Každá tretia žena z Európskej únie bola obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia aspoň raz vo svojom živote po dosiahnutí veku 15 rokov. Vyplýva to zo štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva so sídlom vo Viedni, ktorú zverejnili v stredu. (http://fra.europa.eu/sites/default/files/fra-2014-vaw-survey-factsheet_sk.pdf)
Kompletnú výskumnú správu v slovenskom jazyku nájdete tu.
Konferencia v sídle Rady EÚ bola venovaná výsledkom najväčšieho svetového prieskumu o násilí na ženách, ktorý uskutočnila FRA na základe rozhovorov s vyše 40 000 ženami v 28 členských štátoch EÚ vrátane Chorvátska. Oproti predpokladanému počtu vyše 250 expertov z praxe sa na nej napokon zúčastnilo až takmer 500 registrovaných účastníkov.
Prieskum bol reakciou na žiadosť o komparatívne údaje o násilí na ženách Európskeho parlamentu a Rady EÚ v jej Záveroch o odstránení násilia na ženách v EÚ. Rada Európskej únie a Európsky parlament a medzinárodné organizácie vrátane Rady Európy zdôraznili potrebu porovnateľných údajov o násilí na ženách, ako základ pre rozvoj politiky založenej na faktoch a dôkazoch. V roku 2010 FRA iniciovala predbežnú štúdiu v šiestich členských štátoch EÚ, aby otestovala návrh dotazníka pre budúci prieskum FRA v kombinácii s kvalitatívnymi a kvantitatívnymi rozhovormi. Práca na tomto prierezovom prieskume začala v roku 2011 a zber dát bol dokončený v septembri 2012. V priebehu vývoja projektu FRA konzultovala so skupinou zloženou z rôznych skupín zainteresovaných strán, čo sa týka otázok, ktoré majú byť obsiahnuté v prieskume, a so skupinou špecialistov pre prieskum v oblasti násilia na ženách vo veci detailov jeho technického prevedenia.
V rámci prieskumu boli uskutočnené rozhovory s viac ako 40.000 ženami (približne 1500 za každú krajinu), vo veku 18 až 74 rokov, a to v 27 členských štátov Európskej únie a Chorvátska. Rozhovory boli riadené britskou marketingovou organizáciou pre výskumy trhu Ipsos MORI v spolupráci s Európskym inštitútom pre kontrolu a prevenciu kriminality, pridruženým k Organizácii Spojených národov (HEUNI) a Medziregionálnym inštitútom OSN pre výskum zločinnosti a spravodlivosť (UNICRI) – na základe otvorenej výzvy pre riadenie a sledovanie špecifikácie projektu FRA. V každej krajine bola vybratá reprezentatívna vzorka respondentov z existujúcich registrov obyvateľstva alebo pomocou náhodné metód výberu. V oboch prípadoch bol vypočúvaný iba jeden respondent na jednu domácnosť a rozhovory boli vedené v súkromnom prostredí bez prítomnosti iných osôb s výnimkou anketára a respondenta.
Respondentky boli dotazované na svoje skúsenosti s fyzickým, psychickým násilím – vrátane sexuálneho obťažovania a prenasledovania – partnermi a ostatnými osobami, ako aj tzv. ekonomickým násilím. Čo sa týka násilných incidentov, v prieskume bolo položených viacero otázok o povahe násilia, následkoch a spôsoboch, akými sa obete vyrovnali s incidentmi. Zatiaľ čo väčšina skúseností s násilím, ktoré boli predmetom prieskume sa vzťahoval na obdobie, kedy respondent mal už viac ako 15 rokov, časť prieskumu sa týkala aj incidentov v detstve, ku ktorým mohlo dôjsť pred dosiahnutím veku 16 rokov. Sociodemografické údaje boli tiež zhromaždené, aby umožnili podrobnú analýzu výsledkov prieskumu. Rovnaký štandardizovaný dotazník bol použitý vo všetkých členských štátov EÚ, v ktorých sa realizoval prieskum, a to s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť výsledkov.
Medzičasom bol realizovaný 2-dňový vzdelávací program s cieľom oboznámiť anketárov – vybraných zo vzorky anketárov v každej krajine majúcich skúsenosti – s témou prieskumu, s tým, ako si vybudovať dobrý vzťah s respondentmi, ako aj so situáciami, ku ktorým môže pri práci v teréne dôjsť. Zástupcovia FRA navštívili vybrané školenia anketárov, aby monitorovali uskutočňovanie školení.
Všetky rozhovory v rámci prieskumu boli vykonané zoči-voči a boli využité iba anketárky ženského pohlavia vzhľadom na citlivý charakter prieskumu. Na konci rozhovoru bola respondentom ponúknutá možnosť poskytnúť dodatočné informácie v podobe krátkeho osobného dotazníka. Respondentom boli tiež poskytnuté informácie o tom, ako žiadať o podporu, ktorá by bola poskytnutá takým spôsobom, aby bolo zabezpečené, že nebudú vystavené ďalšiemu riziku.
Riaditeľ Agentúry EÚ pre základné práva – FRA (p. Morten Kjaerum) vo svojom vystúpení pripomenul prijatie Istanbulského dohovoru najmä jeho ciele, predmet úpravy, ustanovenia o prevencii, ako aj všeobecných a špecializovaných podporných službách pre obete. Zdôraznil úlohu i povinnosť štátnych orgánov podporovať ženy pri oznamovaní incidentov násilia. Ocenil dobre praktiky a skúsenosti niektorých členských štátov EÚ najmä Rakúska a Portugalska (napr. zriaďovanie krízových centier). Podčiarkol potrebu súhrnného angažovania sa žien a mužov v tejto oblasti. Zaoberal sa aj rastúcim fenoménom sexuálneho obťažovania žien cez Internet (cyberharrassment). Vyjadril tiež prekvapenie nad tým, ako pomaly reagujú sociálne média a spoločnosť. Uviedol, že prieskum FRA ukázal, že až ¾ žien v topmanažmente v EÚ štátoch zažilo sexuálne obťažovanie.
Vasso Kollia, štátna tajomníčka (Secretary General) pre rodovú rovnosť Ministerstva vnútra Helénskej republiky, vyjadrila názor, že občania EÚ nemajú dostatočnú predstavu o tom, čo zahŕňa fenomén násilia na ženách. Kritizoval tiež reklamu, ktorá podporuje vžité stereotypy o ženách a tým nepriamo podporuje najmä sexuálne násilie a sexuálne obťažovanie žien (napr. sexistické obrázky žien v médiách).
Prioritou gréckeho predsedníctva v Rade EÚ je prevencia a boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Osobitným a nebezpečným fenoménom je tzv. ekonomické násilie na ženách. Ženy potrebujú získať aj ekonomickú nezávislosť.
Pripomenul niektoré realizované podporné služby pre obete:
– zriadenie 40 poradných centier a 21 prístreškov (shelters) pre ženy,
– zriadenie telefónnych liniek pomoci pre obete násilia na ženách (24h/7 dní ) prevádzkovaných v angličtine a v gréčtine
– realizovanú kampaň na zvyšovanie vedomie verejnosti o násilí na ženách a domácom násilí
Zdôraznil, že je potrebné vytvoriť príslušný inštitucionálny a právny rámec (právne predpisy osobitne na podporu obetí), kriminalizovať činy spadajúce pod širší pojem násilia na ženách a domáceho násilia a ustanoviť sankcie pre páchateľov tohto druhu násilia.
Osobitný význam má tiež zber údajov a štatistík a ich porovnateľnosť (o počte vyšetrovaných osôb, trestne stíhaných a odsúdených osôb).
Je tiež dôležité sledovať niektoré osobitné formy násilia na ženách, ako sú incidenty fyzického a psychického násilia na ženách v manželstve (napr. znásilnenie manželky).
Účinná prevencia a boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu nie je možná bez rozvoja medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti.
Joanna Goodey, riaditeľka sekcie slobôd a spravodlivosti FRA / Freedoms and Justice Department, FRA) podrobnejšie prezentovala kľúčové výsledky prieskumu FRA.
Uviedla, že boli zvolené striktné kritéria a metódy prieskumu (náhodne vybrané ženy, náhodné vybrané domácnosti, rozhovory zoči-voči (v trvaní 25 min. až 120 min. v závislosti od počtu a intenzity prípadov násilia, rovnaké otázky pre všetky dotazované ženy a v závere sebahodnotiaci dotazník. V rámci prieskumu boli uskutočnené rozhovory s viac ako 40.000 ženami (približne 1500 za každú krajinu EÚ). Otázky v dotazníku boli zamerané na rôzne formy a druhy násilia na ženách(fyzické a sexuálne násilie, psychické násilie, sexuálne obťažovanie a tiež ekonomické násilie), miesto násilia (pracovisko, domácnosť, inde), páchateľov násilia (kolegovia, partneri, členovia rodiny, klienti), obdobie incidentov násilia (za posledných 12 mesiacov s výnimkou otázok smerujúcich aj do minulosti žien pred dosiahnutím veku 15 rokov).
Prieskum FRA ukázal, že:
– 33 % (1 z 3) žien zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie (od 15 rokov veku)
– zo všetkých žien, ktorá majú (súčasného alebo predchádzajúceho) partnera až 22 % žien zažilo fyzické násilie a/alebo sexuálne násilie zo strany partnera (od 15 rokov veku),
– 5 % (1 z 20) žien (nad 15 roku veku) bolo znásilnených,
– 43 % zažilo niektoré formu psychického násilia zo strany súčasného alebo predchádzajúceho partnera, ako ponižovanie na verejnosti, zakazovanie žene opustiť dom alebo jej zamykanie v ňom, nútenie sledovať pornografiu a hrozby násilia,
– 33 % (1 z 3) žien malo zlé skúsenosti s detstva incidentmi fyzického alebo sexuálneho násilia zo strany dospelých. Z toho 12 % detských obetí (dievčat) malo zlé skúsenosti s incidentmi sexuálneho násilia, z ktorých až polovica bola zo strany dospelých mužov, ktorých vôbec nepoznali. Tieto formy sexuálneho zneužívania obyčajne zahŕňajú obnažovanie a vystavovanie genitálií alebo dotýkanie sa genitálií alebo pŕs dieťaťa (dievčaťa).
– 18 % žien zažilo nebezpečné prenasledovanie (stalking), z toho až 21% uviedlo, že trvalo dlhšie ako 2 roky,
– 11 % žien zažilo neprimerané prístupy na sociálnych sieťach alebo boli predmetom sexuálne explicitných emailov or sms správ a až 20 % mladých žien (18-29 r.) bolo obeťou tohto sexuálneho obťažovania cez Internet (cyberharassment),
– 32 % všetkých obetí sexuálneho obťažovania sa vyjadrilo, že páchateľom bol šéf, kolega alebo klient,
– 5 % (1 z 20) žien zažilo ekonomické násilie v ich súčasnom vzťahu a 13 % ho zažilo niekedy v minulosti,
– až 55 % žien zažilo sexuálne obťažovanie, pričom páchateľmi boli kolegovia, šéfovia, zákazníci,
– až 75 % žien pracujúcich vo vrcholovom manažmente zažilo sexuálne obťažovanie.
Výsledky prieskumu tiež ukázali, že väčšina obetí neoznámila incidenty násilia na ženách polícii alebo organizáciám na podporu obetí. Následkom toho väčšina žien, ktoré boli obeťami násilia neprišla do kontaktu so súdmi alebo organizáciami poskytujúcimi služby na ich podporu.
Formy fyzického násilia zahŕňajú facky, bitie päsťou al. tvrdým predmetom, popálenie, dusenie, topenie, udieranie hlavy obete o stenu, hádzanie tvrdých predmetov do obete, porezanie, dopichanie obete).
Formy sexuálneho násilia (s výnimkou sexuálneho obťažovania) zahŕňajú násilie alebo hrozbu násilia, nútenie na sexuálny styk alebo iné formy styku, pokus o nútený sexuálny styk, vynútenie si súhlasu na sexuálny styk z dôvodu možných následkov pre obeť).
Sexuálne obťažovanie zahŕňa najmä sexuálne motivovanú verbálnu komunikáciu (napr. erotické vtipy), ale aj neželané dotýkanie, bozkávanie, obchytkávanie.
Psychické násilie zo strany partnera zahŕňa
– konanie spočívajúce v znevažovaní alebo ponižovaní na verejnosti alebo v súkromí
– zakazovanie opustiť obydlie alebo zamykanie v obydlí
– nútenie sledovať pornografické diela proti vôli
– zámerné vyvolávanie obáv alebo zastrašovanie
– hrozba násilia alebo hrozba ublíženia na zdraví niekomu, o koho sa obeť stará
Ekonomické násilie zahŕňa zabraňovanie partnerom v nezávislom rozhodovaní o rodinných financiách alebo zakazovanie pracovať mimo domu.
Sexuálne obťažovanie cez Internet zahŕňa najmä zasielanie nevyžiadaných emailových správ ženám alebo sms správ z internetových portálov mobilných operátorov.
Návrhy a východiská na prevenciu a boj proti násiliu na ženách
– potreba strategických odpovedí z rôznych oblastí,
– kritický náhľad na reakcie štátnych orgánov a spoločnosti,
– tréning a podpora vrátane finančnej (primerané zdroje),
– Internet / sociálne média.
Vyhodnotenie zhromaždených údajov v prieskume sa uskutočnilo prostredníctvom:
– máp,
– tabuliek,
– grafov,
– komparácií členských štátov EÚ.
V panelovej diskusii p. Rosa Logar, spoluzakladateľka a členka správnej rady medzinárodnej mimovládnej organizácie Európska sieť žien proti násiliu – WAVE, apelovala na oznamovanie incidentov násilia ženami, na poskytovanie podporných služieb pre obete a zdôraznila tiež potrebnú účasť národných parlamentov na prevencii a boji proti násiliu na ženách, ako aj sledovanie korelácií medzi chudobou a domácim násilím na ženách.
Pani Helena Dalli, ministerka pre sociálny dialóg, spotrebiteľské veci a občianske slobody Malty zdôraznila potrebu výmeny poznatkov a skúseností (best practices) z členských štátov EÚ. Taktiež pripomenula potrebu prijatia osobitného zákona (lex specialis) o domácom násilí (len všeobecný legislatívny rámec nepostačuje) a potrebu osobitného zaobchádzania s páchateľmi násilia na ženách.
Zástupkyňa MVO (Shelter Movement) z Nórska uviedla, že obdobný výskum realizovaný v Nórsku poukázal na podobné výsledky ako prieskum FRA (napr. až 1 z 10 žien v Nórsku znásilnená).
V záverečnom príhovore k účastníkom p. Rafael Fernandéz-Pita y Gonzalez , generálny riaditeľ sekretariátu Rady EÚ poverený v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a predseda Spoločného výboru pre rovnosť príležitostí (COPEC) pripomenul predchádzajúce i pripravované oslavy Medzinárodného dňa žien (8. marec) v Rade EÚ. Zdôraznil niektoré základné hodnoty na ktorých je založená EÚ (zachovanie ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, vláda práva, dodržiavanie ľudských práv, nediskriminácia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť všetkých pred zákonom vrátane rovnosti mužov a žien). Podčiarkol potrebu boja a eliminácie všetkých foriem násilia na ženách, ktoré si vyžadujú koordinovanú politiku na vnútroštátnej i ostatných úrovniach. Z toho dôvodu je potrebný súhrnný a interdisciplinárny prístup zameraný na kľúčové otázky prevencie, ochrany, podpory obetí a stíhania páchateľov násilia na ženách, ako aj iné aktivity zamerané na nich (napr. osobitné zaobchádzanie a prístup).
Zhrnutie
- V ankete oslovili 42-tisíc žien v 28 členských štátoch Európskej únie. Boli vo vekovej skupine 18 až 74 rokov. Tento prieskum zameraný na násilie a obťažovanie je najrozsiahlejší, aký sa vôbec v EÚ uskutočnil.
- Vyplynulo, že približne tretina má skúsenosť s fyzickým alebo sexuálnym násilím. Každá dvadsiata žena sa priznala, že bola znásilnená. (Pýtali sa na ich životné príbehy po dovŕšení 15 rokov života.)
- V prípadoch domáceho násilia 67 percent opýtaných uviedlo, že útok nenahlásili na polícii. Pokiaľ ide o sexuálne obťažovanie, to sa často vyskytuje na pracovisku.
- Keď sa časť výsledkov prepočíta na počet žien žijúcich v EÚ, ukáže sa veľmi znepokojujúca štatistika: Počas posledných 12 mesiacov pred prieskumom zažilo telesné násilie približne 13 miliónov žien a za rovnaké obdobie to platí o 3,7 milióna žien v prípadoch sexuálneho násilia.