OSN

Charta OSN (podpísaná 26.6.1945, platná od 24.10.1945),  v ktorej sa deklaruje rovnosť ľudských práv a základných slobôd pre všetkých bez rozdielu pohlavia. Zásada nediskriminácie sa tak stala  medzinárodným štandardom, dodržiavanie ktorého musí garantovať na svojom území každý štát ak chce byť považovaný za demokratický a právny štát.

Všeobecná deklarácia ľudských práv (prijatá 10.12.1948) takisto zakotvuje rovnoprávnosť ľudí bez rozdielu pohlavia a  zásadu neprípustnosti diskriminácie. Obsahuje základné občianske a politické práva, čiastočne aj sociálne a kultúrne práva. Proklamuje tak všeobecné princípy medzinárodného štandardu ľudských práv, pričom štátom nestanovuje žiadne záväzky.

Dohovor o politických právach žien  (prijatý 31.3.1953 je prvým medzinárodným záväzným dokumentom týkajúcim sa špeciálne práv žien. Zaručil ženám   právo voliť tak ako majú muži, zakotvil právo žien byť volené do verejne volených orgánov a právo žien zastávať štátne úrady a vykonávať všetky štátne funkcie.

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach  (ICCPR) ) (prijatý 1966,  platný od 1976 zákon č. 120/1976 Zb.) v čl. 3 upravuje princíp nediskriminácie a záväzok dbať na zásadu rovnosti mužov a žien pri využívaní práv uvedených v pakte.   Čl. 26 obsahuje právo na rovnosť a rovnakú zákonnú ochranu pred diskrimináciou z akéhokoľvek dôvodu.

 Medzinárodný pakt  o hospodárskych , sociálnych a kultúrnych právach  (ICESCR) (prijatý 1966,  platný od 1976 zákon č. 120/1976 Zb.) Zakotvuje  zákaz akejkoľvek diskriminácie a  rovnosť práv mužov a žien (čl. 2 a 3) a právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, vrátane primeranej mzdy, rovnakej za prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek rozlišovania a právo na platenú dovolenku (čl. 7). Ženám sú zaručené pracovné podmienky nie horšie než aké majú muži, slušný život pre ne a ich rodiny v súlade s ustanoveniami Paktu, bezpečné a zdravotne nezávadné pracovné podmienky, rovnaká príležitosť pre ženy dosiahnuť v zamestnaní povýšenie na zodpovedajúci vyšší stupeň, pričom sa nebudú uplatňovať iné kritéria, než dĺžka zamestnania a schopnosti.

Deklarácia OSN o odstránení diskriminácie žien (prijatá 7.11.1967)  zaručuje ženám celú plejádu práv, medzi nimi aj práva politické, právo vlastniť majetok, právo na vzdelanie a prístup k nemu, právo na prácu, rovnaké odmeňovanie s mužmi, venuje sa aj postaveniu žien v rodine, zakotvuje napríklad rovnosť postavenia manžela a manželky. Hoci nejde o právne záväzný dokument, avšak upriamuje pozornosť medzinárodného spoločenstva na potrebu riešiť diskrimináciu žien osobitnými špeciálnymi dokumentmi. Nedostatkom tejto deklarácie je fakt, že štáty nie sú nijakým spôsobom sankcionované za porušenie týchto práv a vykonávanie týchto ustanovení je ponechané na ich schopnosť a vôľu zabezpečiť ich.

Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie (CEDAW, schválený 1979, platný od 3.9 1981, pre ČSFR platný od 1987, zákon č. 62/1987 Zb.) v čl. 1 definuje diskrimináciu žien  ako ,,akékoľvek rozlišovanie, postihovanie alebo zvýhodňovanie na základe pohlavia, ktorých účelom alebo účinkom je poškodiť alebo porušiť uznávanie, užívanie alebo uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd v politickej, ekonomickej, spoločenskej, kultúrnej, občianskej alebo vo všetkých ostatných oblastiach ženami bez ohľadu na ich manželský stav a na základe rovnosti mužov a žien.”

Pekinská deklarácia a Akčná Platforma z  r.1995  sformulovali nový medzinárodný záväzok vytýčeným cieľom rovnoprávneho postavenia, rozvoja mieru pre ženy na celom svete,  stanovili ako ciele rodovú rovnosť, rozvoj a mier a vypracovali program na posilnenie postavenia žien.

Deklarácia OSN o odstránení násilia voči ženám, 1993_EN

Dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP)

 Od roku 1919 plní MOP  dôležité funkcie odbornej medzinárodnej organizácie orientovanej na ochranu sociálnych práv jednotlivca a skupín osôb. Zameriava sa najmä na problematiku úpravy pracovného času, predchádzaniu nezamestnanosti, či právu na rovnakú odmenu za rovnakú prácu, pričom určuje štandard pracovných práv prostredníctvom medzinárodných dohovorov a odporúčaní a definuje opatrenia na realizovanie tohto štandardu.

MOP upravila vo svojich dokumentoch aj problematiku rovnoprávneho postavenia žien  Ide napríklad o Dohovor č. 100 o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty z roku 1951 a Dohovor č. 111 o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní) z roku 1958.

Ako vyplýva z uvedeného, mechanizmus OSN nie je  vzhľadom  na ’nevynútiteľnosť’ plnenia vyplývajúcich z vyššie uvedených dokumentov  dokonalý. Aj to bol dôvod, že v 90 rokoch minulého storočia sa aktivity presunuli  z legislatívnej úrovne smerom k akčným programom, ktoré boli  postupne schválené na významných svetových fórach a ktoré kládli dôraz na  rovnosť rodov. Napr. v Akčnom pláne schválenom Viedenskou konferenciou v roku 1993 boli ženské práva vymenované ako oblasť so zvláštnou prioritou.

Celkový zoznam medzinárodných dohovorov, ktorými je SR viazaná, je k dispozícii tu.