Vážená pani veľvyslankyňa,
ctené predstaviteľky a predstavitelia Európskej komisie a Európskeho parlamentu,
vážené dámy, vážení páni,
dovoľte mi v mene nášho predsedníctva, nášho ministerstva ako aj v mene svojom privítať vás na pôde nášho hlavného mesta, ktoré sa symbolicky stalo na pol roka aj hlavným mestom Európskej únie.
Ako iste viete, Slovensko 1. júla po prvýkrát v histórii prevzalo predsedníctvo v Rade Európskej únie. K tejto úlohe sme pristúpili s pocitom hlbokého rešpektu a zodpovednosti. V rámci nášho predsedníctva by sme chceli prispieť k hľadaniu konštruktívnych, realistických, spoločných a udržateľných riešení tak, aby sme priblížili Únie bližšie jej občanom. Naše snahy budú viesť k posilneniu dôvery v spoločný európsky projekt, o čom vyslali lídri členských krajín jasný signál aj z nedávneho Bratislavského summitu.
Rovnosť žien a mužov je jedna z najdôležitejších hodnôt, na ktorých je založená Európska únia. V kontexte EÚ je však považovaná nie len za z politický cieľ. Ukazuje sa, že čím je vyššia emancipácia žien, ich účasť na rozhodovacích procesoch a spolupodieľaní sa na tvorbe štátnej politiky, čím optimálnejšie podmienky sa vytvárajú pre zamestnanosť žien ako aj pre zosúladenie rodinného a pracovného života, tým zdravšie sa spoločnosť vyvíja tak po demografickej, sociálnej, ako aj po ekonomickej stránke.
V ostatných desaťročiach prispeli ženy v rozvinutých krajinách k hospodárskemu rastu rozhodujúcim podielom. Zvyšovanie zamestnanosti žien v minulých desaťročiach prispelo k zvyšovaniu globálneho HDP vo väčšej miere ako nové technológie či globálne koncerny. Ak by sme prirátali objem neplatenej práce v domácnosti, bol by ich prínos ešte oveľa vyšší. Nie je teda náhodou, že cieľom stratégie Európa 2020 je aj 75% zamestnanosť mužov i žien.
Napriek tomu, že úspechy Európskej únie pri presadzovaní rodovej rovnosti pomohli zmeniť k lepšiemu životy mnohých žien i mužov, k zabezpečeniu skutočnej rovnosti máme pred sebou ešte dlhú cestu. Myslím, že cieľom každého z nás je pokračovať v našich spoločných snahách zameraných na vytvorenie dostatočného priestoru pre každú ženu a každého muža tak, aby sa mohli realizovať vo svojom živote podľa svojich prianí a schopností bez toho, aby boli obmedzovaní rodovými stereotypmi. Rôzne správy hovoriace o pozitívnom vplyve rodovo vyvážených riadiacich tímov a pracovísk na efektivitu a ekonomické výsledky konkrétneho podniku, ako aj príspevku zamestnanosti žien na makroekonomickej úrovni ma utvrdzujú v presvedčení, že strata talentov a ľudského potenciálu žien je hazard, ktorý si nemôže dovoliť žiadna spoločnosť, krajina ani Únia ako celok.
Priority a ciele Slovenského predsedníctva v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí sa odvíjajú od spoločnej deklarácie predsedníckeho tria pre oblasť rodovej rovnosti, ktorú sme spolu s našimi partnermi – Holandskom a Maltou – podpísali v decembri 2015. Rovnako sa však odvíjajú aj od priorít a cieľov, ktoré sme si zadefinovali pre oblasť zamestnanosti a sociálnej politiky.
Ústrednou témou Slovenského predsedníctva v daných oblastiach je zaistenie pracovných miest a prosperity pre dnešok a pre budúcnosť. Tvorba pracovných miest a zvýšenie zamestnanosti majú totiž zásadný význam tak pre rozvoj našich spoločností, ako aj pre osobný rozvoj občanov a občianok Európskej únie. Z tohto dôvodu Slovenské predsedníctvo bude všemožne napomáhať inštitúciám Európskej únie ako aj členským štátom pri prijímaní a vykonávaní opatrení zameraných na zvýšenie zamestnanosti.
V kontexte tejto priority považujem za zvlášť dôležité vytvorenie podmienok pre zvýšenie účasti žien na trhu práce. Myslím, že mi dáte dá za pravdu, že nevyhnutnou podmienkou k dosiahnutiu tohto cieľa je zabezpečenie možností lepšieho zosúladenia medzi pracovným a rodinným resp. súkromným životom.
V minulom roku preto Európska komisia predstavila iniciatívu “Nový začiatok v riešení výziev zosúlaďovania pracovného a súkromného života, ktorým čelia pracujúce rodiny” s cieľom reagovať na túto potrebu a umožniť rodičom s deťmi alebo závislými príbuznými lepším spôsobom zosúladiť starostlivosť a pracovné povinnosti. Platí to najmä v prípade žien, ktoré sa podieľajú na starostlivosti o deti a iných závislých členov domácnosti v nepomerne väčšej miere než muži. Naše predsedníctvo chce prispieť k tejto iniciatíve diskusiou v rámci dnešnej odbornej konferencie.
Hlavným cieľom našej konferencie je reagovať na otázky rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v celej jeho komplexnosti, berúc do úvahy všetky relevantné faktory a meniacu sa dynamiku trhu práce, meniace sa modely organizácie práce a nové trendy ako je digitalizácia procesov a starnutie populácie. Jedným z konkrétnych cieľov konferencie je reagovať na súčasné trendy flexibilných foriem práce a flexibilných foriem starostlivosti, vrátanie zdieľania zodpovednosti o starostlivosť o deti a závislých členov domácnosti medzi spoločnosťou a rodinou, a v rámci nej samozrejme aj medzi ženami a mužmi.
Naše predsedníctvo očakáva, že konferencia vytvorí platformu pre zdieľanie znalostí a skúseností medzi EÚ a členskými štátmi, ako aj inštitúciami, odborníkmi a odborníčkami a sociálnymi partnermi a stane sa tým významným príspevkom do diskusie o primeranej a adekvátnej odozve na vyššie uvedené výzvy pri aktualizovaní európskeho i národných politických rámcov.
Neformálne zasadnutie Výboru pre sociálnu ochranu, ktoré bezprostredne predchádzalo tejto konferencii, sa taktiež venovalo problematike zosúlaďovania pracovného a súkromného života. Odborníci a odborníčky z členských štátov mali možnosť diskutovať o praktických skúsenostiach a príkladoch dobrej praxe uplatňovaných členskými štátmi vo svojich národných politikách v tejto oblasti. Týmto vítam aj tých členov a členky Výboru pre sociálnu ochranu, ktorí sú tu dnes prítomní.
Som hlboko presvedčený, že zhrnutie poznatkov získaných z diskusie z dnešnej odbornej konferencie, ako aj z diskusie zo zasadnutia Výboru pre sociálnu ochranu, bude cenným príspevkom pre práce na novom balíku dokumentov Komisie. Rád by som tiež zdôraznil pripravenosť Slovenského predsedníctva na rokovania o nových návrhoch legislatívnych a nelegislatívnych aktov pre oblasť zosúlaďovania pracovného a rodinného života.
Zosúladenie pracovného a súkromného života je v prípade žien rozhodujúcim faktorom pre zvýšenie zamestnanosti a tým ich väčšiu ekonomickú nezávislosť. Rovnako je teda rozhodujúcim faktorom pre znižovaniu chudoby žien, ktorá patrí medzi naše hlavné prioritné témy v oblasti rodovej rovnosti.
Našim cieľom je napomôcť pri plnení cieľa zadefinovaného v Stratégii Európa 2020, a to aspoň o 20 miliónov znížiť počet osôb, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie. Tento cieľ sa totiž dlhodobo nedarí napĺňať, práve naopak, od zadefinovaného cieľa sa vzďaľujeme.
Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) pripravil na základe žiadosti slovenského predsedníctva správu, ktorá monitoruje implementovanie Pekinskej akčnej platformy členskými štátmi EÚ v oblasti „Ženy a chudoba“. Správa približuje vývoj situácie v rokoch 2007 až 2014. Zameriava sa pritom primárne na tie skupiny obyvateľstva, ktoré patria k najviac ohrozeným chudobou a sociálnym vylúčením: jednorodičovské rodiny, ženy a muži so zdravotným znevýhodnením, migrantky a migranti, ako aj rómske obyvateľstvo. Prínosom správy je teda tak rodová analýza, ako aj analýza vzájomného pôsobenia – tzv. intersekcionality – rodu s ďalšími sociálnymi faktormi ako je vek, etnicita, zdravotné znevýhodnenie a pod.
Podrobná analýza dát na základe monitorovaných ukazovateľov vedie k hlavným zisteniam a politickým odporúčaniam na úrovni EÚ. Správa tiež navrhuje nové, resp. revidované indikátory v oblasti chudoby a migrácie tak, aby umožnili presnejšie skúmanie danej témy z rodového a intersekcionálneho hľadiska.
Na základe tejto správy a odporúčaní v nej formulovaných pripravíme pre zasadnutie Rady EPSCO návrh Záverov Rady, v ktorých sa sústredíme na sledovanie negatívnych efektov, ktoré ovplyvňujú životy žien a mužov v rôznych fázach a aspektoch ich života. Dôraz budeme klásť najmä na situáciu najviac znevýhodnených skupín obyvateľstva EÚ. Ako sa ukazuje, viacnásobné znevýhodnenie žien v rámci týchto skupín je dôvodom na uplatňovanie rodového hľadiska pri všetkých opatreniach zameraných na znižovanie chudoby, počnúc vzdelaním cez aktívnu politiku trhu práce až po sociálnu podporu. Práve na odporúčania tohto typu sa mienime zamerať v Záveroch Rady V rámci etnickej príslušnosti sa sústredíme najmä na Rómske ženy, ktoré sú postihované chudobou v zvlášť významnej miere.
Vážené dámy, vážení páni,
Je pre mňa veľkou cťou byť tu dnes s Vami a privítať tak našich zahraničných ako aj domácich účastníkov a účastníčky, ako aj odborníkov a odborníčky, ktorí na konferencii vystúpia. Túto možnosť vzájomnej výmeny názorov vnímam okrem iného aj ako šancu na spoločné zamyslenie sa nad ďalšími krokmi, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie odstraňovanie nerovností medzi mužmi a ženami a vytváranie priestoru pre ich lepšiu kvalitu života.
Dovoľte mi na záver vysloviť skromné želanie, aby sa naše predsedníctvo s jeho odbornými podujatiami stalo jedným z tých, na ktoré si budete radi spomínať. A to nielen kvôli príjemnému prostrediu, ktoré sa snažíme pre vás pripraviť, či slovenským kulinárskym špecialitám. Želám si, aby „Bratislavský proces“ priniesol tak na pôdu inštitúcií Únie ako aj všetkým obyvateľom a obyvateľkám hlbšiu diskusiu o zmysle, hodnotách a cieľoch Únie a napomohol tak k uvedomeniu si skutočnosti, že napriek niekedy rozdielnym názorom a nezhodám nemáme lepšiu alternatívu ako je spoločný európsky projekt. Prajem si, aby sme si v rámci tohto procesu neustále prízvukovali, že žijeme v najlepšej časti sveta v tej najlepšej dobe, akú kedy ľudstvo zažilo.
Týmto vám želám príjemné rokovanie a teším sa na podnetné závery.