Podľa nových pravidiel prijatých Európskym parlamentom v utorok 13. 12. 2011, obete trestných činov, ktorým je poskytovaná ochrana pred agresorom v jednom členskom štáte EÚ, budú môcť získať podobnú ochranu, ak sa presťahujú do iného členského štátu. Európsky ochranný príkaz sa zameriava na ochranu obetí, napríklad rodového násilia, zastrašovania, únosov, sledovania alebo pokusu o vraždu. Členské štáty budú mať tri roky na prenesenie tejto smernice do vnútroštátneho práva.
Opatrenia na ochranu obetí trestných činov pred agresormi už existujú vo všetkých členských štátoch EÚ, ale v súčasnosti prestanú platiť v prípade, že obeť presťahuje do inej krajiny. Smernica Európskeho ochranného príkazu (EPO), ktorá už bola osúhlasená vládami členských štátov, umožní, aby ktokoľvek chránených trestným právom v jednom štáte EÚ mohol požiadať o podobnú ochranu, ak sa presťahujú do iného.
“Stručne povedané, uľahčíme pohyb obetí a budeme brániť v pohybe ich agresorovi. Dnes sme urobili významný krok k ochrane tých, ktorí si to najviac zaslúžia” povedala spravodajkyňa Výboru pre práva žien Teresa Jiménez-Becerril Barrio (EPP, ES). “Ochrana nebude poznať hranice. Tisíce obetí budú môcť žiť v mieri,” dodal spravodajca Carmen Romero López (S&D, ES) Výboru pre občianske slobody.
Členovia parlamentu sa od začiatku snažili, aby bolo jasnejšie, že pravidlá by mali zahŕňať všetky obete trestných činov, a to nielen obete násilia páchaného na ženách. Väčšina opatrení je poskytovaná ženským obetiam rodového násilia, ale EPO môže zahrnúť obete oboch pohlaví a tiež obete ďalších trestných činov. Tieto pravidlá sa budú vzťahovať na obete alebo možné obete, ktoré potrebujú ochranu “proti trestným činom inej osoby, ktoré môžu nejakým spôsobom ohroziť jeho/jej život, telesnú, duševnú a sexuálnu integritu […], rovnako ako jeho/jej dôstojnosť alebo osobnú slobodu”. Takéto konanie by mohlo zahŕňať obťažovanie, únosy, prenasledovanie a “iné formy nepriameho nátlaku”.
Separovanie útočníkov
Akonáhle je človeku poskytnutá ochrana v jednom členskom štáte podľa vnútroštátneho trestného práva, môže on/ona podať žiadosť o EPO a rozšíriť túto ochranu na iné krajiny EÚ do ktorých sa rozhodne presťahovať (alebo už sa sťahoval/a). Na členskom štáte, z ktorého obeť pochádza potom bude vydať EPO a odovzdať ho do inej krajiny.
EPO môže byť vydané len v prípade, že agresor je krajinou pôvodu vykázaný z miest, kde sa chránená osoba zdržiava alebo ktoré navštívi, alebo ak je obmedzenie uložené na kontakt alebo prístup agresora k chránenej osobe.
Ochrana príbuzných obetí
Vďaka poslancom EP, o EPO sa môže požiadať aj na zabezpečenie ochrany pre príbuzných príjemcu Európskeho ochranného príkazu.
Nové právne predpisy pokrývajúce občianske záležitosti
EPO bude v trestných veciach doplnený osobitnými právnymi predpismi pre občianske záležitosti. Za týmto účelom Komisia v máji 2011 navrhla nariadenie o vzájomnom uznávaní ochrany podľa občianskeho práva, o ktorom bude tiež spolurozhodovať Parlament a Rada. Kombinácia týchto dvoch nástrojov (smernica o EPO a toto nariadenie), by mali zahŕňať čo najširšiu škálu opatrení na ochranu obetí vydaných v členských štátoch.
Pozadie
Smernica EPO bola iniciatívou, ktorú pôvodne požadovalo 12 členských štátov a podporená španielskym predsedníctvom EÚ (prvá polovica roku 2010). Veľká Británia návrk optovala, ale Írsko a Dánsko nie.
[Európsky parlament, Brusel, 13. decembra 2011]
Zdroj: http://www.womenlobby.org/spip.php?article2783&lang=en