Britský minister pre obchod varoval, že v prípade ak firmy dobrovoľnými opatreniami nedosiahnu štvrtinový podiel žien vo svojom vedení, nevylučuje zavedenie prísnejších opatrení, napr. v podobe kvót. Tie chce v celoeurópskom meradle presadiť aj podpredsedníčka Európskej komisie.
Britská vláda patrí k najväčším odporcom zavedenia rodových kvót, ktorými sa Európska komisia snaží zvýšiť podiel menej zastúpeného pohlavia vo vrcholových orgánoch firiem kótovaných na burzách. Už počas príprav návrhu smernice Londýn inicioval spoločný list členských krajín, v ktorom predsedovi EK zdôraznili, že účinné opatrenia sa majú zaviesť na národnej úrovni.
Minister pre obchod, inovácie a zručnosti ale pripustil, že ak to bude nevyhnutné, nevylučuje zavedenie záväzných kvót.
Pokrok sa spomalil
Minulý týždeň fakulta manažmentu univerzity v Cranfielde vo svojej správe varovala, že tempo menovania žien do vedeniach britských firiem sa po krátkom období rastu opäť spomaľuje. V druhom polroku 2012 tvorili ženy 26 % členov menovaných do vedenia 100 najväčších britských firiem, pričom polrok predtým tvorili až 44 %.
Na prvé miesto ich rebríčka sa dostal módny dom Burberry, ktorý má medzi riaditeľmi tri ženy z ôsmich. Na druhom mieste bola firma Diageo vyrábajúca alkoholické nápoje so 4 riaditeľkami z 11 členov vedenia.
Spoluautorka správy Susan Vinnicombe uviedla, že centrum, ktoré štúdiu pripravilo, je proti kvótam, pretože „šéfovia musia pochopiť výhody rodovej diverzity a zaviazať sa k jej dosiahnutiu“. Návrh podpredsedníčky EK by ale mohol byť alternatívou v prípade, že firmy budú dobrovoľné opatrenia ignorovať.
Kríza nie je výhovorkou
„Žiaľ, príliš veľa predsedov sa túto záležitosť rozhodlo ignorovať v domnienke, že sa to stratí. Náročná legislatíva Viviane Reding je na ceste a ide oveľa ďalej než odporúčania,“ poznamenala Vinnicombe.
„Nestačí, že muži naďalej dominujú v radách našich top firiem,“ dodala britská ministerka pre ženy a rovnosť Maria Miller. „Nie je to o politickej korektnosti, ale o dobrom obchodnom zmysle. Firmy musia konať teraz, aby využili plný potenciál žien a pomohli maximalizovať ekonomický rast Británie.“
Rovnaký aspekt zdôrazňuje europoslankyňa Zita Gurmai zo skupiny Socialisti & Demokrati: „Ašpirácie nestačia. Potrebujeme naplniť konkrétne ciele a konkrétne dôsledky, ak sa tieto ciele nesplnia. Kríza nesmie byť výhovorkou pre to, aby sme do rozhodovacích pozícií nezačlenili viac žien.“
Európska komisia predložila v novembri 2012 návrh smernice, ktorým sa má stanoviť minimálny cieľ 40 % nedostatočne zastúpeného pohlavia medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností v krajinách EÚ s viac ako 25 zamestnancami alebo ročným príjmom nad €50 mil. do roku 2020. V prípade verejných podnikov by to malo byť už do roku 2018.
Smernica má byť dočasným opatrením a jej platnosť sa má skončiť v roku 2028.
V uznesení z 12. marca 2013Európsky parlament uviedol, že „podporuje ambície Komisie zaviesť záväzné kvóty týkajúce sa zastúpenia žien na zodpovedných pozíciách vo veľkých kótovaných podnikoch“.
„Firmy by nemali podliehať ilúzii, že vláda neprijme prísnejšie opatrenia, ak to bude nevyhnutné,“ uviedol Vince Cable minulý týždeň v rozhovore pre noviny Standard. „Kvóty sú reálnou možnosťou, ak nesplníme cieľ 25 %,“ dodal v súvislosti s dobrovoľným cieľom pre menovanie členiek predstavenstiev, ktorý by mali britské firmy dosiahnuť.
Najviac veľkých firiem kótovaných na burzách, ktorých by sa prípadné rodové kvóty EÚ týkali, pochádzajú práve zo Spojeného kráľovstva. V októbri 2012 pritom ani jedna zo 47 britských firiem nemala na poste predsedu predstavenstva ženu a podiel žien v ich dozorných radách a predstavenstvách bol na úrovni 19 %. Podiel mužov a žien na poste výkonného riaditeľa/riaditeľky bol 94 % ku 6 %.