Komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová v tejto súvislosti vyhlásila: „Naším návrhom vysielame jasný signál: obete násilia páchaného na ženách musia byť v celej Európe lepšie chránené. Jedna z troch žien v Európskej únii zažila fyzické alebo sexuálne násilie, alebo oboje. Viac ako polovica všetkých žien od svojich 15 rokov zažila sexuálne obťažovanie. Tieto čísla sú neakceptovateľné a táto skutočnosť je v rozpore s našimi hodnotami. Dnešný návrh, aby EÚ ratifikovala Istanbulský dohovor, je krokom vpred v boji proti násiliu a za zabezpečenie rovnosti žien a mužov. Zároveň v záujme ucelenej implementácie na všetkých úrovniach vyzývam tie členské štáty, ktoré dohovor ešte neratifikovali, aby tak urýchlene urobili.“

Istanbulský dohovor zaväzuje strany, aby zlepšili ochranu obetí násilia a zabezpečili stíhanie páchateľov, pričom dôraz kladie na tieto prvky:

• Kriminalizácia násilia na ženách – zahŕňa to všetky formy násilia: psychické a fyzické násilie, sexuálne násilie a znásilnenie, prenasledovanie (stalking), mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nútené manželstvá, vynútené prerušenie tehotenstva a vynútené sterilizácie,
• Posilnenie právomocí polície, aby mohla vyviesť páchateľov domáceho násilia z ich vlastného domova,
• Prístup k núdzovému bývaniu – členské štáty musia zabezpečiť prístup k dostatočnému počtu zariadení núdzového bývania a ich primerané rozmiestnenie po celej krajine,
• Podpora prostredníctvom telefónnych liniek pomoci – členské štáty musia zaviesť bezplatné celoštátne telefónne linky pomoci s nepretržitou prevádzkou (24/7). Telefónne linky pomoci zohrávajú zásadnú úlohu pri poskytovaní okamžitého odborného poradenstva obetiam a pri krokoch na zaistenie ich bezpečnosti,
• Dostupnosť centier pomoci – členské štáty musia zabezpečiť ľahko dostupné krízové centrá pre obete znásilnenia alebo sexuálneho násilia, ktoré dokážu poskytnúť okamžitú lekársku pomoc, starostlivosť a forenzné služby.
• Zrozumiteľné informácie – obete musia mať k dispozícii jasné a stručné informácie o svojich právach v jazyku, ktorému rozumejú.

Európska komisia navrhuje, aby Európska únia pristúpila k dohovoru v rámci jej právomocí a po boku členských štátov. Pristúpenie EÚ k dohovoru prinesie aj tieto ďalšie výhody:

• Mandát na lepší zber údajov na úrovni EÚ: v súčasnosti nemáme dostatok údajov na zdokumentovanie rozsahu a povahy násilia na ženách. Pristúpenie EÚ k dohovoru by zaviazalo členské štáty zbierať presné a porovnateľné údaje a zasielať ich Eurostatu, štatistickému úradu EÚ. Pri riešení tohto fenoménu pomôže jeho lepšie pochopenie.
• Zodpovednosť EÚ na medzinárodnej úrovni: EÚ bude prostredníctvom vlastného monitorovacieho orgánu podávať správy o riadnom a účinnom uplatňovaní tých prvkov dohovoru, za ktoré nesie Únia zodpovednosť. Takto sa zároveň posilní aj úloha EÚ na medzinárodnej scéne boja proti rodovo podmienenému násiliu.

Súvislosti

Istanbulský dohovor Rady Európy je najkomplexnejšou medzinárodnou zmluvou o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Dohovor bol predstavený v roku 2011 a platnosť nadobudol v auguste 2014.

Istanbulský dohovor definuje násilie na ženách ako porušovanie ľudských práv. Proti násiliu na ženách bojuje prostredníctvom opatrení zameraných na predchádzanie násiliu, ochranu obetí a stíhanie páchateľov.

Ďalšie kroky

Návrh na pristúpenie k Istanbulskému dohovoru prerokujú Rada ministrov a Európsky parlament, ktorého súhlas je potrebný na uzatvorenie dohovoru zo strany EÚ.

Dohovor ratifikovalo už 12 členských štátov (Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko). Ďalších 13 členských štátov ho podpísalo, ale zatiaľ neratifikovalo. V najbližších mesiacoch sa očakávajú ďalšie podpisy a ratifikácia.

Ďalšie informácie

Návrh EÚ

Prehľad

Problematika násilia na ženách