Zaujímavé odborné podujatie venované možnostiam praktického uplatňovania rodového hľadiska sa uskutočnilo 18. a 19. októbra v Lisabone. Hostiteľská krajina Portugalsko – spoločne s partnerským Dánskom a Španielskom- prezentovala v aktívnej diskusii s účastníkmi a účastníčkami z ďaľších jedenástich európskych krajín svoje doterajšie výsledky v rámci projektu PROGRESS, podporeného Európskou Komisiou. Konkrétne obsahové zameranie aktivít smeruje do oblasti školstva a vzdelávania, s ambíciou dospieť k vytvoreniu i implementácii takých opatrení, postupov, odporúčaní, tréningových manuálov a podobne, ktoré by boli inšpirujúce, či uplatniteľné aj v niektorých iných krajinách.
Portugalské vystúpenia predstavili príručku Rod a občianstvo, na ktorej participovali predovšetkým expertky z niekoľkých tunajších univerzít i stredných škôl. V podstate ide o manuál, určený nielen na prípravu učiteľov/ iek a odborníkov/čiek v oblasti rodového vzdelávania, ale aj žiakom/čkám a študentom/tkám. Cieľom je, aby sa v rámci efektívneho vzdelávania ku modernému občianstvu rodová dimenzia stala v národných kurikulách samozrejmou prierezovou iniciatívou.
Dánska angažovanosť v projekte je zameraná predovšetkým na príklady dobrej praxe a osvedčených postupov vo vzťahu ku rodovým rolám chlapcov a dievčat v predškolskom veku. Prezentácie uviedli mimoriadne sviežu a kreatívnu publikáciu (aj súvisiacu príručku pre učiteľky a učiteľov) určenú päť až šesť ročným deťom v materských školách, ktorá veku primeranou a hravou formou spochybňuje tradičné rodové sterotypy a očakávania napríklad o tom, ako by sa mal správať “typický” chlapec a “typické” dievča… Druhým príkladom dobrej praxe z Dánska bol časopis, film a CD pre cieľovú skupinu 14-16 ročných dievčat a chlapcov (opäť so sprievodnou príručkou pre učiteľov a učiteľky) na tému Porno chic. Hlavným motívom je ako (odlišne) dievčatá a chlapci vnímajú, príjmajú vlastné telo a ako sú ovplyvňovaní “soft-core” pornografickými symbolmi a kódmi, ktoré ich “atakujú” najmä prostredníctvom masmédií.
Otvorenou výzvou ostala otázka, ktorú často pertraktujeme aj v našich domácich podmienkach… Ak sa má rodová rovnosť stať integrálnou súčasťou vzdelávacích politík i vzdelávacej praxe na všetkých úrovniach, nevyhnutne budeme potrebovať viac a kvalitnejších analýz, výskumov, rodovo členených údajov… Na záver ešte s radosťou pripomínam, že Jana Cviková z Aspektu operatívne “zariadila” preklad (aspoň) časti vynikajúceho originálneho textu z dánštiny. Naše odborníčky a odborníci tak budú mať možnosť “okúsiť” autentický škandinávsky rodový prístup.
Sylvia Porubänová