Ženy v médiách stále nemajú rovnako silný hlas pri rozhodovaní ani v éteri ako muži. Prieskum EIGE ukázal, že v súkromných médiách obsadili ženy v EÚ len 12 % strategických rozhodovacích pozícií, vo verejných 22 %. Podľa odborníkov sa politici zdráhajú konať s odkazom na slobodu médií.
Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) sa na podnet írskeho predsedníctva v Rade EÚ vo svojom novom výskume pozrel na nerovnosti v sektore médií, pričom sa prednostne zameral na zastúpenie žien v rozhodovacích a manažérskych pozíciách a na uplatňovanie vnútorných politík rodovej rovnosti v 99 súkromných a verejných médiách v 28 členských štátoch Únie.
Pekinská akčná platforma v deklarácii z roku 1995 poukazuje na „existujúci potenciál, aby médiá výraznejšie prispeli k zlepšeniu postavenia žien“, pričom sa stanovili dva strategické ciele:
- Zvýšiť participáciu a prístup žien k rozhodovaniu v médiách a vyjadrovaniu prostredníctvom médií a nových komunikačných technológií
- Presadzovať vyrovnané a nestereotypné zobrazovanie žien v médiách
Nové údaje, ktoré EIGE zozbieral, potvrdili, že v mediálnom sektore v členských krajinách EÚ dominujú, ženy sú v ňom zamestnané v menšej miere, a to aj napriek tomu, že väčšinu v mediálnych odboroch VŠ tvoria absolventky.
„Vzhľadom na to, že sú to práve médiá, ktoré majú na starosti široké pochopenie zložitosti rodovej rovnosti medzi tvorcami politík a verejnosťou, je extrémne relevantné riešiť štrukturálne a kultúrne aspekty rodovej rovnosti v mediálnych organizáciách,“ uviedol inštitút.
Vydanie správy privítala aj Rada EÚ pre zamestnanosť (EPSCO) na svojom júnovom zasadnutí. V záveroch zasadnutia ministrov sa uvádza: „Viaceré štúdie indikujú, že zvýšení prítomnosť žien v rozhodovacích rolách v médiách pravdepodobne vedie k rodovo citlivejšiemu mediálnemu obsahu a programovaniu, prezentuje vyrovnanejší obraz životov žien a mužov a prínosu žien pre spoločnosť, čo by malo pozitívny dopad na verejné politiky, súkromné postoje a správanie.“
16 % žien na top mediálnych pozíciách
Správa EIGE zdôrazňuje, že podiel žien v najvyšších rozhodovacích pozíciách v médiách je stále veľmi nízky, poukazuje na sklenený strop brániaci kariérnemu postupu žien, pretrvávajúce mzdové rozdiely a ilustruje mrhanie kvalifikovanými ľudskými zdrojmi.
Podľa zozbieraných údajov obsadili ženy v súkromných a verejných mediálnych organizáciách EÚ-27 len 32% celkových rozhodovacích postov, pričom na najvyššej strategickej úrovni (CEOs) tvorili len 16 %.
Na Slovensku sledovalo EIGE 3 hlavné médiá – verejnoprávnu RTVS, súkromnú televíziu Markíza a denník Sme. Na ich najvyšších postoch neboli ženy zastúpené. Pri skúmaní rodovej skladby všetkých rozhodovacích pozícií vo verejných médiách, vrátane predstavenstva, sa Slovensko najviac priblížilo európskemu priemeru.
„Potrebujeme zvýšiť počet žien v rozhodovacích štruktúrach mediálnych organizácií kvôli sociálnej spravodlivosti, lepšiemu využitiu talentov a viac rodovo citlivejšiemu mediálnemu obsahu,“ uviedla riaditeľka EIGE Virginija Langbakk.
Veľký rozdiel sa ukázal medzi súkromnými a verejnými médiami. Zatiaľ čo vo verejných organizáciách bol pomer žien a mužov na strategických pozíciách 1:5, v súkromných bol len Plány rodovej rovnosti a kódexy správania, ktoré by ju zohľadňovali sa zistili len v štvrtine skúmaných organizácií, najmú v tých s verejným financovaním. Navyše, ich formálna existencia neznamená, že sa aj v praxi uplatňujú. Na Slovensku má takýto kódex/politiku stanovenú len RTVS, avšak odborníci nezistili žiadne opatrenia na ich uplatňovanie, žiadne monitorovacie mechanizmy alebo zodpovednú osobu.
Relatívne v dobrom svetle sa v sledovaných indikátoroch ukázalo Švédsko. Ako uviedla Thella Johnson zo Sveriges Radio, príčinu vidí v „dlhodobom riešení otázok rodovej rovnosti v krajine, politickú podporu a realizáciu projektov na podporu zvýšenia reprezentácie žien v médiách“.
Kde sú odborníčky?
Počas diskusií Žurnalistickej tematickej siete EIGE , ktorú minulý týždeň v Dubline inštitút zorganizoval, sa pozornosť venovala nástrojom, ktorými možno zlepšiť zobrazovanie žien ako odborníčok na jednotlivé oblasti ekonomiky či politiky. Skúsenosti z niektorých krajín, napr. Dánska, Švédska, Veľkej Británie a Írska, medzi dobrými postupmi uvádzajú ľahko dostupnú databázu expertiek podľa jednotlivých tém a oblastí, v ktorej môžu médiá nájsť úspešné odborníčky a kontaktovať ich a tiež nevyhnutné semináre pre zvýšenie sebavedomia žien pre vystupovanie v médiách.
Anita Frank Goth z dánskeho centra KVINFO predstavila ich databázu expertiek, ktorá je online už od roku 1997. Zatiaľ čo v minulosti muselo centrum aktívne vyhľadávať expertky, ktoré by do nej zahrnuli a museli ju propagovať, v súčasnosti sa do nej chcú zapojiť samotné odborníčky. Zdôraznila, že pri tomto nástroji je dôležité, aby databáza bola ľahko prístupná, použiteľná a tiež pravidelne aktualizovaná. KVINFO dnes podobný projekt na zvýšenie viditeľnosti žien vo verejnom priestore realizuje aj v Egypte, Jordánsku či Libanone.
Samotné expertky potvrdili, že ich účasť v databáze a na nevyhnutných súvisiacich tréningov a následné častejšie vystupovanie v médiách im tiež uľahčili prístup k financovaniu na vlastné výskumné projekty.
Slobodné médiá
Rada EÚ pre zamestnanosť vyzvala členské štáty a Európsku komisiu k prijatiu aktívnych a špecifických opatrení na zvýšenie zastúpenia žien vo všetkých sektoroch, vrátane médií. Zároveň ale zdôraznila plné rešpektovanie slobody tlače a práva na slobodné vyjadrovanie.
„Mnohí politici sa zdráhajú aktivizovať pri rodovej rovnosti v médiách, pretože existuje riziko, že by sa to mohlo vnímať ako forma cenzúry alebo cesta obmedzenia slobody vyjadrovania, ak by sa mediálny priemysel viac reguloval. Na druhú stranu, treba sa zamyslieť nad tým, čia sloboda vyjadrovania sa ochraňuje alebo obmedzuje. Až dosiaľ sú agendy správ hlavne o mužoch pre mužov,“ uviedla Maria Edström z University v Gothenburgu.
Profesorka Karen Ross z Univerzity v Liverpoole sa vo svojom nedávnom výskume zamerala na množstvo priestoru, ktoré televízne kanály v Európe, dávajú v tzv. fact-based programoch v hlavnom vysielacom čase (t.j. napr. správy a diskusie, nie zábavné programy), a na spôsoby ako sú v nich ženy zobrazované. Výskumný tím kódoval počas 1 týždňa na 56 kanáloch takmer 41 tisíc ľudí. Ženy z nich tvorili 36 %, pričom podstatne nižšie boli zastúpené staršie ženy. „Ženy vo veku po 35 odrazu akoby zmizli zo scény,“ uviedla na stretnutí novinárov v Dubline.
Dodala, že žiadna krajina z tohto priemeru výraznejšie nevybočila. „Číslo 30 a niečo sa zdá byť magickým. Všetky kvantitatívne výskumy za posledných 10 rokov k nemu stále dochádzajú,“ skonštatovala Ross. Pri pohľade na spôsob zobrazovania žien v médiách sa došlo k záveru, že ženy vystupovali skôr ako vedľajšie spolu-moderátorky, ak boli predstaviteľkami verejnosti, tak predovšetkým ako matky či partnerky významných mužov.
Zdroj: http://www.euractiv.sk/rovnost-sanci/clanok/media-v-eu-maju-od-rodovej-rovnosti-daleko-021263#sthash.u3dkS4y8.rS1r6EvV.dpuf