22. marca 2015 je Slovensku Deň rovnosti v odmeňovaní medzi mužmi a ženami. Tento dátum zvýrazňuje, že ženy musia na Slovensku tento rok pracovať takmer o 3 mesiace dlhšie, aby zarobili rovnakú mzdu ako muži za rok 2015.
Pozitívnou správou je, že sa rodový mzdový rozdiel na Slovensku postupne znižuje. V roku 2015 predstavoval rodový mzdový rozdiel v hodinovej mzde 17,8 %, kým v roku 2014 to bolo 18,7 %; za jeden rok teda poklesol o 1 perc. bod. Inými slovami, priemerný hodinový zárobok žien tvorí iba 82,2 % z mužskej priemernej mzdy. Pre porovnanie, v priemere EÚ sa tento údaj pohybuje na úrovni medzi 16 a 17 %.
Rodový mzdový rozdiel na základe hrubej mesačnej mzdy v roku 2015 dosiahol úroveň 22,33% v neprospech žien (v roku 2014 to bolo 23,02%); rozdiel v mediáne bol v rovnakom období 18,69%. Už tradične je rozdiel vyšší v podnikateľskej sfére, kde prestavoval v roku 2015 hodnotu 22,68% (medián 23,25%), kým v nepodnikateľskej sfére bol tento rozdiel nižší – 11,38% (medián 2,67%).
Najvýraznejšie sa rozdiely prejavujú u vysokoškolsky vzdelaných ľudí v riadiacich pozíciách, a to najmä v podnikateľskom sektore. Hoci príčiny sú komplexné a zložité, k najvýraznejším patrí neúmerné zaťaženie žien starostlivosťou o deti a domácnosť ako aj podceňovanie hodnoty práce vykonávanej ženami. Takto sú na jednej strane horšie platené ženy na individuálnej úrovni, ale aj celé feminizované sektory.
K udržovaniu rodového mzdového rozdielu prispieva niekoľko faktorov, medzi inými je to horizontálna segregácia na pracovnom trhu; zamestnanosť žien najmä vo feminizovaných oblastiach národného hospodárstva s nízkou mzdovou úrovňou a sektorová segregácia najmä v súkromnom sektore. Ďalším dôvodom je vertikálna segregácia – tzv. sklený strop, determinujúci množstvo žien dosahujúcich najvyššie (a najlepšie odmeňované) pozície i v inak prefeminizovaných oblastiach. Samotná štruktúra odmeňovania môže mať vplyv na udržovanie rozdielu; platobné systémy pozostávajú z rôznych zložiek, vyjednávaných na individuálnej úrovni, pričom ich úroveň sa považuje za dôveryhodnú informáciu osobného charakteru. V týchto vyjednávaniach sú spravidla menej úspešné a často znevýhodnené, najmä ak sa evaluácia práce zakladá čisto na počte odpracovaných hodín, pričom ženy si spravidla kvôli rodinným povinnostiam nemôžu dovoliť pracovať nadčasy
MPSVR prijíma neustále opatrenia na znižovanie rozdielu v zárobkoch medzi mužmi a ženami. K najvýznamnejším bola osvetová kampaň, ktorá nielen upozorňovala na stále nižšie ohodnotenie práce žien, ale aj ponúkala na stránke www.kedvyrastiem.sk konkrétne rady, ako sa brániť diskriminácii na trhu práce.
Ďalším významným opatrením pre znižovanie mzdového rodového rozdielu je postupné zvyšovanie minimálnej mzdy, keďže ženy pracujú častejšie v nízko príjmových skupinách ako muži.
Rovnako dôležitým nástrojom pre zvýšenie zamestnanosti a príjmovej úrovne žien bol národný projekt Rodina a práca, ktorý je zameraný na odporu zosúladenia rodinného a pracovného života a možnosť pracovného uplatnenia matiek s malými deťmi. Výpadok z pracovného procesu z dôvodov materstva je totiž jedným z faktorov, ktoré sa dlhodobo odráža na nižšej príjmovej úrovni žien. MPSVR SR bude v rámci OP Ľudské zdroje podporovať flexibilné formy práce a flexibilné formy starostlivosti o deti aj v novom programovom období.
Výsledkom rôznych opatrení a pozitívnou správou je postupný pokles rodového mzdového rozdielu. Kým v roku 2005 v neupravenej forme dosahoval rodový mzdový rozdiel v hodinových zárobkoch mužov a žien 26,7%, do roku 2015 poklesol až na 17,8%. MPSVR bude aj naďalej presadzovať opatrenia, ktoré tento pozitívny trend udržia a zabezpečia, aby ženy boli za svoju prácu adekvátne a spravodlivo ohodnotené.
