Slovenská republika má univerzálnu úpravu rovnosti príležitostí, tak ako aj jej špeciálnu úpravu v niektorých zákonoch, do ktorých bola prenesená úprava smerníc EÚ.
V slovenských ústavných pomeroch bol zákaz diskriminácie upravený najprv v čl. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Podľa čl. 12 ods. 1 prvej vety Ústavy SR: Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Článok 12 ods. 2 ústavy rozšíril chápanie princípu rovnosti a zákazu diskriminácie tak, že ustanovil: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“
Medzi špeciálne zákony upravujúce rovnosť príležitostí patrí už spomínaný zákon o zamestnanosti, zákonník práce a antidiskriminačný zákon.