Dňa 3.9.2014 usporiadal Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť Európskeho parlamentu pre svojich členov a členky workshop na tému Nová stratégia pre rodovú rovnosť po roku 2015. Účelom semináru bolo zanalyzovať súčasnú situáciu v oblasti rodovej rovnosti a zamyslieť sa nad opatreniami, ktoré by zabezpečili ďalší pokrok pri uplatňovaní rodového hľadiska, zvýšení ekonomickej nezávislosti žien a zlepšení postavenia žien v spoločenskom živote.
Z analýzy súčasnej situácie vyplynulo, že naďalej existujú pomerne veľké rozdiely medzi ČŠ, tak pri uplatňovaní rodového hľadiska ako aj pri vykonávaní platných právnych aktov a politík EÚ v oblasti rodovej rovnosti. Efektivita uplatňovania rodového hľadiska nie je rovnaká ani u jednotlivých inštitúcií EÚ. O potrebe dosiahnutia ďalších pokrokov v oblasti rodovej rovnosti svedčí aj index rodovej rovnosti (GEI), ktorý ukazuje, že EÚ je z hľadiska zabezpečenia rovnosti na polovičnej ceste s významnými rozdielmi medzi ČŠ. Najvyššia úroveň indexu bola zaznamenaná v SE, a to 74,3%. Za SE nasledujú DK so 73,6%, FI so 73,4% a NL so 69,7%. Index vyšší než 50% dosahujú UK, BE, DE, IE, ES, LU, AT a SI. V ostatných krajinách, s výnimkou EE s indexom na úrovni 50%, bol nameraný index nižší než 50%, kde SK zaznamenalo 40,9%, čo ho zaraďuje spolu s IT medzi krajiny s najnižším indexom po RO s 35,3%, BG 37,0% a EL 40,0%.
Pretrvávajúcim problémom zostávajú rodové stereotypy, ktoré často negatívne ovplyvňuje postavenie a príležitosti niektorých jedincov v spoločnosti, čo má tiež vplyv na politické a hospodárske rozhodovanie, tak v ČŠ ako aj na úrovni EÚ. Napriek tomu, že došlo k zlepšeniu situácie žien na trhu práce ako aj zamestnateľnosti žien (s výrazne menším pokrokom u vekovej kategórie 15 – 29 rokov), v EÚ krajinách je ešte stále možné evidovať marginalizáciu žien na trhu práce, v dôsledku ktorej majú ženy menšie príležitosti kariérneho postupu a s tým spojené nižšie finančné ohodnotenie. Tento fakt je spôsobený najmä materstvom a starostlivosťou o rodinu, ktorá ostáva naďalej doménou žien, napriek zavedeniu nároku na rodičovskú dovolenku pre ženu alebo muža v trvaní aspoň jeden mesiac smernicou o rodičovskej dovolenke prijatej v roku 1996. Želateľný pokrok sa nedarí dosahovať ani v znižovaní rozdielov v odmeňovaní mužov a žien, pričom veľký rozdiel, a to viac než dvojnásobná hodnota indikátora stupňa rodových mzdových rozdielov, je dlhodobo zaznamenávaný najmä vo výške dôchodkov mužov a žien.
Podľa prednášajúcich (zväčša zástupcov univerzít) prijateľnou nie ani situácia v oblasti zavádzania rodových kvót, pretože doposiaľ došlo k ich zavedeniu len v cca 9 krajinách EÚ (výnimkou sú dobrovoľné kvóty pre politické strany, ktoré sú uplatňované v 14 ČŠ). Navyše uplatňovanie kvót nie je dostatočne účinné ani v krajinách, v ktorých boli zavedené, a to najmä pre neuplatňovanie sankcií v prípade ich nenaplnenia. To, spolu s rodovými stereotypmi spôsobuje, že zlepšovanie postavenia žien v politických a hospodárskych rozhodovacích procesoch naďalej stagnuje. Ďalšími obmedzujúcimi faktormi v presadzovaní rodovej rovnosti je nedostatok politickej zodpovednosti a nedostatok špecifických finančných zdrojov určených pre stratégie a aktivity v oblasti rovnosti. Pri úsilí o znižovanie rodovo motivovaného násilia je limitujúcim faktorom najmä nedostatok relevantných dát a indikátorov ako aj fakt, že pre danú oblasť nie sú stanovené žiadne konkrétne ciele.
Prednášajúci na základe analýzy súčasnej situácie sformulovali odporúčania pre ČŠ a inštitúcie EÚ, medzi ktoré patria najmä tieto:
ČŠ by mali:
- uznať limitovaný pokrok v zlepšovaní rodovej rovnosti a vyvinúť väčšie úsilie v danej oblasti vrátane vývoja nových mechanizmov a nástrojov, ktoré by prispeli k vyššej účinnosti existujúcich politík a stratégií a efektívnejšiemu dosiahnutiu cieľa,
- zohľadniť slabé stránky rodovej rovnosti a stanoviť krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele pre zlepšenie rovnosti,
- zabezpečiť pre príslušné národné orgány dostatočné finančné zdroje a venovať pozornosť monitorovaniu aplikovania relevantnej legislatívy a stratégií v praxi,
- nahradiť rodinné dane z príjmu daňami z príjmu pre jednotlivcov,
- podporovať zamestnávanie žien prostredníctvom daňových úľav a príspevkov pre nízko zárobkové skupiny vrátane žien;
- zaviesť kvóty za účelom zlepšenia postavenia žien v spoločnosti (politickom a verejnom živote aj hospodárstve) a ich väčšieho zapojenia do rozhodovacích procesov.
Všetky inštitúcie EÚ a ČŠ by mali:
- o pokračovať v monitorovaní pokroku rodovej rovnosti v celom spektre oblastí a zvážiť, ako by mohli monitorovacie činnosti prispieť k zlepšeniu informovanosti a zodpovednosti za rovnosť,
- o naďalej uplatňovať duálnu rodovú stratégiu vo všetkých oblastiach, jednak zahrnutím rodových aspektov do všetkých politík a jednak prostredníctvom špecificky cielených opatrení,
- o zabezpečiť, aby bolo rodové rozpočtovanie nástrojom účinnej koordinácie zabezpečujúcej zlepšovanie rodovej rovnosti vrátane transparentnosti a zodpovednosti v danej oblasti,
- o zabezpečiť odstránenie deformácií na trhoch práce a prijímať opatrenia na zlepšenie situácie žien v zamestnávaní s dôrazom na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, zlepšenie poskytovania starostlivosti o deti a dosiahnutie väčšieho zapojenia mužov do starostlivosti o rodinu,
EP a EC by mali:
- podporiť návrh EK z roku 2010, ktorým sa zriaďuje Európska monitorovacia skupina pre médiá so zvláštnym útvarom pre rodovú rovnosť za účelom stanovenia všeobecných štandardov pre definovanie degradujúcich predstáv a diskriminácie podľa pohlavia,
- pokročiť v schvaľovaní návrhu smernice o materskej dovolenke,
- preskúmať s ŠČ možnosť zavedenia povinnosti stanoviť dvojtýždňovú platenú otcovskú dovolenku,
- zlepšiť zapojenie otcov do starostlivosti o rodinu prostredníctvom zabezpečenia riadneho vykonávania smernice o rodičovskej dovolenke vo všetkých ČŠ a zabezpečiť väčšiu motiváciu otcov napr. cez nárok na platenú otcovskú dovolenku v rozsahu minimálne 1 mesiac a viac,
- vyzvať ČŠ, aby podporili návrh smernice o rodovej vývaženosti v radách spoločností a zvážiť podporu rozšírenia kvót na výkonných členov rád spoločností,
EP by mal:
- pokračovať vo zvyšovaní informovanosti o nedostatočnom zastúpení žien v rozhodovacích procesoch a prijať stratégie a akčné plány na prijímanie kvót,
- iniciovať diskusiu s národnými parlamentmi ohľadne legislatívneho stanovenia volebných rodových kvót (minimálne na úrovni 40%),
- presadzovať zavedenie 40% dobrovoľných kvót pre vnútorné rozhodovanie a zostavovanie kandidátskych listín politických strán,
EK by mala:
- pripraviť správu o právnych prístupoch k rodovým stereotypom a zabezpečiť prijímanie účinných opatrení na ich eliminovanie,
- zabezpečiť, aby sa rodové rozpočtovanie stalo neoddeliteľnou súčasťou rozpočtového procesu EÚ,
- opätovne zvážiť formuláciu indikátorov pre rodovú rovnosť,
- predložiť iniciatívy, ktoré by zabezpečili lepšie rozdelenie starostlivosti o rodinu medzi mužmi a ženami a poskytovať usmernenia pre ČŠ ohľadne väčšieho zapojenia otcov do neplatenej starostlivosti o rodinu,
- pokračovať v ukladaní špecifických odporúčaní pre ČŠ pre oblasť poskytovania starostlivosti o deti a vyvinúť vyššie úsilie pri plnení Barcelonských cieľov týkajúcich sa danej oblasti,
- pokračovať v spolupráci s EC a EP pri prijímaní návrhu smernice o rodovej vývaženosti v radách spoločností a preskúmať možnosť rozšírenia pôsobnosti smernice na výkonných členov rád,
- poskytovať ČŠ a zainteresovaným tretím stranám usmernenia ohľadne zavádzania systémov rodových kvót v súlade s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora,
- rozvíjať stratégie v kombinácii s akčnými plánmi pre elimináciu násilia páchaného na ženách a zabezpečiť vykonávanie existujúcej legislatívy a dohodnutých opatrení na medzinárodnej úrovni,
- zaviesť indikátory a konkrétne ciele, ktoré by mali ČŠ dosiahnuť v oblasti prevencie a eliminácie násilia a rozvinúť politiky a stratégie pre ich dosiahnutie,
- v spolupráci s ČŠ a Eurostat-om rozšíriť údajovú základňu, o ktorej sú ČŠ povinné informovať v oblasti rodovo motivovaného násilia,
- navrhnúť novú stratégiu rovnosti medzi ženami a mužmi na roky 2016 – 2020 obsahujúcu konkrétne ciele a opatrenia pre oblasť externých politík.
Európsky parlament v spolupráci s prednášajúcimi pripravili pre účely workshopu štúdiu, ktorá obsahuje podrobnejšie informácie k vyššie uvedenej analýze a odporúčaniam. Uvedenú štúdiu je možné nájsť na internetovej stránke:
http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2014/509984/IPOL_STU(2014)509984_EN.pdf