Popri medzinárodných dokumentoch univerzálneho systému ochrany ľudských práv a slobôd obsahujúcich zákaz diskriminácie boli prijímané súbežne aj dokumenty týkajúce sa európskej jednoty a ochrany ľudských práv v Európe.
Podľa Štatútu Rady Európy bola podmienkou prijatia do Rady Európy preukázanie splnenia požiadavky dodržiavania ľudských práv pre všetky osoby podliehajúce jurisdikcii štátu.
Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd s Protokolmi a Európska sociálna charta vytvárajú spolu Európsku chartu ľudských práv, pričom predstavujú minimálne záväzný štandard ľudských práv. Systém ochrany ľudských práv v rámci Rady Európy je v porovnaní so systémom v rámci OSN prepracovanejší a efektívnejší po obsahovej stránke i vzhľadom na svoj kontrolný mechanizmus.
Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd bol podpísaný 4.11. 1950, platný od l3. 9 1953. Európsky dohovor o ľudských právach je medzinárodná zmluva, ktorou sa členské štáty Rady Európy zaväzujú zaručiť základné občianske a politické práva nielen svojim vlastným občanom a občiankám, ale každému, kto podlieha ich právomoci.
Dohovor zaručuje najmä:
• právo na život,
• právo na spravodlivé súdne konanie,
• právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života,
• slobodu prejavu,
• slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania,
• ochranu vlastníctva.
Dohovor zakazuje najmä:
• mučenie a neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie,
• otroctvo a nútenú prácu,
• trest smrti,
• svojvoľné a protiprávne zadržiavanie, a
• diskrimináciu pri požívaní práv a slobôd ustanovených v Dohovore.
Krátke video o Dohovore v slovenskom jazyku je prístupné tu
Dohovor síce neobsahuje všeobecný princíp o rovnoprávnosti mužov a žien, článok 14 však ochraňuje pred diskrimináciou založenou ,,na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, náboženské, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.” Pojem diskriminácia zahŕňa všeobecne prípady, keď sa s osobou alebo skupinou bez zodpovedajúceho odôvodnenia zaobchádza horšie ako s inými. Ide teda o nerovnosť konkrétneho zaobchádzania.
Na zabezpečenie záväzkov prijatých členskými štátmi Rady Európy a zmluvnými stranami Dohovoru zriadila sa v Dohovore Európska komisia pre ľudské práva a Európsky súd pre ľudské práva. Prijatím Protokolu 11, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 1998 došlo k ich zrušeniu a nahradeniu jedným Európskym súdom pre ľudské práva. Zjednodušená verzia vybraných článkov Európskeho dohovoru oochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokolov
Úlohou Výboru ministrov je dohľad nad výkonom rozsudkov, v ktorých Súd skonštatoval porušenie Dohovoru. Výbor zabezpečuje, že štát podnikne všetky potrebné opatrenia (zmena legislatívy, precedentného práva, predpisov a praxe), aby zabránil ďalšiemu porušovaniu Dohovoru a že sťažovateľovi je vyplatené primerané odškodnenie priznané Súdom, resp. že sú v určitých prípadoch podniknuté konkrétne opatrenia na zabezpečenie plného odškodnenia.
Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu bol prijatý 7. 4. 2011 na zasadnutí Rady Európy v Štrasburgu a podpísaný v Istanbule, 11. mája 2011. Dohovor ustanovuje právne záväzné štandardy na predchádzanie násiliu na ženách a domácemu násiliu. SR sa stala jedným z prvých signatárov Dohovoru, ktorý sa v dobe písania správy začína implementovať do našej legislatívy. V Dohovore RE o.i. uznáva, „že realizácia de iure a de facto rovnoprávnosti medzi ženami a mužmi je kľúčovým prvkom predchádzania násiliu na ženách“ a že „násilie na ženách je prejavom historicky nerovnocennej rozdelenia sily medzi ženami a mužmi, ktorá viedla k dominancii mužov nad ženami a k diskriminácii žien mužmi, a k zamedzeniu plnohodnotného rozvoja žien.“
Európska sociálna charta (prijatá v roku 1961) (oznámenie MZV č.329/1998 Zb.) už vo svojej preambule obsahuje klauzulu o nediskriminácii. Charta garantuje ženám právo na rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty, právo na rovnakú príležitosť a rovnaké zaobchádzanie v otázkach zamestnania a povolania bez diskriminácie na základe pohlavia.
Dodatkový protokol k Európskej sociálnej charte z roku 1988 upravil navyše aj právo všetkých pracovníkov na rovnaké príležitosti a rovnaké zaobchádzanie vo veciach zamestnania (kariéry) bez diskriminácie založenej na pohlaví.
Medzinárodný dozorný systém monitoruje dodržiavanie Charty v štátoch, ktoré ju ratifikovali, pričom vlády týchto štátov predkladajú správy o dodržiavaní tých ustanovení Charty, ktoré prijali. Tieto správy preskúma Európsky výbor pre sociálne práva, zložený z nezávislých expertov, ktorý vydá právne stanovisko o súlade stavu s Chartou. Na základe týchto záverov adresuje Komisia ministrov odporúčania vládam, v ktorých ich žiada o zosúladenie ich národnej legislatívy a praxe s Chartou.