Trh práce

Postavenie mužov a žien na pracovnom trhu

Legislatívne pozadie

Všeobecný základ princípu rovnosti príležitostí žien a mužov nájdeme v čl. 12, odsek 2 Ústavy SR, ktorý je ďalej rozpracovaný v pracovno-právnej legislatíve (Zákonník práce) a taktiež zahrnutý v zákonoch o štátne službe a o verejnej službe.

V oblasti zamestnanosti žien je na Slovensku  situácia porovnateľná s krajinami EÚ, hoci ju ovplyvňujú pre nás špecifické faktory ako väčšie regionálne rozdiely a málo pracovných miest na menšie úväzky. Miera ekonomickej aktivity u mužov dosiahla v roku 2009 68,1% (2005 68,4%), u žien 50,3% (2005 51,3). Rodový rozdiel teda dosahuje 17,8% a jeho tendencia je skôr narastajúca.[i] Miera zamestnanosti žien vo veku od 15 – 64 rokov dosiahla v roku 2009 hodnotu 52,8 % a u mužov 67,6%.[ii] Podľa toho rodový rozdiel v mierach zamestnanosti medzi ženami a mužmi dosiahol hodnotu 14,8% v neprospech žien. Nezamestnanosť žien bola v roku 2008 o 1,5 % vyššia ako u mužov[iii], pričom tento rozdiel sa zrejme v dôsledku hospodárskej krízy a nárastu nezamestnanosti mužom znížil o 0,5%.  Nárast dlhodobej nezamestnanosti sa premieta aj do zloženia skupiny nezamestnaných žien a mužov podľa dĺžky trvania nezamestnanosti. Kým v roku 1996 tvorila nezamestnanosť dlhšia ako 12 mesiacov 45,8 % z celkovej nezamestnanosti žien a 51,7 % z celkovej nezamestnanosti mužov, do roku 2007 sa tento podiel zvýšil až na 69,4 % u žien a 72,3 % u mužov.[iv] Najväčšie rozdiely sa prejavujú v zamestnanosti v preddôchodkovom veku; tento trend odráža predovšetkým problémy žien nad 45 rokov s uplatnením sa na trhu práce.[v] V zamestnanosti žien a mužov v sektore služieb SR zaostáva za priemerom EÚ-27: v roku 2006 bol podiel žien pracujúcich v službách za EÚ-27 81,5 % a podiel mužov 58,1 %.[vi]

V oblasti pracovného procesu sú ženy v SR konfrontované s horizontálnou i vertikálnou segregáciou. V oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne služby a školstvo tvoria ženy až 80 % pracovnej sily, v sektore verejnej správy 70 %. Naopak, v súkromnom sektore s vyššími zárobkami predstavujú ženy iba 41 % zo všetkých zamestnancov. Rodové rozdiely sú najmarkantnejšie v podnikateľskej sfére, kde na jednu podnikateľku pripadajú traja muži – podnikatelia.[vii] Stále pretrvávajú výrazné rozdiely v platovom ohodnotení žien a mužov. Priemerná hrubá mesačná mzda dosahovala v roku 2009 u mužov 913 EUR, kým u žien iba 682 Eur.[viii] Napriek veľmi dobrej vzdelanostnej úrovni žien (na Slovensku dokonca vyššej ako u mužov) ženy nedosahujú porovnateľné zárobky s mužmi, nakoľko vzdelanie v „typicky ženských oblastiach“ je oceňované nižšie. Stereotypné predstavy a predsudky o „práci vhodnej pre ženy“ sa odrážajú aj pri výbere študijných odborov. V zamestnávateľskej praxi na Slovensku je veľmi rozšírené aj nerovné zaobchádzanie odvíjajúce sa od rodičovstva či materstva. Zmena rodinného statusu zamestnancov (hlavne rodičovstvo) prináša v mnohých prípadoch aj zmenu správania mnohých zamestnávateľov. Veľká skupina z nich sleduje rodinnú situáciu svojich zamestnancov, robí problémy po návrate z rodičovskej dovolenky alebo má predsudky voči zamestnankyniam – matkám.[ix]  Z uvedeného vyplýva (aj keď sú tam iné dôvody) aj nízke zastúpenie žien na pozíciách vyššieho a vrcholového manažmentu, čo znamená obmedzené možnosti žien podieľať sa na spolurozhodovaní. Podobne je to s participáciou žien vo verejnom živote a politike. Nízka účasť žien vedie k tomu, že ženy nemajú možnosť ovplyvňovať strategické rozhodovanie a plánovanie, ktoré však má v konečnom dôsledku dopad aj na ich životné situácie[x] 

Z uvedeného zároveň vyplývajú významné  rozdiely v platovom ohodnotení žien, ktoré sa prenášajú aj do rozdielov v zabezpečení mužov a žien v dôchodkovom veku. Životný štandard žien v penzijnom veku sa výrazne znižuje a  posilňuje sa feminizácia chudoby v tejto vekovej kategórii.[xi] Rodový rozdiel v odmeňovaní je podstatne vyšší za sektor súkromný. Priemerná hodinová mzda žien sa za nepodnikateľskú sféru pohybovala nad hranicou 80 % mzdy mužov, za podnikateľskú to bolo okolo 75 % mzdy mužov.[xii]

Za starostlivosť o deti a o iných členov rodiny zodpovedajú v dôsledku pretrvávajúcich rodových stereotypov naďalej prevažne ženy. Len veľmi málo otcov zostáva na rodičovskej dovolenke. Nízky podiel mužov na domácich prácach a absentujúce verejné aj súkromné služby (resp. ich finančná nedostupnosť) mnohým ženám bráni v návrate na trh práce.[xiii]  Nakoľko väčšina zodpovednosti za starostlivosť o závislých členov rodiny pripadá na Slovensku stále ženám, ich rastúca úloha v svete platenej práce znamená, že sú stále viac konfrontované s dvojitým bremenom. A mnohé ženy poskytujú starostlivosť starším členom rodiny bez zodpovedajúceho vybavenia alebo dostupných služieb.[xiv]

Dôležité sú z toho pohľadu následky krízy o ktorých sa domnievame že sa budú prehlbovať. Hospodárska kríza ešte posilnila niektoré diskriminačné praktiky. Niektorí zamestnávatelia využívajú krízu ako alibi pre zneužitie pracovnej sily najmä žien, ktoré sú skôr ochotné pracovať v neistých a prekérnych podmienkach, za menší plat a bez sociálneho zabezpečenia. Podľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva „znížila hospodárska kríza citlivosť obetí voči sexuálnemu obťažovaniu. Prioritou pre dotknuté osoby je získať vhodné zamestnanie, alebo si ho udržať“, preto sú skôr ochotné akceptovať diskrimináciu.[xv] Následkom ekonomickej krízy sú aj zmeny v štruktúre zamestnanosti, napríklad zvýšenie neistoty pracovného miesta a zníženie sociálnej ochrany, ktoré majú negatívny vplyv hlavne na chudobnejšie vrstvy obyvateľstva. Tlak na zabezpečenie príjmov v domácnosti spôsobuje, že najmä ženy sa rozhodujú prijať prácu aj pod ich úrovňou vzdelania a kvalifikácie.[xvi] 

 

Ďalšie materiály:

Názov v poradí štrnástej publikácie z radu Aspekty sa vzťahuje na prvý seminár na Slovensku venovaný rodovej perspektíve v ekonómii, ktorý spoločne usporiadali zastúpenie Friedrich Ebert Stiftung v Bratislave a ASPEKT v spolupráci so zastúpením nadácie Heinrich Böll Stiftung vo Varšave. V tomto zborníku prinášame súbor analýz, ktoré vychádzajú z príspevkov prednesených na seminári a rôznymi spôsobmi sa pokúšajú prelomiť „strategické mlčanie” na tému rodových vzťahov v ekonómii.Celú publikáciu si môžete stiahnuť v .pdf formáte.

  • Rodové dôsledky krízy. Aspekty vybraných prípadov. Zuzana Maďarová, Janka Debrecéniová, Jarmila Filadelfiová

Trinásta publikácia zborníkového radu Aspekty obsahuje analýzy, ktoré vznikli v rámci spoločného projektu partnerských organizácií z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny, Slovenskej republiky a Zastúpenia Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave. Projekt sa zameral na skúmanie rodových dôsledkov finančnej a hospodárskej krízy z rôznych hľadísk. Celú publikáciu si môžete stiahnuť v .pdf formáte.

 

[i] Štatistický úrad SR, databáza Infostat: Ekonomická aktivita obyvateľstva podľa pohlavia v tis. osobách, miera aktivity v %    (1994 – 2009) http://www.statistics.sk/pls/elisw/objekt.send?uic=1048&m_sso=2&m_so=15&ic=62

[ii] Štatistický úrad SR, databáza Infostat: Miera zamestnanosti podľa vekových skupín a pohlavia v % za rok 2009. http://www.statistics.sk/pls/elisw/casovy_Rad.procDlg

[iii] Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR http://www.upsvar.sk/statistiky/nezamestnanost-mesacne-statistiky/2008.html?page_id=1279 (prístup 8.10.2010)

[iv] Filadelfiová, J.: Podkladová analýza prioritných oblastí pre prípravu Národnej stratégie rodovej rovnosti. MPSVaR, Bratislava, 2008. http://www.gender.gov.sk/index.php?id=566

[v] Bútorová Z. (ed.). Tu a teraz: sondy do života žien 45+. Inštitút pre verejné otázku, 2007.

[vi] Filadelfiová, J.: Podkladová analýza prioritných oblastí pre prípravu Národnej stratégie rodovej rovnosti, MPSVaR, Bratislava, 2008, str.28.  http://www.gender.gov.sk/index.php?id=566

[vii]  Pietruchová, O.:  Príručka UPLATŇOVANIA ROVNOSTI PRÍLEŽITOSTÍ v projektoch spolufinancovaných EÚ. 11 krokov k rovnosti príležitostí a rodovej rovnosti pri príprave a riadení projektov. Programové obdobie 2007 – 2013. MPSVaR, Bratislava, 2009, str.23.

[viii] Štatistický úrad SR:  Štruktúra priemernej hrubej mesačnej mzdy a priemerná čistá mesačná mzda v roku 2009 podľa pohlavia. http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=25455

[ix] Filadelfiová, J.: Podkladová analýza prioritných oblastí pre prípravu Národnej stratégie rodovej rovnosti. MPSVaR, Bratislava, 2008. http://www.gender.gov.sk/index.php?id=566

[x] para 8

[xi] para 8

[xii] Filadelfiová, J.: Podkladová analýza prioritných oblastí pre prípravu Národnej stratégie rodovej rovnosti. MPSVaR, Bratislava, 2008, str. 32. http://www.gender.gov.sk/index.php?id=566

[xiii] para 8

[xiv] Filadelfiová, J.: Podkladová analýza prioritných oblastí pre prípravu Národnej stratégie rodovej rovnosti. MPSVaR, Bratislava, 2008, str. 102. http://www.gender.gov.sk/index.php?id=566

[xv] SITA (2009): „Obetí obťažovania neubudlo, prioritu má práca.“ http://www.topky.sk/cl/10/492289/Obeti-obtazovania-neubudlo-prioritu-ma-praca (prístup 8.10.2010)

[xvi] International Labour Office (ILO,2009): „Gender equality at the heart of decent work.“ Geneva, 2009

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár