Rovnosť všetkých ľudí pred zákonom a zákaz diskriminácie je jednou zo základných zásad právneho štátu a je neodmysliteľnou súčasťou každého demokratického právneho poriadku.

Platný právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, prípadne zásadu rovnakého zaobchádzania v niekoľkých právnych predpisoch rôznej právnej sily. Popri všeobecných a osobitných ustanoveniach o rovnosti obsiahnutých v Ústave Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (napr. čl. 12, čl. 13 ods. 3, čl. 20 ods. 1, čl. 30 ods. 3 a 4, 34 ods. 4) možno nájsť relevantné ustanovenia o rovnosti a nediskriminácii aj v niekoľkých zákonoch. Ide o niekoľko zákonov so špeciálnou úpravou zásady nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, ktorá je záväzná pre oblasť spoločenských vzťahov upravenú príslušným zákonom (napr. § 13 a § 41 ods. 8 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 4 zákon č. 313/2001 Z .z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov, § 6 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, § 4 zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, a pod.). Zvláštnu skupinu tvoria normy trestného práva, ktoré postihujú diskrimináciu a prejavy intolerancie (napr. § 196 ods. 2 a 3, § 198, § 198a, § 219 ods. 1 a 2 písm. f) zákona č. 140/161 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov).

Významným prameňom práva v oblasti ochrany pred diskrimináciou sú aj medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala, alebo do ktorých sukcedovala. Spomedzi rozsiahlej medzinárodnoprávnej úpravy je v tomto kontexte potrebné poukázať na dokumenty schválené na pôde Organizácie spojených národov, resp. jej špecializovaných organizácií – Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 (ktorá však nemá právnu záväznosť), Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, Medzinárodný pakt o hospodárskych a sociálnych právach z roku 1966, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, Dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie z roku 1965, Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989, Dohovor proti diskriminácií vo vzdelávaní prijatý UNESCO-m, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty (č. 100) z roku1951, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácií (v zamestnaní a povolaní) (č. 111) z roku 1958, ako aj niekoľko ďalších zmlúv a dohovorov. Nemenej dôležité pre Slovenskú republiku sú aj záväzky vyplývajúce z dokumentov prijatých na pôde Rady Európy, z ktorých má najväčší význam čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 v znení dodatkových protokolov 1 až 11 (ďalej len „Dohovor“). Dodatkový protokol č. 12 ešte nevstúpil do platnosti, ide však o veľmi dôležitý dokument vzhľadom na to, že ustanovuje nové pravidlá zákazu diskriminácie, ktoré svojim rozsahom úpravy prekračujú rámec vytvorený samotným Dohovorom. Slovenská republika podpísala Dodatkový protokol č. 12 v novembri 2000, no ten ešte nebol ratifikovaný.

Osobitnú kategóriu medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky predstavujú záväzky voči Európskej únii. Predpisy Európskej únie nie sú pre Slovenskú republiku, ktorá nie je členom únie, priamo záväzné. Právny poriadok Slovenskej republiky sa však musí prispôsobiť právnemu poriadku EÚ v rozsahu a podľa harmonogramu stanovenom v Asociačnej dohode. Záväzky v oblasti ľudských práv majú osobitný význam, keďže podľa tzv. kodaňských kritérií, ktorých splnenie sa vyžaduje od štátov usilujúcich sa o členstvo v únii, je podmienkou členstva dodržiavanie ľudských práv a ochrana menšín, čo je hlavným účelom akéhokoľvek protidiskriminačného zákonodarstva. V tomto ohľade je pre Slovenskú republiku smerodajný čl. 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ďalej len „ZES“), ktorý ukladá Rade EÚ prijať potrebné opatrenia na zamedzenie diskriminácie na základe rasy, etnickej príslušnosti, náboženstva, veku, telesného postihnutia a sexuálnej orientácie. Na základe článku 13 ZES boli v roku 2000 prijaté dva mimoriadne významné právne predpisy Európskeho spoločenstva, ktoré dopĺňajú už jestvujúce komunitárne právo v oblasti rovnakého zaobchádzania: Smernica Rady EÚ č. 43/2000 z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a Smernica Rady EÚ č. 78/2000 z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti. Tieto smernice obsahujú niektoré inštitúty, ktoré slovenské právo zatiaľ v súvislosti so zákazom diskriminácie nepozná, a vzhľadom na prebiehajúci proces aproximácie je odôvodnené ich začlenenie do slovenského právneho poriadku.

Návrh zákona o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa predkladá s cieľom ukončiť transpozíciu smerníc Európskej únie do nášho právneho poriadku, a to:

• Smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový a etnický pôvod a
• Smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti.

Transpozíciou sa naplní záväzok Slovenskej republiky prebrať tzv. antidiskriminačnú legislatívu. Predkladaný návrh zákona ukončuje niekoľkoročný proces, počas ktorého sa antidiskriminačné opatrenia vkladali do jednotlivých zákonov, na ktoré sa dané smernice vzťahujú.

Keďže množstvo platných zákonov už dnes antidiskriminačné ustanovenia obsahuje, navrhované novely zabránia duplicite tzv. antidiskriminačných ustanovení, ktorá by vznikla prijatím len jedného právneho predpisu bez vstupu do ostatných zákonov. Zároveň sú dodržané legislatívne pravidlá, ktoré umožňujú len formu priamej novelizácie právnych predpisov. Z vecného hľadiska je novelizácia jednotlivých zákonov nevyhnutná z viacerých dôvodov. Novelizáciami príslušných zákonov sa dosiahne, že sa transpozícia smerníc prejaví v tých oblastiach právneho poriadku, pre ktoré boli smernice na úrovni EÚ prijaté t.j. zamestnanie a zárobkovú činnosť, vzdelanie, sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť a iné.

Návrh zákona nebude mať v roku 2004 dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Materiál teda nemá finančný, ekonomický, enviromentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a preto sa predmetná doložka nevyhotovuje.

V roku 2005 bude potrebné počítať so zvýšením výdavkov štátneho rozpočtu na činnosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva, vzhľadom na nové úlohy, ktoré mu prijatím navrhovaného zákona vzniknú.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona:

Návrh o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

problematika návrhu zákona je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení najmä v oblasti ochrany pracovníkov na pracovisku, ochrany zdravia a života ľudí, ochrany spotrebiteľa a ďalších, Partnerstva pre vstup, aktualizovaného znenia Národného programu pre prijatie acquis communitaire a screeningu – 13. kapitola, časť 13.01 – Pracovné právo a časť 13.4 Boj proti rasizmu, Prioritných úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2002 a Pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Problematika návrhu zákona nepatrí medzi priority podľa prílohy tzv. Bielej knihy;

v negociačnej pozícii ku kapitole 13 – Sociálna politika a zamestnanosť Slovenská republika prevzala záväzok dosiahnuť úplnú kompatibilitu s acquis v oblasti pracovného práva a v oblasti rovnakého zaobchádzania mužov a žien do konca roku 2002 a záväzok pripravenosti Slovenskej republiky na jeho implementáciu v plnom rozsahu k dátumu vstupu do Európskej únie 1. mája 2004.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

V primárnom práve Európskych spoločenstiev je zámer prijatia opatrenia na boj proti diskriminácii vyjadrený v článku 13 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v jej amsterdamskom znení.

V sekundárnom práve Európskych spoločenstiev je zásada rovnakého zaobchádzania premietnutá najmä v :

• smernici rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii práva členských štátov týkajúceho sa aplikácie princípu rovnakého odmeňovania mužov a žien,
• smernici 76/207/EHS z 9. februára 1976 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich s prístupom k zamestnaniu, formácii a pracovným podmienkam,
• smernici Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,
• smernici Rady 97/80/EHS z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie založenej na pohlaví,
• smernici Rady 2000/43/ES z júna 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod a v smernici Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti,
• smernici rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti.

Smernica rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorá ustanovuje zásadu rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod upravuje definíciu zásady rovnakého zaobchádzania a definíciu priamej a nepriamej diskriminácie, obťažovania a pokyn na diskrimináciu. Ďalej upravuje prostriedky právnej ochrany, Sociálny dialóg Sociálny dialóg v Európskej únii je výsledkom konzultácie sociálnych partnerov. Dialóg navrhla Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk » v 1985, podpisom Jednotného Aktu sa stal pre EK povinným. viac na www.EuropskaUnia.sk »a dialóg s mimovládnymi organizáciami v oblasti boja proti diskriminácii založenej na rasovom alebo etnickom pôvode s cieľom podporiť zásadu rovnakého zaobchádzania, postih (viktimizáciu) a postavenie orgánov na podporu zásady rovnakého zaobchádzania.

Účelom tejto smernice je ustanovenie rámca boja proti diskriminácii na základe rasového alebo etnického pôvodu, so zámerom uplatniť zásadu rovnakého zaobchádzania v členských štátoch.

Táto smernica sa uplatňuje na všetky osoby z verejného i súkromného sektora, vrátane verejných orgánov vo vzťahu k

• podmienkam prístupu k zamestnaniu, k samostatnej zárobkovej činnosti a k povolaniu, vrátane výberových kritérií a náborových podmienok pri akomkoľvek druhu činnosti a na všetkých úrovniach profesnej hierarchie, vrátane povýšenia;
• prístupu ku všetkým typom a úrovniam odborného poradenstva, odbornej prípravy, odbornej prípravy pre vyšší stupeň a preškolenia, vrátane pracovnej praxe;
• zamestnaniu a pracovným podmienkam, vrátane prepúšťania a odmeňovania;
• členstvu a zapojeniu do organizácie pracovníkov alebo zamestnancov alebo organizácie, ktorej členovia vykonávajú určité povolanie, vrátane dávok, ktoré tieto organizácie zabezpečujú;
• sociálnej ochrane, vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti;
• sociálnym výhodám;
• vzdelaniu;
• prístupu k tovaru a službám, ktoré sú k dispozícii verejnosti, vrátane bývania a ich poskytovaniu.

Táto smernica nezahŕňa rozdielne zaobchádzanie na základe štátnej príslušnosti a nedotýka sa ustanovení a podmienok, ktoré sa vzťahujú na vstup a pobyt štátnych príslušníkov z tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti na území členských štátov, a nezahŕňa žiadne zaobchádzanie, vyplývajúce z právneho postavenia štátnych príslušníkov z tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorých sa to týka.

Vzhľadom na úplné zabezpečenie rovnakého zaobchádzania v praxi zásada rovnakého zaobchádzania v zmysle uvedenej smernice nezabraňuje žiadnemu členskému štátu zachovávať alebo prijímať osobitné opatrenia na zabránenie znevýhodnenia alebo na náhradu za znevýhodnenie, ktoré súvisí s rasovým alebo etnickým pôvodom.

Táto smernica Rady – Council directive No. 2000/43/EC implementing the principle of Equal Iniciatíva Equal je jedným z nástrojov politiky zamestnanosti Európskej únie a financuje ju Európsky sociálny fond Európsky sociálny fond je jedným z štyroch štrukturálnych fondov EÚ. Bol založený zmluvou o EHS v rámci Rímskych zmlúv 1957.viac na www.EuropskaUnia.sk » viac na www.EuropskaUnia.sk »treatment between persons irrespective of racial or ethnic origin – bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev – Official Journal of the European Communities, 19.7.2000, L180/22-L180/26 a jej oficiálny preklad sa nachádza na centrálnej prekladateľskej jednotke sekcie – Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády SR.

Smernica rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a zárobkovej činnosti upravuje podobne ako predchádzajúca smernica definíciu zásady rovnakého zaobchádzania, definíciu priamej a nepriamej diskriminácie, obťažovanie a pokyn na diskrimináciu. Ďalej upravuje prostriedky právnej ochrany, sociálny dialóg a dialóg s mimovládnymi organizáciami, neoprávnený postih (viktimizáciu) a primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby.

Účelom tejto smernice je stanovenie všeobecného rámca pre boj proti diskriminácii v zamestnaní a zárobkovej činnosti na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.

Smernica sa vzťahuje na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejnoprávnych orgánov pokiaľ pôjde o:

• (a) podmienky prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu, vrátane kritérií výberu a podmienok náboru bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetkých úrovniach profesionálnej hierarchie, vrátane postupu v zamestnaní;
• (b) prístup k všetkým typom a všetkým úrovniam odborného poradenstva, odbornej prípravy, ďalšieho odborného vzdelávania a preškoľovania, vrátane odbornej praxe;
• (c) podmienky zamestnania a pracovné podmienky, vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania;
• (d) členstvo a činnosť v organizácii zamestnancov alebo zamestnávateľov alebo akejkoľvek organizácii, ktorej členovia vykonávajú určitú profesiu, vrátane výhod poskytovaných takými organizáciami.

Smernica sa nevzťahuje na rozdiely v zaobchádzaní z dôvodov štátnej príslušnosti a nemá vplyv na právne predpisy a podmienky, ktoré sa vzťahujú na vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích štátov a osôb bez štátnej príslušnosti na území členských štátov ani na akékoľvek zaobchádzanie s nimi v súvislosti s právnym postavením dotknutých príslušníkov tretích štátov a osôb bez štátnej príslušnosti.

Smernica sa tiež nevzťahuje na žiadne dávky poskytované štátnymi alebo podobnými programami, vrátane štátneho systému sociálneho zabezpečenia alebo sociálnej ochrany.

Táto smernica Rady – Council directive 2000/78/EC of 24 November 2000 establishing a general framework for equal treatment in employment and occupation – bola uverejnená v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev – Official Journal of the European Communities, 2.12. 2000, L303/16-L303/22 a jej oficiálny preklad sa nachádza na centrálnej prekladateľskej jednotke sekcie – Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády SR.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

b) úplná (V prípade schválenia Alternatívy 2 pre znenie § 6 odseku 1 v navrhovanom zákone bude predkladaný návrh plne aproximovať platné sekundárne právo Európskych spoločenstiev. V prípade schválenia Alternatívy 1 pre znenie § 6 odseku 1 v navrhovanom zákone bude predkladaný návrh čiastočne aproximovať v súčasnosti platné sekundárne právo Európskych spoločenstiev).

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

• Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
• Úrad vlády Európske záležitosti má na Úrade vlády SR na starosti Sekcia pre Európslu politiku. Tá bezprostredne podlieha podpredsedovi vlády SR.viac na www.EuropskaUnia.sk »Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Súčasný návrh zákona sčasti vychádza z pôvodného návrhu z mája 2004, ktorý bol v procese prípravy konzultovaný s právnymi expertmi na medzinárodnej úrovni, ktorí podali aj svoje odborné posudky. Išlo najmä o zástupcov Americkej advokátskej komory – American Bar Association (CEELI – Richard N. Winfeld a Joseph O. Boryshansky), zástupkyme Európskeho centra pre práva Rómov – European Roma Rights Center (právna riaditeľka Gloria Jean Garland), zástupcu Direktorátu zamestnanosti a sociálnych vecí Európskej komisie (Anthony Lockett), zástupcov Úrad Vysokého komisára OBSE pre problematiku národnostných menšín ako aj predsedu komisie Komisie OSN pre ľudské práva.

2. Osobitná časť

K čl. I:

K § 1:

Ustanovuje predmet úpravy, ktorým je úprava zásady rovnakého zaobchádzania, najmä povinnosť dodržiavať túto zásadu v zákonom ustanovených oblastiach (§ 3, § 4 a 5). Ak dôjde k porušeniu alebo nedodržaniu tejto zásady, zákon ustanovuje prostriedok právnej ochrany, ktorým je návrh na súd vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (§ 8).

K § 2:

§ 2 a 3 predstavujú všeobecné ustanovenia tohto zákona. § 2 definuje základné pojmy, ktoré sa v tomto zákone a aj v osobitných zákonoch používajú.

Odsek 1 konkretizuje, v čom spočíva, čo je obsahom zásady rovnakého zaobchádzania. Jednak ide o zákaz diskriminácie a požiadavka na výkon práv a povinností v súlade s dobrými mravmi, teda nie na úkor iných osôb. Rovnako sa však pod dodržiavaním tejto zásady rozumie prijímanie opatrení na ochranu a prevenciu pred diskrimináciou. Povinnosť prijímať tieto opatrenia je však limitovaná v konkrétnych situáciách najmä finančnými a technickými, ale aj inými možnosťami povinnej osoby.

Pod pojmom diskriminácia sa rozumie tak priama diskriminácia, ako aj nepriama diskriminácia aobťažovanie. Za diskrimináciu sa však považujú aj pokyn, nábádanie k diskriminácii a neoprávnený postih.

Definícia priamej diskriminácie vychádza z chápania tejto formy diskriminácie ako priameho konania alebo opomenutia, ktoré zakladá ničím neodôvodnenú nerovnosť medzi osobami. Vychádza priamo z definície v príslušných smerniciach Rady. V prípade priamej diskriminácie sú možné výnimky z jej zákazu len v rámci konkrétne definovaných výnimiek v zmysle smerníc, teda nie len na základe objektívne odôvodneného rozdielneho zaobchádzania.

Nepriama dioskriminácia sa na základe judikatúry Európskeho súdneho dvora (napríklad rozsudok vo veci Schnorbus, č. C-79/99) vyznačuje týmito znakmi

• ide o predpis, pravidlo, rozhodnutie alebo pokyn, ktoré sa vzťahujú na všetkých, resp. na určitú skupinu osôb vymedzenú všeobecnými znakmi
• výsledkom, resp. realizáciou tohto predpisu, pravidla, rozhodnutia alebo pokynu dochádza k rozdielnemu zaobchádzaniu
• toto rozdielne zaobchádzanie znevýhodňuje určitú skupinu osôb, priamo vymedzenú diskriminačným dôvodom
• toto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené sledovaním oprávneného cieľa alebo nie je primerané a nevyhnutné k jeho dosiahnutiu

Obťažovaním je talé konanie, ktoré je zamerané proti ľudskej dôstojnosti, cti, sebavedomiu alebo sebaúcte. Pri posúdení, či ide o obťažovanie musia byť kumulatívne splnené jednak podmeinka nepríjemného, nevhodného či urážlivého zaobchádzania a zároveň podmienka podľa písm. a) alebo b).

Pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu sa odlišujú v tom, či osoba, ktoré priamo diskriminovala, bola vo vzťahu podriadenosti k osobe, ktorá diskrimináciu „iniciovla“, alebo nie.

Odsek 8 obsahuje definíciu neoprávneného postihu, ako konania alebo opomenutia, ktoré je pre dotknutú osobu nepriaznivé a zároveň je v priamej súvislosti s domáhaním sa právnej ochrany pred diskrimináciou pre seba, alebo účasťou v konaní vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

Odsek 9 upresňuje, kedy ide o diskrimináciu právnickej osoby. Rozumie sa ňou nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k právnickej osobe (napríklad vo verejnom obstarávaní), ktorého dôvodom je, že k osobám vymenovaným v odseku 9 sa viažu dôvody, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná. O diskrimináciu právnickej osoby pôjde napríklad vtedy, ak nebude dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania s touto právnickou osobou z dôvodu, že jej členmi sú osoby určitej rasy.

K § 3:

V odseku 1 sa ukladá povinnosť v súlade s týmto zákonom dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetkých, s výnimkou situácií, kedy by dodržanie tejto zásady mohlo viesť, alebo viedlo k ohrozeniu či zmareniu výkonu opatrení na zabezpečenie bezpečnosti, vnútorného poriadku, či zdravia a ochrany práv a slobôd osôb. Ide vždy o opatrenia a činnosti prijímané a vykonávané na základe ustanovení osobitných predpisov.

Odsek 1 v spojitosti s ustanovením oblastí v § 5 a 6 a následne § 3 odsek 2 predstavujú vymedzenie pôsobnosti tohto zákona. Tento zákon predstavuje všeobecnú úpravu, pokiaľ ide o povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Konkrétne právne vzťahy, ktorých sa táto zásada týka sú upravené v jednotlivých zákonoch, týkajúcich sa oblastí právnych vzťahov podľa § 5 a 6. Tieto osobitné zákony ustanovujú vznik, trvanie, zánik a obsah jednotlivých práv a povinností, ktoré sa musia vykonávať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Rovnako osobitné predpisy ustanovujú okruh právnych subjektov, ktorým vznikajú práva a povinnosti v súvislosti s dodržiavaním tejto zásady.

Odsek 2 hovorí o tom, že pre posudzovanie či došlo k diskriminácii nie je dôležité, či diskriminovaná osoba skutočne bola napr. zdravotne postihnutá, alebo bola príslušníkom nejakej rasy, ale postačuje, ak diskriminujúce konanie bolo založené na mylnej domnienke diskriminujúcej osoby, že takéto dôvod existujú.

Odsek 3 ustanovuje, že osobitné predpisy sa použijú pri uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania len vtedy, ak ustanovujú ďalšie dôvody, na základe ktorých sa diskriminácia zakazuje. Ide o vyjadrenie toho, že tento zákon predstavuje tzv. minimálny štandard v určitých oblastiach, ktorý môžu osobitné zákony rozšíriť, ale nie zúžiť.

K § 4:

Paragraf 4 negatívne vymedzuje pôsobnosť zákona.

Odsek 1 v súlade so smernicami vylučuje uplatnenie tohto zákona na právne vzťahy týkajúce sa cudzincov, ak ide o ich vstup, zdržiavanie sa alebo zaobchádzanie s nimi na území Slovenskej republiky. Rovnako sa tento zákon nevzťahuje na rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku alebo zdravotného postihnutia, ak ide o osoby, ktoré vykonávajú činnosti v rámci ozbrojených síl, polície, väzenstva, záchranných služieb alebo im podobných zborov.

Odsek 7 explicitne vylučuje pôsobnosť tohto zákona v oblasti práva na združovanie a aj práva na zakladanie odborových organizácií. V súlade so smernicami sa na výkon týchto práv nevzťahujú povinnosti podľa tohto zákona, s výnimkou podľa § 6 ods. 2 písm. d).

K § 5:

Paragraf 5 reaguje na úpravu v Smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa ustanovuje zásada rovnakého zaobchádzania medzi osobami bez ohľadu na ich rasový alebo etnický pôvod. Ustanovuje zákaz diskriminácie z dôvodu rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu v oblastiach sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, vzdelania a tovarov a služieb, a to tak pokiaľ ide o prístup k nim ako aj o ich samotné poskytovanie.

Oblasti, na ktoré sa zákaz diskriminácie podľa tohto paragrafu vzťahuje sú bližšie špecifikované v odseku 2. Oblasťou sociálneho zabezpečenia sa rozumie systém sociálnej pomoci, sociálneho poistenia a štátnej sociálnej podpory. Novým inštitútom, len na účely tohto zákona, je sociálna výhoda, ktorá je definovaná v ods. 4. Rozumie sa ňou výhoda, ktorá je poskytovaná mimo systému sociálnej pomoci, poistenia alebo podpory, poskytovaná určitej skupine fyzických osôb.

Pod zdravotnou starostlivosťou sa rozumie aj zdravotné poistenie. Pod oblasť vzdelania patrí okrem základného, stredného a vysokoškolského vzdelania aj ďalšie vzdelávanie.

Poskytovanie a prístup k tovarom a službám, vrátane bývania zahŕňa tovary a služby, ktoré sú poskytované všetkým, teda verejnosti, v rámci podnikania. Do tejto oblasti nepatria súkromnoprávne vzťahy spojené s výkonom práv vyplývajúcich z vlastníckeho práva mimo podnikania.

K § 6:

Paragraf 6 reaguje na úpravu v Smernici Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Ustanovuje zákaz diskriminácie z dôvodu ich pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v oblastiach pracovnoprávnych vzťahov, obdobných právnych vzťahov ako aj právnych vzťahov s nimi súvisiacich.

Odsek 3 špecifikuje niektoré situácie a dôvody, ktoré sa považujú za diskrimináciu z jednotlivých dôvodov podľa ods. 1. Písmeno a) ustanovuje, že diskrimináciou z dôvodu pohlavia je aj diskriminácie z dôvodu materstva a tehotenstva, ako aj diskriminácia z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie. Diskrimináciu z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie ako diskrimináciu z dôvodu pohlavia potvrdil aj Európsky súdny dvor rozsudkom č. C- 13/94, vo veci P. proti S. and Cornwall County Council, SbSD 1996, I-2143 (výpoveď daná transexuálovi z dôvodu zmeny pohlavia je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a s princípom rovnosti). Zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie sa vzťahuje na všetky situácie, bez ohľadu na to, či osoba podstúpila zmenu pohlavia, pripravuje sa na ňu, alebo ju práve podstupuje alebo sa na zmenu pohlavia nechystá (transvestiti).

Písmená b) a c) upresňujú, že diskrimináciou z dôvodu rasového pôvodu, etnického alebo národnostného pôvodu a rovnako aj z dôvodu náboženstva alebo viery je aj diskriminácia osoby z dôvodu vzťahu k osobe určitej rasy, národnosti alebo etnicity, či náboženského vyznania. Pod pojmom vzťah sa rozumie akýkoľvek vzťah, teda nielen rodinný či manželský. Písmeno c) taktiž upresňuje, že diskriminácia osoby z dôvodu, že je táto osoba bez náboženského vyznania, sa považuje za diskrimináciu z dôvodu náboženského vyznania.

V písmene d) sa upresňuje, že diskrimináciou z dôvodu zdravotného postihnutia je aj diskriminácia osoby z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia.

K § 7:

Paragraf 7 predstavuje úpravu nepriamej diskriminácie zdravotne postihnutých osôb, keďže táto má špecifický charakter v tom, že zdravotne postihnuté osoby sú v mnohých prípadoch odkázané na prijatie osobitných opatrení, bez ktorých by nemali vôbec šancu a prístup k realizácii svojich práv. Vzhľadom na to sa navrhuje, aby nesplnenie povinnosti vykonať primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby bolo považované za nepriamu diskrimináciu zdravotne postihnutej osoby. Samozrejme povinnosť uskutočniť tieto opatrenia je limitovaná možnosťami povinnej osoby a nesmie pre ňu predstavovať neprimeranú záťaž.

Neprimeraná náročnosť opatrenia je posudzovaná najmä vo vzťahu k finančným možnostiam povinnej osoby, úmernosti medzi vynaloženými finančnými prostriedkami a dosiahnutým prospechom vyplývajúcim z realizovaného opatrenia ako aj vo vzťahu k možnostiam prijať, resp. využiť alternatívne opatrenia, ktoré sú v danom prípade k dispozícii.

Odsek 3 rešpektuje úpravu v osobitných predpisoch a ustanovuje, že ak osobitný predpis ukladá povinnosť prijať niektoré opatrenia v prospech zdravotne postihnutých osôb, tak sa prijatie takýchto opatrení nepovažuje za neprimerane náročné.

K § 8:

Paragraf 8 ustanovuje, v ktorých prípadoch je rozdielne zaobchádzanie prípustné a nie je považované za porušenie či nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania. Prípustné rozdielne zaobchádzanie sa v zásade odôvodňuje oprávneným cieľom a musí byť realizované primeranými prostriedkami a v nevyhnutnom rozsahu. Oprávnenými dôvodmi sú napríklad ochrana rodinného a súkromného života, bezpečnosť a ochrana zdravia, ochrana náboženského presvedčenia či viery a v prípade zamestnania samozrejme požiadavky na jeho výkon. Pri posudzovaní primeranosti a nevyhnutnosti sa vždy bude vychádzať z okolností konkrétneho prípadu.

Odsek 1 predstavuje všeobecné ustanovenie pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov a obdobných právnych vzťahov. Ako prípustné sa navrhuje také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou zamestnania alebo povahou jednotlivých činností v ňom vykonávaných. Takéto rozdielne zaobchádzanie musí byť primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ku ktorému smeruje, teda primerané a nevyhnutné vzhľadom k zamestnaniu alebo činnostiam, ktorými je podmienené.

Odsek 2 ustanovuje výnimku pre cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj pre právnické osoby, ktorých činnosť je založená alebo úzko súvisí s náboženstvom či vierou. Vzťahuje sa na zamestnávanie a výkon činností pre tieto organizácie a rozdielne zaobchádzanie môže byť odôvodnené požiadavkami, ktoré vyplývajú z daného náboženstva alebo viery.

Odsek 3 ustanovuje prípustné rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku. Prvá veta predstavuje všeobecné ustanovenie, ktoré umožňuje rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, ak je takéto zaobchádzanie odôvodnené oprávneného cieľa a je primerané a nevyhnutné k jeho dosiahnutiu. Ustanovenia jednotlivých písmen demonštratívne uvádzajú prípady, ktoré spadajú do všeobecného ustanovenia prvej vety.

Odsek 4 sa vzťahuje na rôzne systémy sociálneho zabezpečenia v zamestnaní, kde sa pripúšťa rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku pri určovaní vekových hraníc na vznik nároku na dávku, ako aj rôzne spôsoby výpočtu dávok na základe kritéria veku. Takéto rozdielne zaobchádzanie však nie je prípustné, ak by pri ňom dochádzalo k diskriminácii na základe pohlavia, napr. pri určení takých kritérií, ktoré nepriamo diskriminujú určité pohlavie.

Odsek 7 ustanovuje aj výnimku, ktorej cieľom je ochrana žien v tehotenstve a materstve. Prípustným rozdielnym zaobchádzaním teda je poskytovanie určitých výhod týmto osobám, rovnako ako osobitné zaobchádzanie s nimi a možnosť využívať osobitné zariadenia alebo služby.

K § 9:

Paragrafy 9 až 11 ustanovujú prostriedky právnej ochrany v prípade porušenia, resp. nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania.

Paragraf 9 ustanovuje právo každého, kto sa domnieva, že jeho práva boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, obrátiť sa na súd a domáhať sa najmä upustenia od protiprávneho konania a nápravy protiprávneho stavu, ak je to možné alebo poskytnutia primeraného zadosťučinenia.

Odsek 3 dáva možnosť domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, najmä ak nie je primerané zadosťučinenie dostačujúce, vzhľadom k závažnosti ujmy, resp. následkov protiprávneho kojnania.

Právo na náhradu škody, ak vznikla, nie je týmito ustanoveniami dotknuté. Rovnako nie je dotknuté právo na inú náhradu, ak takéto právo ustanoví osobitný predpis (napríklad peňažná náhrada podľa § 41 ods. 9 Zákonníka práce).

K § 10:

Paragraf 10 obsahuje obdobnú úpravu ako Občiansky súdny poriadok v § 26, v konaní veciach starostlivosti súdu o maloletých s cudzím prvkom.

Takéto oprávnenie sa priznáva najmä Slovenskému národnému stredisku pre ľudské práva v osobitnom zákone, ale aj iným právnickým osobám, ktorých cieľom činnosti alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou.

K § 11:

Paragraf 11 predstavuje osobitnú úpravu k Občianskemu súdnemu poriadku, pokiaľ ide o miestnu príslušnosť súdu a dôkazné bremeno. Predkladateľ zvolil obdobný spôsob úpravy, ako pri návrhu zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych zdrojov. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, bola uprednostnená takáto úprava, namiesto priamej novelizácie Občianskeho súdneho poriadku a doplnenia osobitného druhu konania.

Odsek 3 v súlade s ustanoveniami smernice „aktivizuje“ žalobcu a prenáša dôkazné bremeno na žalovaného až vtedy, ak z dôkazov žalobcu je možné usudzovať, že k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania skutočne mohlo dôjsť.

K § 12:

Paragraf 12 obsahuje ustanovenie, ktoré odkazom na prílohu zákona uvádza, ktoré smernice Rady boli týmto zákonom prebraté do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K § 13:

Prechodné ustanovenie § 13 sa vzťahuje na kolektívne zmluvy a vnútorné predpisy, na vydanie ktorých je zamestnávateľ oprávnený a ukladá sa povinnosť zamestnávateľovi uviesť ustanovenia týchto kolektívnych zmlúv, ako aj vnútorných predpisov, do súladu s týmto zákonom v lehote šesť mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

K čl. II:

Smernica Rady 200/43/ES požaduje v čl. 13 ods. 1, aby bol určený orgán alebo viacero orgánov na podporu presadzovania zásady rovnakého zaobchádzania pre všetky osoby bez diskriminácie založenej na rasovom alebo etnickom pôvode. Podľa druhej vety tohto článku smernice „Tieto orgány môžu byť súčasťou inštitúcií, ktoré na národnej úrovni zodpovedajú za obhajobu ľudských práv alebo ochranu práv jednotlivca.“ S prihliadnutím na uvedené ustanovenie smernice bolo potrebné pristúpiť k novelizácii zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Podľa návrhu by malo stredisko zabezpečovať obhajobu ľudských práv najmä monitorovaním a hodnotením dodržiavania ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania, vytváraním informačnej siete o rasizme, xenofóbii a antisemitizme (s prepojením na Európsku informačnú sieť), spracovávaním a uverejňovaním správ o stave dodržiavania ľudských práv, sprostredkovaním bezplatnej právnej pomoci obetiam diskriminácie a inými aktivitami.

K čl. III:

Antidiskriminačný zákon zakotvuje jednotne pre celý právny poriadok Slovenskej republiky definície priamej diskriminácie, nepriamej diskriminácie, obťažovania, pokynu na diskrimináciu apod., ako i prostriedky právnej ochrany obetí diskriminácie. Definície týkajúce sa zásady rovnakého zaobchádzania vychádzajú z definícií obsiahnutých v príslušných smerniciach. Aby nedochádzalo v právnom poriadku k rozdielnej úprave alebo duplicite definícií, a aby teda tieto boli jednotne upravené pre celý právny poriadok, navrhuje sa vypustenie definícií zo Zákonníka práce. Navrhuje sa úprava zostávajúcich ustanovení tak, aby boli pojmovo v súlade s novým jednotným Antidiskriminačným zákonom.

Zároveň sa do Zákonníka práce zakotvuje priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone..

K čl. IV až IX:

Obdobne ako pri novelizácii Zákonníka práce sa aj v iných služobných predpisoch upravujúcich štátnozamestnanecké alebo služobné pomery vypúšťajú niektoré definície, týkajúce sa zákazu diskriminácie, ktoré sú už pre celý právny poriadok obsiahnuté v jednotnom antidiskriminačnom zákone.

Zároveň sa do všetkých služobných predpisov zakotvuje priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie procesnej úpravy realizácie právnej ochrany tejto zásady (obsiahnutých v jednotnom Antidiskriminačnom zákone (čl. I návrhu)).

V novelizovaných služobných predpisoch sa tiež rozširuje (oproti jednotnému antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, ak to povaha pracovných činností v príslušnom služobnom alebo inom pomere umožňuje.

Do súladu s všeobecnou právnou úpravou sa tiež uvádzajú ustanovenia služobných predpisov o výberových konaniach na voľné miesta alebo na neobsadené služobné funkcie.

K čl. X:

Zásada rovnakého zaobchádzania sa v zmysle ustanovení transponovaných smerníc vzťahuje i na prístup fyzických osôb k podnikaniu podľa Živnostenského zákona. Preto sa do Živnostenského zákona vkladajú ustanovenia, ktoré zabezpečia uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania pri získavaní oprávnenia prevádzkovať živnosť na základe živnostenského listu alebo koncesnej listiny, pri samotnom prevádzkovaní živnosti, ako i pri výkone všetkých práv a povinností vyplývajúcich z ustanovení Živnostenského zákona.

Zároveň sa do Živnostenského zákona vkladá odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone..

K čl. XI:

Do súladu s všeobecnou právnou úpravou zásady rovnakého zaobchádzania, obsiahnutou v antidiskriminačnom zákone, sa uvádzajú ustanovenia o výberovom konaní na funkciu vedúceho prokurátora.

Novelizáciou služobného predpisu prokurátorov sa rozširuje (oproti jednotnému Antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, pri ktorých je takýto zákaz odôvodnený spoločenskou potrebou.

K čl. XII:

Transponované smernice Rady ES ukladajú členským štátom zaviesť do právnej úpravy (ale predovšetkým do praxe) zásadu rovnakého zaobchádzania pri prístupe fyzických osôb k zamestnaniu vo všeobecnosti. Pre naplnenie požiadaviek EÚ, obsiahnutých v smerniciach, je preto potrebné novelizovať i zákony, ktoré sa týkajú prístupu nezamestnaných fyzických osôb k zamestnaniu a k službám, ktoré štát v súvislosti s aktívnou politikou trhu práce týmto osobám priznáva. Z tohto dôvodu sa do zákona o službách zamestnanosti dopĺňajú ustanovenia, ktoré zabezpečia uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania pri prístupe k zamestnaniu a výkone práv s tým súvisiacich.

Zároveň sa do zákona vkladá odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone.

K čl. XIII až XV:

Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, sa vzťahuje i na prístup fyzických osôb k vzdelaniu. V súlade s jednotnou právnou úpravou obsiahnutou v Antidiskriminačnom zákone pre oblasť vzdelania, sa do zákonov, upravujúcich prístup k vzdelaniu zakotvuje priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady.

Novelizáciou zákonov, týkajúcich sa prístupu k vzdelaniu, sa rozširuje (oproti jednotnému Antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, pri ktorých je takýto zákaz odôvodnený spoločenskou potrebou a dlhotrvajúcou praxou, a tiež s ohľadom na zákaz diskriminácie, upravený v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Do zákona o ďalšom vzdelávaní (čl. XIV návrhu) sa pre zjednodušenie a prehľadnosť dopĺňa odkaz na zákon o vysokých školách.

K čl. XVI až XVIII:

Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, sa vzťahuje i na prístup fyzických osôb k sociálnej pomoci, sociálnemu zabezpečeniu a sociálnym výhodám. V súlade s jednotnou právnou úpravou obsiahnutou v Antidiskriminačnom zákone pre oblasť sociálneho zabezpečenia, sa do zákonov, upravujúcich prístup k sociálnej pomoci, sociálnemu poisteniu a sociálnemu zabezpečeniu vo všeobecnosti vkladá priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady.

Keďže v slovenskom právnom poriadku existuje osobitná právna úprava tejto oblasti pre policajtov a vojakov, bolo potrebné novelizovať i zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K čl. XIX a XX:

Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, sa vzťahuje i na prístup fyzických osôb k zdravotnej starostlivosti a zdravotnému poisteniu. V súlade s jednotnou právnou úpravou obsiahnutou v Antidiskriminačnom zákone pre oblasť zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia (§ 4), sa do zákonov, upravujúcich prístup k nim vkladá priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone.

Novelizáciou zákona o zdravotnej starostlivosti sa rozširuje (oproti jednotnému Antidiskriminačnému zákonu) zákaz diskriminácie i z ďalších dôvodov, pri ktorých je takýto zákaz odôvodnený spoločenskou potrebou a dlhotrvajúcou praxou, najmä s ohľadom na zákaz diskriminácie, upravený v čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K čl. XXI:

Smernica Rady ES 2000/43/ES, ktorá upravuje zákaz diskriminácie z rasových a etnických dôvodov, ukladá členským štátom zaviesť zásadu rovnakého zaobchádzania i pre prístup k tovarom a službám (vrátane bývania, poskytovaným verejnosti. Vzhľadom na predloženie jednotného Antidiskriminačného zákona sa doterajšia harmonizovaná právna úprava ochrany spotrebiteľa javí ako nedostatočná. Preto sa do zákona o ochrane spotrebiteľa vkladá priamy odkaz na všeobecnú právnu úpravu uplatňovania zásady rovnakého zaobchádzania a použitie všeobecnej úpravy prostriedkov právnej ochrany realizácie tejto zásady, obsiahnutú v Antidiskriminačnom zákone, a upresňujú sa tie ustanovenia, ktoré príkladmo uvádzajú, čo možno považovať za diskrimináciu spotrebiteľa.

K čl. XXII:

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2004.

Schválené vládou SR dňa 10. februára 2004.