MPSVR SR predkladá na rokovanie vlády SR Súhrnnú správu o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2011, ktorá informuje o aktuálnom vývoji a trendoch ako aj o hodnotách základných ukazovateľov rodovej rovnosti, dostupných v čase spracovania správy. V správe sa kladie dôraz na analytické poznatky, ktoré viaceré štatistické ukazovatele vysvetľujú, interpretujú a naznačujú príčinné súvislosti. Viaceré indikátory mapujú aj dlhšie časové obdobie s cieľom poukázať na trendy alebo stagnáciu viacerých negatívnych fenoménov.
Štruktúra kapitol správy vychádza zo štruktúry Správy EÚ o rovnosti medzi mužmi a ženami, čo umožní lepšie porovnávanie trendov a vývoja v oblasti rodovej rovnosti v porovnaní s kontextom EÚ.
Hlavné zistenia správy
Napriek nespornému pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov na Slovensku pretrvávajú nerovnosti takmer vo všetkých oblastiach súkromného a verejného života. Rodové nerovnosti v pracovnom procese, ale i iných oblastiach na Slovensku spôsobuje niekoľko navzájom sa ovplyvňujúcich faktorov. Patria k nim napr. tradičné rozdelenie rodových rolí, nízka znalosť svojich práv a agendy rodovej rovnosti a v neposlednom rade aj nedostatok služieb pre zosúladenie rodinného a pracovného života. V nasledujúcom texte uvádzame súhrn najmarkantnejších rodových rozdielov, ktoré sa týkajú oblastí mapovaných správou.
V oblasti zamestnanosti žien je na Slovensku situácia porovnateľná s krajinami EÚ, hoci ju ovplyvňujú pre nás špecifické faktory ako väčšie regionálne rozdiely a málo pracovných miest na menšie úväzky. Miera ekonomickej aktivity u mužov dosahuje stále neporovnateľne vyššiu úroveň ako u žien, keď rodový rozdiel dosahuje zhruba 17p.b. Rovnako je to v prípade rozdielu v mierach zamestnanosti medzi ženami a mužmi, ktorý dosahuje hodnoty cca. 13 p.b. v neprospech žien. Nárast dlhodobej nezamestnanosti sa premieta aj do zloženia skupiny nezamestnaných žien a mužov podľa dĺžky trvania nezamestnanosti. Najväčšie rozdiely sa prejavujú v zamestnanosti v preddôchodkovom veku; tento trend odráža predovšetkým problémy žien nad 45 rokov s uplatnením sa na trhu práce.
V oblasti pracovného procesu sú ženy konfrontované s horizontálnou i vertikálnou segregáciou. V oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne služby a školstvo tvoria ženy až 80 % pracovnej sily, v sektore verejnej správy 70 %. Naopak, v súkromnom sektore s vyššími zárobkami predstavujú ženy iba 42 % zo všetkých zamestnancov. Rodové rozdiely sú najmarkantnejšie v podnikateľskej sfére, kde na jednu podnikateľku pripadajú traja muži – podnikatelia.
Stále pretrvávajú výrazné rozdiely v platovom ohodnotení žien a mužov; tzv. rodový mzdový rozdiel sa stabilne pohybuje nad 20% a v 1. štvrťroku 2011 dosahoval hodnotu 20,9%. Pozitívom je, že tento rozdiel sa znížil v ostatných 5 rokoch o pätinu. Napriek veľmi dobrej vzdelanostnej úrovni žien (na Slovensku dokonca vyššej ako u mužov) ženy nedosahujú porovnateľné zárobky s mužmi, nakoľko vzdelanie v „typicky ženských oblastiach“ je oceňované nižšie. Stereotypné predstavy a predsudky o „práci vhodnej pre ženy“ sa odrážajú aj pri výbere študijných odborov. Rozdiely v platovom ohodnotení žien sa prenášajú aj do rozdielov v zabezpečení mužov a žien v dôchodkovom veku. Životný štandard žien v penzijnom veku sa výrazne znižuje a posilňuje sa feminizácia chudoby v tejto vekovej kategórii.
V zamestnávateľskej praxi na Slovensku je veľmi rozšírené aj nerovnaké zaobchádzanie odvíjajúce sa od rodičovstva či materstva. Z uvedeného vyplýva (aj keď sú tam iné dôvody) aj nízke zastúpenie žien na pozíciách vyššieho a vrcholového manažmentu, čo znamená obmedzené možnosti žien podieľať sa na spolurozhodovaní. Podobne je to s participáciou žien vo verejnom živote a politike. Nízka účasť žien vedie k tomu, že ženy nemajú možnosť ovplyvňovať strategické rozhodovanie a plánovanie, ktoré však má v konečnom dôsledku dopad aj na ich životné situácie.
Starostlivosť o deti a o iných členov rodiny zabezpečujú v dôsledku pretrvávajúcich rodových stereotypov naďalej prevažne ženy. Len veľmi málo otcov zostáva na rodičovskej dovolenke (ich podiel nikdy neprekročil 2%). Nízky podiel mužov na domácich prácach a absentujúce verejné aj súkromné služby (resp. ich finančná nedostupnosť) mnohým ženám bráni v návrate na trh práce a ženy sú konfrontované s tzv. dvojitým bremenom. Mnohé ženy poskytujú starostlivosť starším členom rodiny bez zodpovedajúceho vybavenia alebo dostupných služieb.
Dôležité sú z toho pohľadu následky krízy, o ktorých sa domnievame že sa budú prehlbovať. Hospodárska kríza ešte posilnila niektoré diskriminačné praktiky. Niektorí zamestnávatelia využívajú krízu ako alibi pre zneužitie pracovnej sily najmä žien, ktoré sú skôr ochotné pracovať v neistých a prekérnych podmienkach, za menší plat a bez sociálneho zabezpečenia. Tlak na zabezpečenie príjmov v domácnosti spôsobuje, že najmä ženy sa rozhodujú prijať prácu aj pod ich úrovňou vzdelania a kvalifikácie.
Ďalším vážnym problémom je násilie páchané na ženách a domáce násilie, ktoré je napriek viacerým priaznivým legislatívnym úpravám stále aktuálnym a vážnym problémom, pričom absentuje systematický prístup k otázke riešenia problematiky násilia páchaného na ženách a domáceho násilia, spojený najmä s nedostatkom primeraných služieb. Za pozitívum možno považovať podpísanie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Plnenie medzinárodných záväzkov vyplývajúcich z tohto dohovoru po jeho ratifikácii Slovenskou republikou značnou mierou napomôže k prevencii tohto fenoménu a účinnej pomoci ženám zažívajúcim násilie v párových vzťahoch..
Celkovo môžeme konštatovať, že ženy v SR sú diskriminácii vystavené v oveľa vyššej miere ako muži (diskriminácia na základe pohlavia bola až dvojnásobne častejšie smerovaná k ženám a diskriminačné praktiky súvisiace s rodinnou situáciou sa týkali prevažne žien): ženy v SR čelia nie len „rodovo neutrálnym“ formám diskriminácie (z dôvodu veku, zdravotného stavu či etnicity) a vyššej diskriminácii na základe pohlavia, ale aj ďalším formám – založeným na rodičovských povinnostiach (starostlivosť o deti je stále mnohými zamestnávateľmi vnímaná ako záležitosť žien).
1.2 Súhrn indikátorov rodovej rovnosti
|
Indikátor |
Ženy | Muži | Absolútny rodovýrozdiel1 | |||
| SK | EÚ-27 | SK | EÚ-27 | SK | EÚ-27 | |
|
Miera zamestnanosti (v %, 20 – 64 ročných, 2011) |
57,9 | 62,1 | 73,2 | 75,1 | 15,3 | 13 |
|
Miera zamestnanosti (v %, 15 – 64 ročných, 2010) |
52,3 | 58,2 | 65,2 | 70,1 | 12,9 | 11,9 |
|
Miera zamestnanosti starších ( v %, 55 – 64 ročných, 2010) |
28,7 | 38,6 | 54 | 54,6 | 25,3 | 16 |
|
Podiel pracujúcich na kratší pracovný čas ( v %, zo všetkých zamestnaných, 2010) |
5,4 | 31,9 | 2,8 | 8,7 | 2,6 | 23,2 |
|
Miera nezamestnanosti (v %, 2011) |
13,6 | 10,1[1] | 13,5 | 9,8 | 0,1 | 0,3 |
|
Miera dlhodobej nezamestnanosti (v %, 2010) |
9,5 | 3,8 | 9 | 3,9 | 0.5 | 0,1 |
|
Rodový príjmový rozdiel v neupravenej forme ( v %, 2010) |
20,7 | 16,4[2] | ||||
|
Rodová distribúcia neplatenej práce (hod/týždeň, 2010) |
24,5 | 24,5 | 6 | 9,2 | 18,4 | 15,3 |
|
Celková dotácia platenej a neplatenej práce (hod/týždeň, 2010) |
67,1 | 61,9 | 52,6 | 53,3 | 14,7 | 8,6 |
|
Miera rizika príjmovej chudoby (v %, 2010) |
12,2 | 17,2 | 11,7 | 15,7 | 0,5 | 1,5 |
|
Miera rizika príjmovej chudoby starších ( v %, 65 a viac ročných, 2010) |
10,1 | 18,1 | 3,9 | 12,9 | 6,2 | 5,2 |
|
Miera materiálnej deprivácie ( v %, 2010) |
25,7 | 18,1 | 23,9 | 16,9 | 1,8 | 1,2 |
|
Miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia (v %, 2010) |
21,6 | 24,5 | 19,6 | 22,3 | 2 | 2,2 |
|
Miera rizika chudoby a sociálneho vylúčenia starších |
19,5 | 22,6 | 12,3 | 16,2 | 7 | 6,4 |
|
Stredná dĺžka života pri narodení ( v rokoch, 2010) |
78,84 | 81,9[3] | 71,62 | 76 | 7,22 roka | 5,9 roka |
|
Politická participácia na európskej úrovni (v %, Európsky parlament, 2012) |
38 | 34 | 62 | 66 | 24 | 32 |
|
Politická participácia na národnej úrovni (v %, národné parlamenty, 2011) |
15,3 | 25 | 84,7 | 75 | 69,4 | 50 |
|
Politická participácia v národných vládach ( v %, 2011) |
14 | 23 | 86 | 77 | 63 | 54 |
|
Politická participácia vo vedení regionálnych zastupiteľstiev ( v %, 2011) |
0 | 14 | 100 | 86 | 100 | 72 |
|
Politická participácia na regionálnej úrovni |
15,4 | 32 | 84,6 | 68 | 69,2 | 36 |
|
Miera participácie na riadení |
34,6 | 33[4] | 65,4 | 67 | 30,8 | 34 |
|
Rodová skladba najvyššieho súdu ( v %, 2011) |
52 | 33 | 48 | 67 | 4 | 15 |
|
Rodová skladba vedenia centrálnej banky ( v %, 2011) |
20 | 18 | 80 | 82 | 60 | 64 |
|
Rodová skladba vo vedení najväčších firiem ( v %, 2011) |
13 | 14 | 87 | 86 | 74 | 72 |
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Sociálna poisťovňa, Eurostat, ÚPSVaR, Ministerstvo vnútra SR a iné.