Násilie na ženách

Web stránka venované problematike: www.zastavmenasilie.sk

Rodovo podmienené násilie je na Slovensku vážnym problémom. Aj napriek úsiliu však zatiaľ nie je dostatočne zviditeľňovaný a uznávaný a v celej spoločnosti v myslení ľudí naďalej pretrvávajú predsudky a rodové stereotypy.

Definícia pojmu násilie páchané na ženách
NAP [1] ako aj NS [2] definujú tento typ násilia v súlade s Deklaráciou OSN o odstránení násilia páchaného na ženách (1993). A síce ako „akýkoľvek čin násilia založený na rodovej nerovnosti, ktorého dôsledkom je alebo ktorý smeruje k tomu, aby jeho dôsledkom bolo fyzické, sexuálne alebo psychické poškodenie trpiacej ženy, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek potlačenia slobody, či už vo verejnom, alebo v súkromnom živote“.

Verejná mienka

Podľa obyvateľov Slovenska je násilie páchané na ženách závažným problémom. Týranie a bitie ženy svojím partnerom za vážny problém pokladá 87 % obyvateľov SR, z toho 46 % ho považuje za veľmi závažný a 41 % za dosť závažný. Ako veľmi závažný problém ho hodnotia o niečo častejšie ženy, najčastejšie vo vekovej skupine od 35 do 54 rokov, so stredoškolským vzdelaním s maturitou. [6]

Aj napriek zvýšenému úsiliu Slovenska informovať a vzdelávať, je informovanosť verejnosti, a najmä potenciálnej cieľovej skupiny stále nedostatočná (obete vo veku 18 až 25 rokov, mladšia vekovú skupinu, stredoškolská mládež, rómske ženy a dievčatá v ústavnej starostlivosti).

Legislatívna úprava
Dôležitosť a závažnosť tohto problému si vyžiadala viacero legislatívnych úprav a novelizácií príslušných zákonov (trestný zákon a poriadok, Občiansky zákonník, zákon o sociálnej pomoci, zákon o priestupkovom konaní, pripravovaný nový zákon o sociálnych službách).

V trestnom zákone bola rozšírená definícia blízkej osoby. Zákon zaviedol tzv. ochranné liečenie (môže uložiť aj súd) a zákaz priblíženia sa k poškodenému ako aj a zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného. Dôsledkom zmeny Trestného poriadku už nie je na trestné stíhanie páchateľa nutný súhlas obete. Novelizovaný Občiansky zákonník obsahuje ustanovenie, na základe ktorého možno násilníkovi zabrániť násilníkovi užívať byt alebo dom manželov (už počas manželstva alebo po rozvode), pričom podmienky ohľadom bytovej náhrady ustanovuje súd. Doplnený zákon o sociálnej pomoci umožňuje vybudovanie siete špeciálnych zariadení pre ženy postihnuté násilím, v ktorých by im mala byť poskytovaná špecializovaná sociálna pomoc a poradenstvo.

Výskumy v oblasti násilia páchaného na ženách

Programy pre prácu s mužmi – páchateľmi násilia na ženách v partnerských vzťahoch (2010) .pdf

Správa o násilí páchanom na ženách za rok 2009_1. časť (s.1 – 53) .pdf

Správa o násilí páchanom na ženách za rok 2009_2. časť (s. 54 – 89) .pdf

Správa o násilí páchanom na ženách za rok 2009_3. časť (s. 90 – 92) (2010) .pdf

Na základe úlohy z Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2009 – 2012  Úrad kriminálnej polície prezídia Policajného zboru vypracoval Monitorovaciu správu o stave vykázaní zo spoločného obydlia 15. 12. 2008 – 31. 3. 2010. Správa sa viaže k novelizácii Zákona o policajnom zbore, ktorou boli rozšírené kompetencie polície o možnosť vykázania násilníka zo spoločného obydlia na 48 hodín. Prax ukázala, že v istých prípadoch 48 hodinová lehota vykázania násilníka pripadla na víkendy, sviatky, či dni pracovného pokoja, v dôsledku čoho obete nemali dostatočné možnosti inštitucionálne riešiť svoju situáciu. Následnou úpravou zákona bolo preto ustanovené prerušenie tejto lehoty počas soboty, nedele a sviatku. V súčasnosti sa teda do 48 hodinovej lehoty počítajú iba pracovné dni a obete a zodpovedné orgány majú širší priestor na riešenie situácie. Z monitorovacej správy, ktorú vypracovalo MV SR, vyplýva pozitívna spätná väzba na spomenuté legislatívne úpravy.

Pre porovnanie s celoeurópskym meradlom, obeťami fyzického alebo sexuálneho násilia sa aspoň raz stalo najmenej 30 – 35 % žien vo veku medzi 16 a 67 rokov. Odhaduje sa, že v Európe každý rok zomrie približne 700 – 900 žien v dôsledku násilia zo strany partnera. [5]


Strategický a koncepčný rámec

Deklarácia OSN o odstránení násilia voči ženám, 1993 .pdf (EN)

Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (2011) .pdf

Národná stratégia na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách (2004) .pdf

Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008 SVK / ENG .pdf

Správa o plnení Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008; Správa; Príloha 1; Príloha 2 .pdf

Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2009 – 2012 SVK / ENG .pdf

Priebežná správa o plnení Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2009 – 2012 a aktualizácia úloh .pdf

Národný akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2006 – 2007


Inštitucionálne zastrešenie

Prezídium Policajného zboru (Odbor obchodovania s ľuďmi, sexuálneho vykorisťovania a podpory obetí úradu boja proti organizovanej kriminalite)

Expertná skupina pre prevenciu a elimináciu násilia na ženách a v rodinách pri Rade vlády pre prevenciu kriminality

Národný koordinátor pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi

Prezídium Policajného zboru
Vykonáva operatívno-pátraciu činnosť a podieľa sa na operatívnom odhaľovaní a rozpracovaní trestnej činnosti kupliarstva a obchodovania s ľudskými bytosťami.

Expertná skupina pre prevenciu a elimináciu násilia na ženách a v rodinách
V roku 1999 bola Rade vlády SR pre prevenciu kriminality zriadená medzirezortná expertná skupina pre prevenciu a elimináciu násilia na ženách a v rodinách. Jej činnosť bola znova obnovená v marci 2005, pričom gestorstvom tejto úlohy bolo poverené Ministerstvo vnútra. [7]

Medzi hlavné činnosti expertnej skupiny patrí: 

  • koordinácia aktivít zameraných na implementáciu, monitorovanie a vyhodnocovanie plnenia Národného akčného plánu
  • koordinácia vytvárania intervenčných tímov všetkých zainteresovaných profesií a monitoring postupov práce (vytváranie indikátorov pre sledovanie pokroku)
  • vypracovanie štandardov na zabezpečenie adekvátnej pomoci a ochrany obetiam násilia ako aj spoločné štandardy na zabezpečenie koordinovaného postupu zainteresovaných profesií
  • príprava správ, dokumentov, informačných materiálov a metodiky, vzdelávacích schém 

Členmi expertnej skupiny sú zástupcovia ústredných orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, vzdelávacích inštitúcií a mimovládneho sektora.

Národný koordinátor pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi
Vymenovaný v roku 2005, inštitucionálne zastrešuje problematiku prevencie, komplexnej pomoci a ochrany obchodovaných osôb. Podieľal sa na príprave NAP. [8]


Súvisiace témy

Obchodovanie s ľudskými bytosťami
Slovensko je v súvislosti s problematikou obchodovania so ženami, vykorisťovaním a prostitúcie žien zdrojovou, cieľovou, ale najmä tranzitnou krajinou. Obete cez Slovensko najčastejšie prechádzajú z bývalých sovietskych republík (najmä Moldavsko a Ukrajina) a z balkánskeho regiónu a pokračujú ďalej smerom do krajín západnej a strednej Európy ako aj do Japonska ( najmä do Čiech, Nemecka, Švajčiarska, Francúzska, Rakúska).

Subjektami obchodovania s ľudskými bytosťami sú prevažne ženy (18 – 25 rokov), z oblastí Slovenska s vysokou nezamestnanosťou a zo sociálne slabších rodín. Sú medzi nimi nielen slobodné ženy alebo matky, ale aj vydaté ženy, ktoré majú niekoľko detí. [9]

Novelizovaný trestný zákon zaviedol nový pojem „obchodovanie s ľuďmi“ (namiesto so ženami), v rámci krajiny aj cezhraničného obchodovania na účely sexuálneho a pracovného využívania. Zákon umožňuje postih prevádzateľa obete a zároveň aj takej osoby, ktorá pokračuje v trestnej činnosti po prevzatí obeti.


Násilie na ženách a sektor MVO
Otázkami násilia na ženách a ich praktickými riešeniami sa v treťom sektore zaoberajú napr. EsFem, Fenestra, Možnosť voľby, Pro Familia, atď.. Práve z radov MVO v rokoch 2002 a 2003 vzišla prvá celonárodná mediálna kampaň s názvom “Piata žena“, ktorá slovenskú verejnosť po prvý krát upozornila, že ide o rodovo podmienenú otázku. Zatiaľ čo prvý ročník sa sústredil na prelomenie tabuizácie témy a oboznámenie s ňou čo najširšiu verejnosť, druhý ročník poukazoval na to, že sa nejedná o tradíciu, ktorú možno tolerovať, ale o trestný čin, ktorý je potrebné odsúdiť.

 

 

 


[1] Národný akčný plán

[2] Národná stratégia

[3] Zdroj: Štatistiky MV SR, 2005, in: Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005-2008

[4] Zdroj: Štatistiky MV SR, 2005, in: Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005-2008

[5] Parlament netoleruje násilie na ženách, http://www.euractiv.sk/cl/202/5337/Parlament-netoleruje-nasilie-na-zenach

[6] Zdroj: Bodnárová – Filadelfiová, 2003, in: Zora Bútorová, Jarmila Filadelfiová: Násilie páchané na ženách ako problém verejnej politiky, IVO, 2005

[7] Expertná skupina bola obnovená na základe uznesenia vlády SR č. 635 z 24. augusta 2005 k návrhu Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 až 2008.

[8] Národný akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2006 – 2007, http://www.minv.sk/prevencia/index.php?id=pages/prevencia/mate_ozl

[9] Zdroj: Vláda chce bojovať proti obchodu s bielym mäsom, http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=2539838&sprid=18548

Pridaj komentár