Euractiv / Európsky parlament organizoval pri príležitosti MDŽ sériu diskusií o tom, ako ženy čelia kríze. Debata sa tento rok sústredila najmä na kontroverzný návrh rodových kvót v správnych radách veľkých európskych podnikov.
Legislatívu navrhla v novembri 2012 komisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová. Týka sa spoločností vo všetkých členských štátov, ktoré sú kótované na burze a majú viac než 25 zamestnancov alebo ročné príjmy presahujúce 50 miliónov eur. Spoločnosti majú na splnenie 40 % zastúpenia (väčšinou) žien čas do roku 2020.
Otázka rodových kvót už dlho rozdeľuje európsku verejnú mienku. Niektorí politici a europoslanci veria, že kvóty sú „nutným zlom“ aby sa naštartoval pokrok smerom k rodovo vyváženejšiemu zastúpeniu v rozhodovacích orgánoch.
„Bola som proti kvótam, ale musíme reflektovať realitu. A realita je, že žien na vysokých pozíciách v Európe nie je dosť. Dalo by sa povedať, že sú nutným zlom“, hovorí predsedníčka výboru pre práva žien a rodovú rovnosť Elisabeth Morin-Chartierová.
Za model je považované v tomto smere Francúzsko V roku 2010 zaviedlo pravidlá, ktoré podiel žien v správnych radách kótovaných firiem zvýšili. Podľa odhadu vzrástlo percento žien v týchto orgánoch z 12,3 % v roku 2010 na 22,3 % v roku 2012.
Ženy: národná téma?
Rodová legislatíva sa niektorým krajinám nepozdáva. Nemecký minister zahraničia z liberálnej FPD Guido Westerwelle v stredu v Berlíne vyhlásil, že Nemecko bude proti akémukoľvek návrhu na povinné rodové kvóty pre súkromné firmy.
„Nemecko takúto smernicu neakceptuje, no nebude proti nej aktívne vystupovať“, hovorí Westerwelle.
Litovská prezidentka Dalia Grybauskaite verí, že kvóty by mohli byť užitočné, no len ako posledná možnosť. „Najdôležitejšie je zabezpečiť rovnosť šancí“, povedal v rozhovore pre EurActiv. „Samozrejme to záleží na špecifickej situácii každej krajiny. Niekedy je pozitívna diskriminácia dôležitá kvôli tradičnému a kultúrnemu pozadiu tej-ktorej spoločnosti.“
Tieto rozdiely priviedli niekoľko krajín k presvedčeniu, že rozhodnutie o kvótach sa má urobiť na národnej, nie európskej úrovni.
Francúzska europoslankyňa zo stredo-pravej EPP Morin-Chartierová však verí, že kroky na európskej úrovni majú pridanú hodnotu.
„Že sa tieto otázky majú rieši na národnej úrovni je falošný argument, pretože sa týkajú všetkých Európanov a opierajú sa o základné práva a princípy. O tom sa nedá pochybovať“, hovorí Morin-Chartierová.
Naming and shaming
Kritikom sa často nepáči samotný koncept kvót. Britská konzervatívna europoslankyňa Marina Yannakoudakisová hovorí o „trofejovom systéme“, ktorý ženám nepomáha.
„Kvóty škodia biznisu. Tu je dôležité zvoliť dobrovoľný systém. Preto potrebujeme ženy povzbudzovať a zároveň im dať na výber. Vo Veľkej Británii sme v rokoch 2011 a 2012 zaznamenali nárast žien v rozhodovacích orgánoch spoločností na základe techník ako je „naming a shaming“ a dobrovoľného prístupu, ktorý motivuje firmy robiť správne rozhodnutia.“
Barónka Detta O’Cathain z Veľkej Británie súhlasí, že takéto metódy sú účinnejšie. Dnes v Británii až štvrtina firiem z londýnskej burzy dosiahla 25 % cieľ ženského zastúpenia.
„Len sedem ich ostalo, ktorým úplne dominujú muži a ich meno sa v tejto súvislosti opakovane negatívne spomína“, hovorí O’Cathain, ktorá sama zastávala vysoké pozície v korporátnej sfére.
Vynechanie polovice populácie
Európa má však aj ďalší problém, ktorý spočíva v tom, že muži a ženy na porovnateľných pozíciách nezarábajú rovnako.
Podľa posledných čísiel Európskej komisie sa rozdiel v odmeňovaní medzi pohlaviami pohybuje na úrovni 16,2 %.
Čísla Konfederácie organizácií zameraných na rodinu (COFACE) zase ukazujú, že zatiaľ čo ženy po narodení dieťaťa pracujú menej, muži naopak po tom čo sa stanú otcami trávia v práci viac času. Nožnice medzi odmenou za prácu sa medzi mužmi a ženami roztvárajú viac a viac po narodení každého dieťaťa.
„Je najvyšší čas! Je to otázka spravodlivosti a rovného zaobchádzania. Nemôžete vynechať polovicu populácie“, hovorí europoslankyňa Evelyn Regner z Rakúska (S&D).
„Je to náročné, no mať v radách aspoň 30 % žien je potrebné na to, aby sme zmenili to ako pracujeme a ako veci vnímame. Mali by sme byť flexibilní, ale tieto čísla nám aspoň dajú niečo na čo môžeme mieriť, čo je dobré“.
Pozície
Súčasná kríza má podľa europoslankyne Zity Gurmai (S&D) silný rodový rozmer. „Nie len v jej vplyvoch ale aj tzv. riešeniach, ktoré prinášajú konzervatívci, ako sú napríklad hlboké škrty vo verejnom sektore, ktoré sa najviac dotýkajú žien. Musíme sa uistiť, že ženy nebudú dvojitými obeťami krízy. Rozdielne odmeňovanie sa musí v Európe skončiť.
“Ženy potrebujú viac slobody na skutočné zosúladenie práce a rodiny. Žiaľ, spoločnosť ešte stále neuznáva starostlivosť o dieťa či príbuzných ako skutočnú prácu. Hodnota tejto práce je pritom jasne merateľná, a to nielen v peniazoch,” uviedla europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) pri príležitosti sviatku MDŽ.
Opiera sa pritom o výsledky štúdie, ktorá analyzovala dopad nórskej reformy materskej dovolenky, prijatej v roku 1977. Táto reforma rozšírila platenú a neplatenú materskú dovolenku z 12 týždňov neplateného voľna na 4 mesiace plateného a 12 mesiacov neplateného voľna. Štúdia ukázala, že čas, ktorý matky strávili s dieťaťom navyše, zvýšil šance dieťaťa nielen na ukončenie povinnej školskej dochádzky, ale aj na lepšie uplatnenie na trhu práce. Platy detí, ktorých matky využili možnosť zostať s nimi doma po reforme dlhšie, boli v tridsiatom roku života v priemere o 5-8 percent vyššie, ako platy tých, ktoré sa narodili ešte pred reformou.
Zdroj: http://www.euractiv.sk/rodova-rovnost-00/clanok/rodove-kvoty-bic-na-podniky-alebo-nutne-zlo-020810