V OSN si pripomíname viaceré oficiálne medzinárodné dni – je ich viac ako 100. Medzinárodný deň proti homofóbii, silnej neznášanlivosti voči homosexuálom, medzi nimi nanešťastie nie je. Je to z dôvodu, že Valné zhromaždenie OSN (zatiaľ) neprijalo rezolúciu, ktorá by tento deň označila za oficiálny deň OSN. Tento fakt je sám o sebe výrečný. Napriek všetkému pozoruhodnému pokroku za posledné roky sa mnohé štáty zdráhajú uznať rozsah násilia a diskriminácie lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych ľudí.
Približne pred rokom som stála pred Radou OSN pre ľudské práva v Ženeve a prezentovala úplne prvú oficiálnu správu OSN dokumentujúcu násilie a diskrimináciu voči jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie a rodovej identity.
Po desiatkach rokov mlčania sa táto otázka, ktorá bola roky mimo politickej agendy, konečne stala predmetom oficiálnej diskusie medzi členskými štátmi OSN. To bol dôležitý zlom v našom dlhotrvajúcom boji za plnú právnu rovnosť pre ľudí LGBT všade na celom svete.
Bolo to však aj trochu neskoro a správa, ktorú som predstavila, bola desivá. Do detailov opisovala alarmujúci obraz porušovania ľudských práv jednotlivcov z dôvodu ich sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Osobitne zdôrazním tri oblasti, ktoré si zaslúžia okamžitú pozornosť.
Prvá sa týka násilných, homofóbnych a transfóbnych zločinov z nenávisti, ku ktorým so šokujúcou pravidelnosťou dochádza vo všetkých regiónoch na celom svete. Tieto sa pohybujú od neustáleho agresívneho psychologického zastrašovania cez fyzické útoky až po týranie, únosy a dokonca vraždy. Sexuálne násilie bolo taktiež veľmi často hlásené – vrátane tzv. fenoménu „nápravného“ alebo „trestného“ znásilnenia, pri ktorom muži znásilňujú ženy považované za lesby, pod zámienkou, že ich to „vylieči“ z homosexuality.
Druhá problematická oblasť sa týka kriminalizácie homosexuality. Je to takmer 20 rokov, čo Komisia OSN pre ľudské práva po prvýkrát ustanovila, že kriminalizovanie dobrovoľných vzťahov rovnakého pohlavia porušuje práva ľudí na súkromie a nediskriminovanie.
V tomto období urobilo viac ako 30 členských štátov potrebné kroky na odstránenie deliktov súvisiacich s homosexualitou zo svojich právnych systémov. Minimálne v 76 krajinách sú však ľudia naďalej podľa trestného práva stíhaní len preto, že ich partner, partnerka, je rovnakého pohlavia ako oni, ony. Postihy sa pohybujú v rozmedzí od krátkeho uväznenia po doživotie, niekedy s pridanými ťažkými prácami. Najmenej v piatich krajinách je za konsenzuálny vzťah dospelých osôb rovnakého pohlavia trest smrti.
Zbavenie sa týchto zákonov je prvým základným krokom k odstráneniu stigmy, ktorá podnecuje ďalšie porušovanie ľudských práv voči ľuďom LGBT. Štáty by mali trestať násilie a nenávisť, nie lásku.
Tretia oblasť, ktorá ma znepokojuje, sú diskriminačné praktiky voči jednotlivcom LGBT a súvisiaci nedostatok právnej ochrany národnou legislatívou. Táto neprítomnosť efektívnej ochrany umožňuje zamestnávateľom vyhodiť svojich pracovníkov, riaditeľom vylúčiť študentov, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti odoprieť základné služby pacientom a rodičom zriecť sa svojich vlastných detí – alebo ich nútiť do sobáša či k pobytu na psychiatrickej klinike – v každom prípade jednoducho preto, lebo sú lesby, gejovia, bisexuálni, transrodoví alebo intersexuálni ľudia.
Absencia právneho uznania vzťahov rovnakého pohlavia je pre mnohé lesby, gejov, bisexuálov, a rovnako aj pre ich rodiny, ktoré zahŕňajú milióny detí vyrastajúcich s rodičmi rovnakého pohlavia, ešte stále zdrojom diskriminácie, utrpenia alebo neistoty.
V posledných rokoch vzniklo mnoho pozitívnych iniciatív. Vo veľkej časti Európy, v Severnej a Latinskej Amerike ako aj v niekoľkých ďalších krajinách sme boli svedkami snáh o zlepšenie situácie ľudí LGBT v oblasti ľudských práv. Zakázala sa diskriminácia, zločiny z nenávisti sú penalizované, vzťahy rovnakého pohlavia sú uznávané a niektoré krajiny sa snažia zjednodušiť transrodovým ľuďom získanie úradných dokumentov, ktoré vyjadrujú rod, ktorému dávajú prednosť. V mnohých prípadoch boli vypracované osvetové školiace programy na zvýšenie citlivosti polície, zamestnancov väzníc, učiteľov, sociálnych pracovníkov a ďalších.
Zatiaľ čo niekde je čo oslavovať, inde zostáva práce viac ako dosť. V mnohých štátoch stále platia zákony, ktoré kriminalizujú vzťahy rovnakého pohlavia. Niektoré dokonca podnikli opatrenia na sprísnenie trestných sankcií alebo rozšírenie rozsahu použitia existujúcich zákonov. Príliš málo štátov má zákony, ktoré ponúkajú komplexnú ochranu proti diskriminácii. Ešte menej ich má účinné systémy na dokumentovanie, nehovoriac o boji proti homofóbnym zločinom z nenávisti.
Zmena zákonov a politických prístupov je nevyhnutná, ak chceme zaistiť právnu rovnosť pre LGBT ľudí . Avšak nemenej dôležitá – a v určitých ohľadoch oveľa náročnejšia – bude zmena vnútorného nastavenia a myslenia tých, ktorí reforme odolávajú.
Skrátený prejav Vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Navi Pillay z konferencie o právach LGBT v Haagu, 16. – 17. máj. 2013.
Zdroj: http://www.euractiv.sk/komentare-000338/komentar/-000152