani Vivien Redingovou, prezentovala nám program európsky program, ktorý má v budúcom roku vysvetľovať mladým ženám a študentkám, aby prestali chodiť študovať masmediálnu komunikáciu a sociálnu prácu, pretože si nenájdu prácu keď budú tieto školy študovať, aby sa zamilovali do matematiky a začali študovať matematické a technické odbory. Aby sa stali partnerkami svojich mužských kolegov v IT firmách komunikáciu a sociálnu prácu, pretože si nenájdu prácu, keď budú tieto školy študovať, aby sa zamilovali do matematiky a začali študovať matematické a technické odbory, aby sa stali partnerkami svojich mužských kolegov aj v tých firmách, pretože to sú firmy, ktoré zdvihnú nielen ich platy, ale aj ich penzie, keď budú staršie, banky a podobné. Možno že by sme mohli uvažovať o tom, aby sme sa zoznámili s týmto programom aj na Slovensku, začali kampaň medzi mladými študentkami, aby sa prestali, ako sa hovorí po slovensky, oštiadzať pred matematikou a konečne sa jej začali venovať.
Chcela by som sa ešte pár slovami zmieniť o rómskom probléme, ale vzťahom na rómske ženy. Keď som ako veľvyslankyňa pozývala rómske deti, aby prezentovali svoj temperament, schopnosť maľovať, spievať, tancovať, fantastické deti do 13 rokov, pýtala som sa učiteľov z Jaroviec, koľko z týchto desiatich chlapcov, ktorí teraz sú, sa dokáže vymaniť z prostredia osady, v ktorej žijú. Ani jeden, bola odpoveď. Koľko z týchto desiatich dievčat krásnych, malých, sa dokáže proste nejakým spôsobom prekonať, alebo aspoň zlepšiť si situáciu, dve, tri. Áno, všetky posledné výskumy ukazujú na to, že programy niektoré pre zlepšenie postavenia statusu Rómov v osadách je schopnosť oprieť sa o rómske ženy. To som chcel povedať na túto tému. Áno, kríza kumuluje viaceré znevýhodnenia žien, matiek a kladie ženám do cesty viacero štrukturálnych bariér a správa konštatuje celkom oprávnene, že protikrízové balíčky, ktoré sa tu tak oslavujú a prezentujú, opakujú situáciu, keď sa v mene vyšších a potrebnejších cieľov odmieta agent venovať sa agende rodovej rovnosti, alebo dokonca čo sme tu niekedy svedkami, agenda rodovej rovnosti je vysmievaná.
Chcela by som tu na záver upozorniť, že Slovensko má jednu z najstarších ženských organizácií vôbec v Európe a to je Živena založená v roku 1867. Túto organizáciu viedli tie najprogresívnejšie ženy, či už sa Vajanský hneval alebo nie, najprogresívnejšie ženy Slovenska, spisovateľky, aktivistky, bez ohľadu na to, či ich vyháňali metlami z Martina, alebo nie. Živena by si zaslúžila väčšiu pozornosť. Keď sa pozriete do jej histórie, čo všetko presadila aj v sociálnych veciach, pán minister, ako vlastne začala presadzovať, nielenže sa plietli koše pre deti novorodencov na Orave, pretože tam ženy dávali deti len do plachietok, ale presadzovala sociálne programy pre ženy. Ale musíme si uvedomiť, že Slovensko aj podľa tejto správy a to chcem vyzdvihnúť, má rodovo najsegrekovanejší trh práce v Európe, čo je teda znakom našej spoločnosti v 21. storočí. Ja si preto myslím, že by sme mali preferovať skôr kvalitné služby pre ženy a rodiny, pred finančnými prostriedkami, teda tá cesta, ktorou ide Francúzsko.
A úplne na záver, sme v parlamente, kde máme prvýkrát v histórii vo vedení parlamentu, to znamená osoby, ktoré sú vyššie postavené protokolárne, ako vláda, tri ženy, tri ženy podpredsedníčky parlamentu. Sú tam už rok a tak si položte otázku, či tieto tri ženy vôbec urobili niečo preto, aby sme sa spojili tu v parlamente pre ostatné ženy, alebo či vôbec myslia na to, čo je ich povinnosťou v takýchto najvyšších ústavných funkciách. Ďakujem pekne.
Mikloško, Jozef, 2013.05.24 13:52 – 14:05
Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, dovoľte pár slov, prihlásil som sa už dávno pred dvoma týždňami, nemôžem túto tému nechať len tak. Pani predchádzajúcej kolegynke by som jej poďakoval, že tak dôležitú matematiku vidí aj pre ženy, isteže je to dôležité už potom keď má štyri deti, tak akurát, že ich bude počítať, to je jediné čo jej z tej matematiky zostane, moja dcéra je tak. No chcem povedať, že tá sendvičová generácia je taká dneska, že dneska už päť generácii žije pokope, čiže fakt, že tá stredná sa musí starať o dve dole a dve hore, to je pravda, čiže tie ženy sú veľmi vyťažené a nielen do 60 rokov, ale viacej nad 70 rokov, mám svokru, ktorá má má 95 rokov, takže viem o čom hovorím.
A tretiu poznámku ešte, že je taká pani historička Závacká, Záblacka, ako Závacká, tá jej mamička je taká troška tvrdá na náboženstvo, na cirkev, iste má svoju pravdu a jej dcéra, ktorá nedávno v Pravda poukázala na moju mamu ako veľkú feministku pred mnohými rokmi, na čo som bol veľmi hrdý a ešte som sa jej zabudoval poďakovať, vraj má v tej Živene mnoho článkov, atď. takže teším sa, že. No, ja hneď na začiatku to poviem, že fakt že rodová rovnosť je dobrá vec, že aj každoročne že ju sem dávame, ale celkove to súvisí s ľudskými právami a vždy tu orodujem za to, aby aj problematika celkovo ľudských práv, rodová rovnosť je len málo z toho, Rómovia, menšiny, deti, celkovo ľudské práva podľa deklarácie a podľa našej ústavy, by tu raz mohla odznieť a to veľmi prosím, lebo je to momentálne na troch ministerstvách, teda ministerstvo práce, sociálnych vecí, ministerstvo zahraničia a na úrade vlády a teda raz porozprávať o tej problematiky by nezaškodilo.
Ja si myslím, že už Kristus bol prvý, ktorý presadzoval vlastne rodovú rovnosť, zdvihol ženu v čase, keď bola naozaj ničím, to treba povedať. Na druhej strane, nedávno pred pár dňami tomu nazad, konferencia biskupov Slovenska, mala konferenciu rodovej rovnosti. Ja som tam nebol pozvaný, nevedel som o nej, až dodatočne, nechcem tu otvárať k čomu tam došli, ale tejto téme sa teda venovala aj cirkev.
Správa hneď v úvode hovorí, že opakuje rok 2011, to je dobre, lebo potom by som mohol aj svoj príspevok z minulého roku opakovať, veľmi zdôrazňuje, že hovorí o analýze problému, čo trošička sa potom vytratí v správe a ide do veľa štatistík, ktoré nie vždy sú celkom komentované. Určite, ženy to vždy mali ťažšie, ako muži, to je pravda, musia byť matky, manželky, domácnosti prác, atď. Určite tam im pomôcť deti a samozrejme manžel, to dúfam moja manželka nepočúva, ale tam tí druhí musia žene pomôcť, aby proste to vydržala tie veľké tlaka.
Veľa sa tam hovorí o rodovej perspektíve, ja by som povedal, že aj rodinná perspektíva je veľmi dôležitá a tuším v roku 2014 bude medzinárodný rok rodiny, čiže tam by som veľmi prosil, proste nejaký projekt na túto tému ako podniknúť, iste to súvisí vzájomne. Je tam veta, že kríza prinesie možnosť radikálnych zmien, kríza je šanca, nevšimol by som si, že by v tejto kríze nejaké veľké radikálne zmeny sme v tomto smere priniesli. Je tam veta, že špeciálny dopad krízy u nás, je zhoršená ochrana počas tehotenstva. Tiež sa mi nezdá, že by som zbadal, že by kríza toto priniesla, no iste tou zamestnanosťou žien snáď, ale my máme, to už povedala aj pani poslankyňa Vášáryová nadštandardnú starostlivosť o matku, viete že 34 týždňov materská dovolenka, 37 týždňov, keď je žena sama, 43 keď sú dvojičky, čiže to nikde vo svete v podstate nie je, čiže to je vymoženosť, ktorú si treba udržať.
Hovorí sa tam o probléme jedno rodičovských rodín, tak ten problém úzko súvisí s rozvodovosťou a u nás je temer 50 % rozvodovosť, čiže tam je pes zakopaný a teda veľmi stále horlím školiť mladých ľudí pred tým ako stúpia do manželstva, veľmi rýchlo, dovtedy sa na to vôbec nepripravovali, ani na manželstvo, ani na rodičovstvo, školiť ich, vysvetliť im čo ich čaká, že to nebu stále také fajn, ako sa to zo začiatku zdá.
Problém je aj sólo starobných dôchodkov žien, to je pravda naozaj, tie sú veľmi nízko s príjmami, len tam upozorňujem a aj zákon o rodine to hovorí na deti a o tom, že tie deti musia a majú pomáhať. O tej exekúcii tu sa často hovorilo, správa hovorí, že 30 900 dôchodkov je exekvovaných, no Lojzo Hlina hovorí už o 41 000 to od konca minulého roka mohlo stúpnuť. Je to vážny problém a ľudia keď dostanú 116 eur na mesiac, je to skutočne málo.
Veľmi sa tam hovorí o tyranii v rodine v prospech žien, no určite je to pravdou, len ja poznám aj mnoho mužov, ktorí hovoria, že sú týraní, je celá organizácia o tom, je celá organizácia, ktorá bojuje o deti, deti sú často zálohou a by som povedal takou zámienkou, ktorou si manželia vzájomne vybavujú svoje účty.
Veľmi sa tam hovorí o ochrane materstva, to je pekne, ale nárok na voľno najmä v nedeľu. Tak tuná sa často hovorí nedeľa pre každého, voľná nedeľa, atď. bez práce, nateraz to neprechádza ani v parlamente, ani v spoločnosti. Zaujímavé by bolo vedieť ako sa využívajú európske sociálne fondy v prospech rodovej rovnosti. Toto proste nie je známe, ale zrejme aj tam je veľa peňazí a neviem kto ich celkovo čerpá, iste sa to dá zistiť, som to nezistil.
Konštatovanie, že manažérstve a vo vysokých funkciách len 31 % žien, ja myslím že to je výborné. Boli ti českí senátori, včera sme hovorili o tom ako je to u nich, tak nie je to o nič lepšie, len hovoria a to som ja tiež toho názoru, že žena keď chce byť v politike, tak v nej bude, keď nechce byť a čaká, že ju pozvú, tak v nej nikde nebude. A čo je určite presadenie sa cez tú mužskú bagáž, je nutná, aby mala lakte, aby išla do toho, aby vedela, že je to riziko, atď. Je tam toľko žien, koľko tam chce byť, sme sa zhodli s Čechmi, ale možno že za toto ma ešte niekto vyhreší.
Počet žien, absolventiek vysokoškolského štúdia, viacnásobne prevyšuje počet mužov, čiže tam je to opačne. Zaujímavé, učiteľky je 89 % na základných školách, 71 % na stredných a vysokoškoláci 404, čiže tam je myslím veľmi dobre v prospech žien. Ženy majú aj priemerný život väčší, však to dobre vieme, ako muži, čiže tam by rodová rovnosť tiež mohla platiť.
Ten problém v Zámkoch som už trošku kritizoval v tom, že naozaj tá problematika ľudských práv je rozvrckaná aspoň na tri vážne inštitúcie, úradu vlády, ministerstvo práce, sociálnych vecí a ministerstvo zahraničia. To nie je jednotné a malo by tom byť pod jedným, trebárs pod podpredsedom vlády alebo pod jedným ministerstvom.
Tam je veta takáto, tu pripomínam, že u nás je nedostatočný prístup všetkých skupín žien a dievčat v službách sexuálneho a reprodukčného zdravia. Toto v reči ľudu môže byť aj antikoncepcia, aj hormonálna, potraty, pirulky, atď, čiže táto veta by som ju rád vedel v reči ľudu. Svetový deň rodičov bude 1. júna, ja navrhujem, že by mohol byť aj svetový deň starých rodičov, alebo slovenský keď Joachim a Anny 26. júla, ci deň starých rodičov, možná by si taký deň starý rodičia zaslúžili.
No o dotácií, tam je dneska, sa tie konkrétne projekty vlastne troška stratili, tým pádom tie kontraverzie asi menej. Vláda dala 200 tisíc euro na rodovú rovnosť ale morský finančný fond dal na domáce a rodinné násilie 7 miliónov eur. to je veľmi zaujímavá suma, to by ma zaujímalo, že kde vlastne išli a čomu boli venované. Hovorí sa tam o vybraných projektoch aspekt, národný deň manželstva, deň rodiny v 18 mestách a tak ďalej, to je dobré. Dalo sa to všetko na jednu rovinu, to už je menej dobré, no.
Seniorov som, ja som často s nimi nepočul protesty proti rodovej rovnosti. To je zaujímavé, že oni už vedia, že čo je podstatne a čo je nepodstatné. Veľmi nízky podiel je skrátených pracovných úväzkov u nás, v Nemecku to rieši nezamestnanosť. Že išli na 6 hodinový úväzok alebo na 4 hodinový a tým pádom mohli byť na jednom mieste dvaja. Čiže toto je zaujímavá snáď myšlienka aj pre nás. Nezaplatená práca, tak to je iste aj materská ale aj dobrovoľníctvo. Na Slovensku nemáme ho až tak veľmi rozšírené, ale vo svete je. Našej rodine všetci robia v čítane mňa. Vyslovené za dobrovoľnícky bez nároku mzdu.
Šance rómskych žien a mužov, tí majú celkovo veľmi nízke tak nechcem tuná spomínať nič. Posledné dve tabulečky, je tam veľa tabuliek nie každá má aj komentár. Ale dve si treba všimnúť. Nezamestnanosť mužov a ženy. To je zaujímavé, že základné, základné, pri základnom vzdelaní 39 % mužov a 31 žien nezamestnaných. Učňovky 85, 52,. Vyššie odborné už len 1 % a 1 % muži, ženy. Vysoká prvého stupňa škola, dve až 4 % a tretí stupeň vysoká škola 0 a 0,5, čiže vidíte, že naozaj ako Winner povedal, že hrob ľudí s nízkou kvalifikáciou je nová spoločnosť a tu to jasne vidieť, že čím vyššie vzdelanie, tým menej je človek, nezamestnaný, no.
A posledný, to je tiež zaujímavý podnet, je že materské školy nám nestačia. Napriek tomu že deti sa nerodia, tak v roku 2005 sme mali neobsadených nemožnosť obsadiť materskú školu pre svoje dieťa alebo vnučku v 1300 prípadoch a v roku 2011 máme 7500 prípadov, čiže 7500 prípadov v Bratislave, 46 % sa detí nemôžu dostať do materskej škôlky. To je určitý rozpor s tým klesaním počtu detí a samozrejme je to aj podnet pre podnikateľov a pre privátnikov, pre cirkvi, pre všelikto aby robila materské škôlky lebo je veľký záujem o to. Tak to by bolo všetko, ďakujem za to, že som pretiahol tých 5 minút a všetkým piatkovým poslucháčom, je tu ich už málo, že ešte tu zostali, ďakujem pekne.
Kvasnička, Marián, 2013.05.28 09:04 – 09:26
Vážený pán podpredseda, pán minister, pani navrhovateľka, dovolím si vystúpiť k správe o stave rodovej rovnosti možno trošku kontroverzne a možno to budú mať nejaký zmysel. Všetkým, ktorí by ma chceli obviniť z mužského šovinizmu a politickej nekorektnosti, z patriarchálnych resentimentov a nenáležitého machizmu, či nebodaj náboženského fanatizmu predosielam, že v čase, keď preberáme správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku mám stále pred očami veľmi podstatnú starozákonnú zvesť z knihy Genezis o tom, že sme boli stvorený ako muž a žena a že takto sme nadizajnovaní na boží obraz. Nepoznám lepšiu definíciu rovnosti muža a ženy. Toto je geniálna správa o komplementárnosti našich pohlaví, ktoré určujú našu osobnú identitu a integritu v morfologickom, anagomickom, biologickom, psychologickom, spoločenskom, sociálnom a duchovnom zmysle. Toto je, nazdávam sa, fatálna danosť a v žiadnom prípade nie je produkt kultúry, či sociálneho prostredia a tradície, ani voľného rozhodnutia voluntaristického rozhodnutia výberu, že kým v pohlavnom zmysle chceme byť. To si naozaj vybrať nemôžeme.
Ospravedlňujem sa všetkým dámam v sále, nie je ich tu veľa, ani feministický útok na fundamenty maskulinity ma dodnes neprinútil, aby som cikal po sediačky. A tiež nerobím mnoho iných vecí, ktoré oveľa lepšie vykonáva moja manželka a v prenesenom zmysle žena ako taká, žena ako jediný ideálny protipól a spolupracovník muža, na poradí, samozrejme, nezáleží. Napríklad nikdy som nebol tehotný, nikdy som nerodil ani nekojil. Jednoducho mi to nejde, lebo vždy ma vyrušoval bojový pokrik Amazoniek a cip-cip emancipušiek, ktoré si obdivuhodnú ženskú intuíciu a senzibilitu často zamieňajú za senzidebilitu. Ešte vždy si nemoderne, no v súlade s prirodzeným zákonom prírodou a zdravím rozumom myslím, že rodina, vzťah jedného muža a jednej ženy prokreáciu v zmysle biblického ploďte a množte sa a podmaňte si zem, výchova spoločných detí a zdielaného obcovania teda vytvárania bunečnej obce, spoločenstva, society tvorí najzdravší civilizačný predpoklad ako hovoríme my Slováci conditio sine qua non, želaného spoločenského rozvoja. V neposlednom rade je to aj “podnik” myslím vzťah muža a ženy, ktorý najmenej vysiluje sociálne systémy a ekonomiky národov ako to potvrdzujú aj štatistiky sociálnych výdavkov a nároky slobodných matiek, rozvedených rodín, či alternatívneho párového spolužitia.
Keby sme žili v inej socio-kultúrnej paradigme ako je náš anglo-americký a európsky koncept s dôsledkami Veľkej francúzskej revolúcie a osvietenstva a so zbožstvenou agendou ľudských práv, ktoré sa liberálne vymkli z limitov a hraníc pravdivej zodpovednosti za ľudský rod, takéto problémy a správy by sme, vážení, vôbec nemuseli riešiť. Mám na mysli napríklad niektoré africké kultúry s kultom ženskej obriezky alebo civilizácie s právnymi normami, ktoré sa opierajú o Korán a islamské právo Šaría. Nedávno som sa o týchto civilizačných vzorcoch balil s mojím vzácnym kolegom Jožom Viskupičom, ktorý mi len potvrdil, že aj keď náš pohľad na ženy mohamedánov často deformovaný najmä tým, čo všetko ich ženy nemôžu alebo musia zabúdame na skutočnosť, že vo svojom domove, v rodine a v rode sú tieto ženy emancipovanými vládkyňami, kráľovnami a kňažkami.
Obávam sa, že práve tento priestor našim genderovým trieštením, treštením vytesňujeme a bagatelizujeme. Ako študent Filozofickej fakulty som v II. a III. ročníku býval na internáte Horský park so študentom medicíny, ktorý pochádzal z Afganistanu. On to mal s rodovou, vlastne s pohlavnou rovnosťou, lebo to je terminologicky presnejšie, celkom jasné. Dokonca to formuloval aj s použitím medicínsky argumentov a dôvodov. Dodnes v pamäti počujem jeho bizarnú slovenčinu, keď hovoril: Šenu treba fašiť, lebo má menej červená krvinka. Nikdy som si to neoveroval, takže neviem. Rovnako som neskúmal bonmot akéhosi mužského ironika, ktorý tvrdil, že ženu si treba vážiť, aby nepribrala. Vzťah medzi mužmi a ženami, pohlavná odlišnosť, napätie aj afinita, vášeň aj dezilúzia, túžba aj sklamanie, neha aj sadizmus, eros aj tanatos, dostredivosť aj excentricita sú natoľko silné vlastnosti pohlavnej komplementárnosti, že sa nedajú nijako zatrieť, zmazať, zahmliť ani rozostriť genderovou terminológiou. V podstate nepohlavnou a neprirodzenou nakoľko popiera prírodou posvätený význam prirodzení.
Nie je to prvý ani posledný krát, čo sa seizmický otras jednej civilizácie prejavuje v jazyku, ktorý kamufluje pravdu a eufemisticky zjemňuje nepríjemné aspekty kultúry smrti. Že nejde o náhodný jav dokladá aj široká podpora protirodinných programov a projektov týmto vládnym kabinetom Štatistiky by sa dali uviesť koľko dáva na feministickú agendu, koľko sa dáva na rodovú agendu, na LGBTI agendu. Je to radovo temer pol milióna eur z minulého rozpočtu. Aj toto dokladá, že vláda Roberta Fica nevyužíva možnosť požívať suverenitu v hodnotových na rodovú agendu, na LGBTI agendu, je to radovo takmer pol milióna eur z minulého rozpočtu. Aj toto dokladá, že vláda Roberta Fica nevyužíva možnosť požívať suverenitu v hodnotových a morálnych otázkach, ale že sa skôr prejavuje, ako to len nazvať a byť slušný, no, to slovo vás, hádam, neurazí, pred posratosťou pred európskymi byrokratmi. Lebo toto by sme nemuseli robiť a, žiaľ, robíme to.
Keď som si pred týmto vystúpením zbieral materiál, nezabudol som, ako vždy, na prvé nápady. Myslím si, že niekedy u mňa tie sú vždy najdôležitejšie. Za tlakom na takzvanú rodovú rovnosť, ku ktorej nás explicitne netlačí nijaká záväzná európska smernica, skôr len všeobecný úzus, že veď aj iní to tak robia, som bol v prvej chvíli ochotný oprášiť aj starý koncept Sigmunda Freuda ním samým nazvaný penis envi, závisť penisu. Spočíva, ak chvíľočku môžem v tejto terminológii byť, v rannom empirickom pozorovaní, keď si žena, dievča všimne, že jej niečo chýba k plnosti mužstva, neuvedomujúc si, že sama je uspôsobená tak, aby bola nádobou tohto obsahu. Viem, že tento koncept, podobne ako mytologickú schému Elektrinho komplexu vedecky spochybnila Freudova dcéra Anna a potom aj, a možno najviac Karen Horneyová. Adler, Jung, Lacan, Foucault prispeli k značnému sproblematizovaniu Freudových psychologických schém mužskej a ženskej antropológie.
Popri tomto psychodynamickom aspekte, keďže som pôvodnou profesiou učiteľ literatúry, estetiky a umenia, mi pred očami vystúpili aj literárne vzory žien, ktoré sa cítili byť uväznené vo svojom ženstve a romanticky hľadali únik pred spoločenskou a kultúrnou determináciou. Ako si nespomenúť na Tolstého Annu Kareninovú, Ibsenovu Noru alebo Flaubertovu Madam Bovary. Mám však v živej pamäti aj silný text Jeana Améryho, ktorý zasvätil zraneným pocitom aj oprávnenému hnevu vidieckeho lekára pána Bovaryho. Konfliktný zápas o povahu a pravdu ženskej autenticity bez vazalstva a submisívneho postavenia výnimočným spôsobom u nás zachytila Božena Slančíková – Timrava. Vybavujú sa mi tiež hlboké emocionálne dôvody, pre ktoré pani Berlanská, manželka bohatého a vplyvného muža dala prednosť životu s večným študentom a lúzrom v Mitanovej novele Patagónia. Medzi existencialistickými autormi som si našiel aj Sartrovu manželku Simone de Beauvoir, ktorá sa prvýkrát v roku 1949 monograficky venovala problémom a osudom feminity v štúdii Druhé pohlavie. Je len škoda, že o druhom, nežnom, slabšom, krajšom, triumfálnom pohlaví referuje iba na základe toho, čo o ňom vymysleli, zažili a povedali muži, vrátane Kanta, Marxa, Nietzscheho, Lenina či Freuda. Akoby potvrdila, že autonómny ženský diskurz zatiaľ ani nejestvuje, to bolo v roku 1949 a je odkázaný na zvyšky patriárchalneho videnia mužov. Až potom som objavil, že áno, a že od čias sexuálnej revolúcie 60. rokov, ktorá priniesla iluzórne oslobodenie a fakticky aj nový typ otroctva, toto hnutie natoľko zmohutnelo, že dnes zásadným spôsobom tyranizuje aj euroatlantickú legislatívu a popri takzvaných Gender stories (pozn. prepis.: neoverený zápis) do hry rafinovane zaťahuje aj trendy inakosti, homosexuálnu agendu, lesbismus, ako klitoridálnu alternatívu slasti, či asistovanú reprodukciu zo skúmavky. O manželstve pre všetkých, o manželstve pre všetkých hrdý to slogan francúzskych sociaistov ani nehovoriac.
Nevdojak sa mi v pamäti vynorila aj najúspešnejšia poľská filmová komédia Sexmisia, ktorá paroduje svet ženskej hegemónie a pofidérneho šťastia a sebestačnosti celkom bez mužov. V tomto systéme sa nanešťastie alebo našťastie objaví chyba v podobe dvoch mužov, čeliacich fyzickej i mentálnej kastrácii. Film ma zaujal aj preto, že zachytáva kruciálny okamih, v ktorom sa hystéria chce stať systémom a jedinou pravdou. Ak sa takýto systém oprie o silné lobistické skupiny, čo sa deje a využije humanistickú slabosť na diskrimináciu akéhokoľvek druhu, antropologická revolúcia je na svete.
Azda nie je príliš vhodné a relevantné, aby som do tohto feministického kontextu zaťahoval názory mužov, ktorí nestratili zdravý rozum, ani feminofíliu, ktorú majú džentlmeni a rytieri takpovediac v krvi. Ale risknem to. Myslím najmä na Josefa Hausmanna, ktorého štúdia Nahota feminismu je v mnohom podnetná pri skúmaní takzvaných Genderových rolí. Už len letmý pohľad na niektoré kapitoly dáva tušiť, aké problémy Genderového rasizmu autor glosuje. Napríklad, prečo v spoločnosti, ktorú fiministky nazývajú patriarchátom, dávajú muži na potápajúcej sa lodi pri záchrane prednosť ženám. Alebo, musím česky citovať, zrádný a zrúdny účinek feminismu na rodinu. Alebo strategicky zneužiteľné slabiny mužskej povahy. Alebo nárok rozvedenej manželky na dorovnanie životného štandardu, súdny precedens bez logického opodstatnenia. Alebo takzvaný najlepší záujem dieťaťa, zbraň namierená jednostranne proti otcom.
Mňa zvlášť zaujala kapitola o feministickom “new speaku”, ktorý autor trefne nazýva “fem speakom” a ktorého podstatou je zahmlievanie podobne, ako pri pojme “rodová rovnosť”. Autor v citovanej štúdii komentuje aj mnohé feministické nepravdy, hlúposti a ako to sám nazýva, aj výkriky do tmy, napríklad, iba taxatívne: muži chcú len to jedno; muži majú za rovnakú prácu vyššie platy; mýtus o menejcennom postavení ženy; plagáty a časopisy s obnaženými ženami vraj ponižujú ženy; takzvané pohlavné stereotypy boli umelo vytvorené spoločnosťou a je treba ich zrušiť; muži nastolili dvojakú morálku, oni môžu všetko, ženy nič; keby svet riadili ženy, nebolo by vojen; verejné domy pre ženské zákazníčky; veštenie a čítanie horoskopov ako nové náboženstvo pre ženy. V praktickej časti tejto štúdie autor skúma aj konkrétne dôsledky feminizmu v každodennom živote. Hovorí napríklad o sociálnych dávkach, ktoré sú postavené tak, že vytvárajú základný predpoklad arogancie slobodných a rozvedených matiek a diskriminujú napríklad aj vydaté ženy na takzvanej materskej dovolenke, čo je drina, samozrejme, vieme o tom svoje.
Pod zákonmi o domácom násilí sa podľa autora takisto dajú vystopovať útoky jednak na mužov, najmä však na celistvosť rodiny. V tomto duchu by sme mohli pokračovať ad limitum. Myslím však, že tento výpočet niektorých problémov a tém pre naše potreby stačí, hoci si uvedomujem, že autorom je muž, ktorý by mohol byť obvinený zo sexizmu. Aj preto som rád, že z rovnakého zorného uhla o probléme uvažuje aj Elisabeth Badinterová v knihe Tudy cesta nevede s podtitulom Slabé ženy, nebezpeční muži a iné omyly radikálneho feminizmu. Spis vydáva Karlova univerzita v roku 2004. Popri záujme o rôzne modely ženskej sexuality sa autorka venuje aj násiliu páchanému ženami.
No, a napokon som si nechal Esther Vilarovú a jej brilantný protifeministický pamflet Muž v zajatí žien. Aj keď som si ho spočiatku zakázal, no nakoniec som celkom neodolal charakteristikám ženskej manipulácie, ktoré komandujú muža do polohy pajáca, dobrého tak akurát na výrobu detí a peňazí. Ako sa dá aj odolať, keď Vilarová píše, odpustite mi väčší citát: “Aby svoj národ”, myslím žena, “má mužské privilégiá”, ešte zdôraznila, …. (chýba prepis záveru príspevku)
Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Toto je určite jedna z tém, ktorá by mala poukázať na absolútnu rozdielnosť tých našich izmov, pán poslanec Kvasnička, ale napriek tomu musím povedať, že v mnohom, čo ste povedali, hlavne v úvode vášho vystúpenia súhlasím, si tiež myslím, že že ny by mali byť hrdé na svoju ženskosť a nemali by ju žiadnym spôsobom potierať. Musím povedať, že ja som veľký nepriateľ kvót na ženy, kdekoľvek a som aj celkom nepriateľkou takého toho prílišného feminizmu, pretože si myslím, že kontraproduktívny hlavne v dnešnej dobe a osobne som teda veľmi hrdá na to, že som žena, už len preto, že som mohla priviesť na svet svoje dve deti a celkom hrdá som aj na to, že napr. medzi moje najväčšie hoby patrí varenie, čo ale považujem za problém, je že aj v tejto dobe, máme na Slovensku ženy, ktoré nemôžu hrdé na to, že sú ženy, ktoré preklínajú svoju ženskosť, pretože žijú v katastrofálnych podmienkach, v podmienkach, kde sú tlačené do veľmi úzkych mantinelov, stereotypov o ženách, ktoré sú častokrát morbídne. Hovorím teraz predovšetkým o ženách zo sociálne vylúčených spoločenstiev, kde chýbajú hrdinky typu Anna Karenina a kde chýbajú aj tí vami zmienení rytieri a džentlmeni, žiaľbohu.
Tieto ženy žijú v katastrofálnych podmienkach, čelia domácemu násiliu, psychickému aj fyzickému teroru a tomu, že nemôžu vychovávať svoje deti, tak ako by mali a ja si myslím, že je dôležité, aby sme sa bavili o tejto téme, ale som všetkými desiatimi za to, aby to bola veľmi racionálna debata, aby sme nešli do príliš veľkých výšin, toho prílišného feminizmu, pretože skutočne si myslím, že potom aj verejnosť vníma túto tému ako niečo úplne zbytočné a abstraktné a …. (Uplynutie času časomierou.)
Kuffa, Štefan, 2013.05.28 09:26 – 09:27
Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, pán podpredseda, milí kolegovia, kolegyne, k rodovej rovnosti a ku kolegovi chcem toľko, problém dnešnej doby je to, že akoby ženy vzdávali sa svojej ženskosti a muži svojej mužnosti. Pekne to kolega spomenul tuná, akoby sme sa báli tých európskych byrokratov, ktorí nám ukazujú cestu, ako my muži máme byť skutoční chlapi alebo muži a ženy nie ako ženy, matky ale predovšetkým aké majú byť manažérky, aké majú byť supermanky. Toto nie je cesta.
Keď bol americký profesor, ktorý učil našich mužov ako majú byť mužmi, skočil prvý do vody, hovorí, že keď učí otec syna plávať, tak má prvý skočiť do tej vody, a tak. Naši chlapi naňho pozerali a sa smiali, že čo to ich učí. Veď to je bežné, že otec vedia svojho syna v rodinách. Tak to je asi taká vec, že aj tá Európa by nás ako chcela takto učiť.
Kniha Genezis, ktorú spomínal kolega len tak okrajovo, tak tiež ma v tej chvíli napadlo, Boh stvoril človeka ako muža a ženu, ako muža a ženu. Nie dvoch mužov a dve ženy, potom Boh by sa pomýlil vo svojom stvoriteľskom pláne a nemusel by to tak naplánovať. Rozprávku, ktorú ako spomínal, možno aj v tej tlačovej forme, to bude ešte horšie ako v tej filmovej, pretože tá rozprávka raz skončí, ale tá kniha, keď sa bude tak distribuovať, no, aby sa princ do princa zamiloval, a to je to nebezpečné, a to je tá cesta, kde my v podstate demoralizujeme alebo miatneme deti dnešnej doby, čo je veľmi zlé. Kto to naozaj si zoberie na zodpovednosť, no myslím si, že šťastný vo svojom živote nebude. A tie kvóty na ženy. Žena nie je určeným tovarom na konzum, to nemôže tak byť.
Procházka, Radoslav, 2013.05.28 09:27 – 09:29
Ďakujem. Pán poslanec Kvasnička, ja ten váš procedurálny návrh podporím a zdá sa mi to logické a správne, hovoriť skôr o rovnoprávnosti pohlavia ako o rodovej rovnosti, ale mne sa zdá, že vy ste tú tému uchopili, akýsi medziplanetárny súboj pohlaví, kde Xéna chce poraziť Tóra a kde vlastne ženy sú buď víly Amálky alebo Amazónky a kde to celé má taký obrovský plán a rozmer a v skutočnosti ono je to veľmi praktická téma.
V tomto štáte žije niekoľko desiatok tisíc žien a matiek do 35 rokov, ktoré by chceli, mohli a mali mať možnosť pracovať, ale nepracujú. Preto sa mi zdá, že kým tu nebudú detské centrá, reálna možnosť skrátenia pracovného úväzku a podobné základné predpoklady pre spojenie rodinného života, starostlivosti o rodinu so starostlivosťou o vlastnú profesnú a pracovnú realizáciu, tak je zbytočné sa trápiť, že kto tu komu závidí pipíka a prečo. Tá téma a ja som tak pochopil aj snahu o tú správu, praktické implikácie a tá starosť o to, ako to vyzerá na tom veľkom galaktickom pláne, kde súperia egá nad egá a iné idy, nepríde mi to ako vhodná poloha pre Národnú radu.
Matovič, Igor, 2013.05.28 09:31 – 09:33
Pán poslanec Kvasnička, trošku sa obávam, že síce to vaše vystúpenie svojím spôsobom ako príspevok do hip hopu, bolo zaujímavé, ale bojím sa, že proti feminizmu ste vytiahli takú dosť zase silnú opačnú zbraň a možno idete síce s klinom na klin alebo z extrému do extrému, ale potom zabúdame naozaj na ten skutočný problém slovenských žien a naozaj na Slovensku a my, chlapi to nemôžeme zažiť, keď sa slovenská matka rozhodne byť matkou, tak rovno sa rozhoduje, že bude fungovať v znevýhodnenom prostredí.
Každá jedna matka s malými deťmi je automaticky, sa na ňu pozerá cez prsty. Hovorím o priemerných firmách. Česť všetkým firmám, ktoré takýmto spôsobom na mladé matky nepozerajú. Každá jedna matka, čím viacej detí, čím viacej v podstate našich budúcich občanov, ktorí budú pracovať na naše dôchodky, tým viac je vlastne zaznávaná. Tým horšie sa na ňu pozerajú, tým menšie možnosti zamestnanca na adekvátnom mieste, jej vzdelaniu, jej schopnostiam. Toto by sme mali riešiť a o tomto možno hovorí aj tá správa, ale vy ste to posúvali naozaj do takého galaktického trošku súboja, a potom zabúdame naozaj na tento problém.
Takisto by som očakával od vás, že spomeniete to, že priemerná slovenská matka je v podstate otrokyňou lebo z jedného zamestnania, ktoré má zaplatené, prichádza do druhého zamestnania a na rozdiel od matky v západných krajinách, kde ten príjem je väčší, kde si môže dovoliť nakúpiť niektoré služby, tak jednoducho tá slovenská, to všetko musí odmakať. Poctivo, s vlastnými rukami a zadarmo. A toto mi tam chýbalo, v tom vašom vystúpení, aby ste sa týmito konkrétnymi problémami slovenských matiek zaoberali. Matiek, ktoré chcú mať deti a len preto, že chcú si plniť materskú povinnosť, sú zaznávané, a tých matiek, ktoré po ôsmich hodinách v práci, robia doma päť, šesť hodín zadarmo.
Kvasnička, Marián, 2013.05.28 09:37 – 09:38
Ja len krátko. Samozrejme, že chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorých z takých, či onakých dôvodov, moje zamyslenie, možno viac filozofické a trošku v takej, ako povedal kolega Procházka, medziplanetárnej oblasti, možno aj z chatologickej, neznamená to, že som zabudol na tie praktické implikácie, napokon ony sú v správe exaktne popísané a ja ich nijako nespochybňujem aj, keď sa nazdávam, že tá správa je v tom, je jednostranná, tým akcentovaním len ženských problémov, jak keby svet mužov problémy nemal.
No pokiaľ ide aj kolega Matovič to isté ako Rado Procházka spomínal, ten širší kontext, ktorý trošku odťahuje našu diskusiu od praktických konkrétnych vecí, ja som si to od prvej chvíle tak stanovil, že skúsim ísť cestou takých metodologických čistých jednostranností. Príde mi to ako produktívna cesta o to viac, že tu naozaj ide o zmenu civilizačnej paradigmy, kde trendy kultúry smrti prevažujú a sú aj dotované a prevažujú nad tými trendami, ktoré sú za kultúru života. Takže ja si myslím, že aj ten filozofický diskus aj ten medziplanetárny alebo prinajmenšom civilizačný kontext je dôležitý.
Napokon ku kolegyni Lucii Nicholsonovej. Som veľmi rád, lebo takto vás aj vnímam, že sa dištancujete od toho radikálneho feminizmu. Dokonca som si napísal, že som hrdý, že ste hrdá a držím vám palce. Ďakujem.
Richter, Ján, 2013.05.28 09:39 – 09:48
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Panie poslankyne, páni poslanci, ak dovolíte, v prvom rade by som chcel zareagovať k procedúre a k obsahu, pretože myslím si, že je potrebné isté veci trošku viacej vysvetliť, vzhľadom na niektoré tie návrhy, ktoré tu zazneli v diskusii. Treba povedať jednu vec, že táto správa, ktorú predkladám, je piata súhrnná správa v poradí, ktorá vychádza z istej koncepcie a každoročne sa predkladá istý odpočet. To znamená, to nie je rozhodnutie ani Ficovej ani Radičovej vlády, je to dlhodobá koncepcia a každá jedna vláda, ktorá prichádza, má povinnosť vzhľadom na uznesenie Národnej rady, takúto správu predložiť. Vždy každá správa sa však modifikuje na obsah, ktorý je v danom roku spoločnosti možno najaktuálnejší, a práve preto sa zvolilo, že vzhľadom na situáciu, ktorá tu je, tá analýza dopadu hospodárskej a dlhovej krízy na ženy z hľadiska rodovej rovnosti, bude dominantná, z hľadiska obsahu a k tomu bude zameraný aj obsah tej správy. To znamená, že tu chcem upriamiť pozornosť vzhľadom aj na tie návrhy, na zmenu návrhu správy atď., že my nepredkladáme niečo nové, ale systémové z hľadiska koncepcie s tým, že v každom roku je záujem pomenovať pozitíva, negatíva, ktoré z tej koncepcie vyplývajú ako také. To je jedna vec, ktorá sa týka tej procedúry.
Ja sa trošku ospravedlňujem, ale predsa len žiada sa mi možno trošku viac v tom záverečnom slove povedať, a preto budem niektoré veci možno dlhšie pomenovávať, preto si myslím si, že táto oblasť si to zaslúži a samozrejmá vec, že aj sa sa vrátim k tým diskusným vystúpeniam a budem sa snažiť zaujať k nim aj konkrétne stanovisko. Téma rodovej rovnosti je na Slovensku, a to treba povedať objektívne, zatiaľ iba málo diskutovaná, medializovaná, hoci v iných krajinách je jej venovaná v podstate väčšia pozornosť.
Súvisí to najmä s rastúcou dôležitou úlohou žien v globálnej ekonomike. Ženy od roku 1970 obsadili dve tretiny vytvorených pracovných miest. V rámci Európskej únie nastúpili dokonca ženy v posledných rokoch na 75 % novovytvorených pozícií. Zvyšovanie zamestnanosti žien v mnohých desaťročiach prispelo k zvyšovaniu globálneho HDP vo väčšej miere ako nové technológie, či isté globálne koncerny. Ak by sme prirátali, a to tu bolo správne povedané, aj objem neplatenej práce v domácnosti bol by ich prínos oveľa, oveľa vyšší.
Rovnosť medzi mužmi a ženami je teda dôležitá nielen z ľudsko-právneho hľadiska, ale aj z ekonomického hľadiska a o to hlavne išlo v tejto správe z hľadiska toho odpočtu. Je dokázané, že kde je vo väčšej miere uplatňovaná rovnosť mužov a žien, vyplývajú z toho aj isté značné sociálno-ekonomické výhody pre celú krajinu, pokiaľ sú tieto rozmery vyvážené. Ukazuje sa, že čím vyššia emancipácia žien, čím vyššia jeho účasť na rozhodovacích procesoch, na spolupodieľaní na tvorbe koncepcii štátnej politiky, čím optimálnejšie podmienky sa vytvárajú pre zamestnanosť žien ako aj zosúladení rodinného a pracovného života, tým zdravšie sa spoločnosť vyvíja a to jak po ekonomickej, tak aj po demografickej stránke.
Berúc si príklady z týchto krajín, aj z istých skúseností v rámci Európskej únie, je našim cieľom pre nové programovacie obdobie v čerpaní štrukturálnych fondov podporiť aj adekvátne uplatnenie sa žien na trhu práce a vytvoriť lepšie podmienky pre zosúladenie rodinného a pracovného života, tak aby si ženy nemuseli vyberať medzi rodinou a kariérou.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako gestor problematiky rodovej rovnosti na štátnej úrovni preto bude venovať pozornosť aj tomu, aby prijímané zákony a opatrenia nezhoršovali situáciu žien, najmä matiek a prispeli k odstraňovaniu rodových nerovností. Týka sa to najmä oblasti odmeňovania, kde ženy stále zarábajú o celú pätinu menej ako muži a to aj porovnateľných miestach. Samozrejme týka sa to aj otázky účasti v rozhodovacích funkciách.
Pokladal som za potrebné tieto princípy a priority pomenovať, pretože na nich staviame a budeme stavať politiku štátu v oblastiach, ktorá sa bezprostredne rodovej rovnosti dotýka.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem poďakovať všetkým tým, ktorí vystúpili v diskusii, ktorí mali záujem aj ambíciu niekde podporiť správu, prípadne rozšíriť jej rozsah, poukázať na niektoré problémov veci, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti, prípadne upriamiť pozornosť nejakým novým trendom, ktoré v tejto oblasti celkom iste prichádzajú.
Nedá mi však, aby som tvrdo odmietol to, čo uviedol pán poslanec Kvasnička smerom k Ficovej vláde, nenastala tu absolútne žiadna negatívna zmena a poukazuje na to aj správa a tu by som si dovolil povedať jednu vec, toto nie je správa, ktorú vypracoval Richter. To je správa, ktorá prešla Výborom pre rodovú rovnosť, kde má väčšinu zastúpenie mimovládnych organizácií a odborníkov v tejto oblasti a prešla aj radou vlády, ktorá úplne zastrešuje celý ten priestor mimovládneho sektoru. To znamená, že chcem povedať, že to je správa ďaleko širšie koncipovaná, odsúhlasená, formovaná ako len z pozície pohľadov ministra alebo rezortu ako takého. To znamená, že tá objektivita by tam predsa len mala byť ďaleko, ďaleko viacej vyvážená a v tejto správe sa konštatuje, že aj napriek tomu, že pretrvávajú problémy sa isté veci zlepšili.
Zlepšili z hľadiska postavenie žien v súvislosti so Zákonníkom práce, antidiskriminačný zákon, ale hlavne štruktúrami, ktoré boli vytvorené. A to je ten výbor pre rodovú rovnosť a samozrejmá vec že je to aj, aj Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorá je gesčným orgánom, ktorý zastrešuje celý ten priestor širšie spoločensky, vrátane mimovládneho, kde sa táto problematika preberala a preberá.
Kritika, že sme akýmsi poslušnými vykonávateľmi všetkých bruselských rozhodnutí v tejto oblasti, neobstojí. Budem veľmi konkrétny. Jedna z posledných iniciatív, ktorá tu z Bruselu je, aby krajiny Európskej únie akceptovali percentuálne zastúpenie žien v obchodných organizáciách. Myslím, že tú iniciatívu pani komisárky poznáme. Postoj rezortu, ktorý v tomto prípade zastupuje štát je odmietavý. A to aj napriek tomu, že Výbor pre rodovú rovnosť aj Rada podporili tieto snahy.
My tvrdíme jednu vec, že to je otázka s ktorou by sme sa mali alebo ktorou by sa krajiny mali vysporiadať na národnej úrovni podľa konkrétnych podmienok, možností, pretože nie vo všetkých oblastiach sa dá unifikovať Európa ako taká. I keď na druhej strane treba v plnej miere rešpektovať, že sme súčasťou spoločného trhu práce, máme prijaté viaceré spoločné legislatívy a preto my musíme v maximálnej miere mať záujem minimálne diskutovať, vyjadrovať sa a hodnotiť veci, ktoré z Bruselu takéhoto charakteru, charakteru prichádzajú.
A som osobne presvedčený, že to aj robíme. Rodová rovnosť je v prvom rade diskusia, hľadanie optimálnych východísk. V žiadnom prípade v rodovej rovnosti nikdy nešlo, ani nemôže ísť o víťazov a porazených. V rodovej rovnosti buď zvíťazíme všetci a posunieme ten rozmer, rozmer tej politiky alebo všetci prehráme. To je môj pohľad a k tomu tá správa smeruje a k tomu smeruje aj opatrenie pre budúce obdobie.
Ja len môžem z pozície rezortu povedať, že sa mi podarilo posilniť odbor rodovej rovnosti, pretože sa to žiadalo. Podarilo sa nám presadiť, že Výbor pre rodovú rovnosť aj rezort má nejaké finančné prostriedky vyčlenené aj na projekty, ktoré sa týkajú tejto oblasti. To znamená, sú tu aj konkrétne nástroje prostredníctvom ktorých vieme efektívne využívať tieto prostriedky pre robenie konkrétnej politiky rodovej rovnosti na Slovensku.
Toľko som pokladal za potrebné uviesť. Uchádzam sa o podporu tejto správy, ktorú sme predložili do Národnej rady.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
NR SR schválila uznesenie, v ktorom zobrala správu na vedomie.
http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/Vystupenie/102897/video.html