Panelová diskusia Ako ženy čelia kríze

Poslankyňa Európskeho parlamentu Anna Záborská (KDH, EĽS) sa v príspevku venovala problému zamestnanosti. Ako hovorí, prekvapilo ju keď zistila, mužov je na Slovensku nezamestnaných viac ako žien, aj keď rozdiel nie je veľký.

Polovicu nezamestnaných žien tvoria ženy, ktoré sú vo veku, kedy môžu mať dieťa.

„Štát im odmieta platiť za prácu, ktorú venujú starostlivosti o rodinu. Zo žien, ktoré by mohli byť matkami na plný úväzok sa stávajú ženy, ktoré chodia na formálne pracovné pohovory, často s dieťaťom, pretože sociálne dávky im neumožňujú zaplatiť jasle alebo škôlku“, hovorí Záborská.

Keby im štát zaplatil za neformálnu prácu aspoň vo výške podpory v nezamestnanosti a odvádzal zdravotné a sociálne odvody, výrazne by to znížilo papierovú nezamestnanosť žien, hovorí Záborská. „Žena, ktorá sa stará o deti nie je ani na dovolenke ani nezamestnaná. Takéto opatrenie by neznamenalo žiadne dodatočné náklady štátu.“

Bolo by podľa europoslankyne následne podstatne menej nešťastných ľudí v domovoch dôchodcov, aj ich rodinných príslušníkov.

Neplatená práca je podľa nej veľký problém a je to forma diskriminácie, o ktorej sa najmenej hovorí. „Je to odvedená robota v prospech štátu, ktorú nikto nehonoruje. Začiatkom 90. rokov bola udelená Nobelova cena za ekonomiku za vyčíslenie koľko je neplatená práca žien v prospech HDP a stále to končí na tom, že nie sú peniaze. Ak hovoríme o slobodnej voľbe, je to situácia, kedy je slobodná voľba najviac porušovaná“.

V tomto kontexte kritizuje ciele stratégie Európa 2020, aby bolo 75 % populácie v pracovnom pomere na plný úväzok a 90 % detí do 6 rokov v predškolských zariadeniach. „Nie sú pracovné miesta a nemáme prostriedky na predškolské zaradenia. Je to fakt, ktorý si musíme opakovať.“

Sociologička a riaditeľka Inštitútu práce a rodiny Silvia Porubänová uvádza, že už nikdy žiadna vláda nemôže dopustiť, aby ženy odchádzali z trhu práce v 50tke , aby sa starali o rodinných príslušníkov, lebo sa k slušným dôchodkom nedopracujeme. Demografická zmena si podľa nej vyžiada celkovú zmenu myslenia a prípravu na povolania, ktoré budú o niekoľko rokov musieť pokrývať potreby ľudí 80 plus.

Podľa Porubänovej by bolo vhodné rovnomennejšie rozdeliť neplatenú prácu v domácnosti a participáciu na východe detí. Pomohlo by sa tým nie len ženám, ale aj stabilite rodín. „Výskumy ukazujú, že rodiny, v ktorých otcovia viac participujú vykazujú menšiu rozvodovosť, menej rodovo podmieneného násilia a vyššiu pôrodnosť“, uvádza.

Pripomína, že dáta o rodovej rovnosti musíme sledovať z rôznych zdrojov a v širšom kontexte. Mohlo by sa podľa nej mylne zdať, že dôsledky krízy do istej miery zotierajú rodové rozdiely, čo je dané aj tým, že sa radikálne v prvom slede zhoršila situácia mužov.

Na Slovensku je možné podľa Porubänovej 30 % platového rozdielu medzi pohlaviami vysvetliť odvetvovou štruktúrou, no zvyšok sa nedá vysvetliť inak ako rodovými stereotypmi. „Vieme pritom, že možnosti žien migrovať medzi sektormi sú takmer nulové“.

Podľa sociologičky potrebujeme prehodnotiť indikátory rodovej nerovnosti na čo sa podujal európsky inštitút rodovej rovnosti EIGE, no tieto indikátory musia ísť do hĺbky a zohľadniť rôznosť krajín. „Napríklad, v momentálnych podmienkach Slovenska apelovať na zvyšovanie používania čiastočných úväzkov by mohlo  naopak viesť k ďalšiemu znižovaniu príjmovej úrovne žien, na rozdiel od Škandinávie.“

Jedna z prvých štúdií o vplyve krízy na rodové otázky tvrdila, že rozhodujúce inštitúcie a burzy, sú pánskymi sieťami , že ak by bolo zastúpenie rodovo vyváženejšie, dochádzalo by k menej riskantnému rozhodovaniu a muži by boli viac tlačení k zemi ženskými kolegyňami. „Je to asi hraničných názor, ale do diskusie určite zaujímavý“, konštatuje sociologička.

Kríza by však podľa jej slov určite nemala byť prestávkou, v ktorej by sme mali rezignovať na riešenie problémov, ktoré sme riešili doteraz.

Maria Jacková z odboru rodovej rovnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny tiež súhlasí, že treba hľadať spôsoby „akým pomôcť rodinám, ktoré sa v určitom čase musia starať o najbližších.“  Nie je podľa nej cieľom tlačiť ženy na trh práce, ale vytvoriť podmienky aby bol výber na ich strane.

Zníženie pracovného úväzku a zdieľanie pracovných miest môže byť za istých podmienok riešením.

V kríze sa začali redukovať administratívne kapacity odboru zaoberajúceho sa rodovou rovnosťou na ministerstve až na úroveň ale 10 % počtu administratívnych pracovníkov. „Téma nie je tou nosnou a dôležitou v štátnej správe. Nie je to však okrajová problematika, ale základ demokracie a demokratickej spoločnosti, ak si to neuvedomíme, tak sa nikde nedostaneme“, vysvetľuje Jacková.

Pomáhajú európske štrukturálne fondy, ktoré suplujú národné verejné zdroje.

Europoslankyňa Katarína Neveďalová (S&D, Smer-SD) spomenula, že MDŽ nie je socialistický sviatok, ale pripomína ženské hnutie v Spojených štátoch, ktoré sa dožadovali rovnakých práv.

„Tento rok je deň rovnosti v odmeňovaní až 25. februára, čo znamená, že žena za rok a dva mesiace zarobí to, čo muž za jeden rok. Od rozdielu v odmeňovaní sa odvíjajú ďalšie veci, napríklad feminizácia chudoby“. Pomohla by podľa nej väčšia podpora žien matiek, viac predškolských zariadení a škôlok, či čiastočné pracovné úväzky.

Odsudzuje stereotypy v povolaniach. „Sami vieme, že ak niekto hľadá asistenta, či sekretárku, hľadá zväčša ženu“, pričom na vedúce pozícia podnikatelia uchyľujú skôr k mužom, čo nie je podľa nej opodstatnené.

K návrhu na zavedenie rodových kvót v správnych radách súkromných spoločnostiach hovorí, že výhrady firiem, ktoré proti tomu protestujú a tvrdia, že vhodných žien nie je dosť a nie sú rovnako výkonné, neobstoja. Pripúšťa, že proti kvótam budú pravdepodobne aj členské štáty a nepáčia sa často ani samotným ženám.

Čím ďalej mladých žien sa chce venovať kariére a deťom, čo sa prejavuje na demografickej situácii, hovorí Neveďalová.

V druhej časti nitrianskeho fóra sa hovorilo o feminizme, ženách podnikateľkách a ženách, obetiach domáceho násilia.

Začala podnikať v 49 rokov, v oblasti cestovného ruchu aj vzdelávania. Hovorí, že nie je nič cennejšie ako osobná sloboda človeka, hoci je podnikanie náročné a človek musí mať v sebe veľazodpovednosti. Elvíra Chadimová z Top centra podnikateliek chce ženy prilákať do podnikania a do samostatnej ekonomickej aktivity.