Európska komisia dnes prijala opatrenie na odstránenie tzv. skleného stropu, ktorý nadaným ženám stále bráni v dosahovaní vrcholových pozícií v najväčších podnikoch Európy. Komisia navrhla legislatívu, ktorej cieľom je dosiahnuť 40 % účasť nedostatočne zastúpeného pohlavia medzi nevýkonnými pracovníkmi vo vrcholových orgánoch verejne kótovaných spoločností s výnimkou malých a stredných podnikov.
Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach.
Predbežné stanovisko SR k návrhu smernice
Súvisiace články nájdete tu
V súčasnosti dominuje vo vrcholových orgánoch firiem jedno pohlavie: 85 % nevýkonných a 91,1 % výkonných členov vrcholových orgánov sú muži, zatiaľ čo žien je 15 % nevýkonných a 8,9 % výkonných členov vrcholových orgánov. Napriek intenzívnej verejnej diskusii a niektorým dobrovoľným iniciatívam na vnútroštátnej a európskej úrovni sa situácia v priebehu posledných rokov výrazne nezmenila – od roku 2003 bol zaznamenaný priemerný nárast počtu žien zastúpených vo vrcholových orgánoch spoločností len o 0,6 percentuálneho bodu.
A práve to je dôvodom, prečo Komisia dnes predkladá návrh smernice EÚ na urýchlenie pokroku v dosahovaní vyváženejšieho zastúpenia mužov a žien vo vrcholových orgánoch európskych spoločností. Tento návrh spoločne predstavili: podpredsedníčka Európskej komisie Viviane Redingová(komisárka pre spravodlivosť, základné práva a občianstvo), podpredseda EK Antonio Tajani (komisár pre priemysel a podnikanie), podpredseda EK Joaquín Almunia (komisár pre hospodársku súťaž), podpredseda EK Olli Rehn (komisár pre hospodárske a menové záležitosti), Michel Barnier(komisár pre vnútorný trh a služby) a László Andor (komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie).
Komisia dnes odpovedá na výzvy Európskeho parlamentu, kde drvivá väčšina poslancov opakovane vyžadovala právny predpis o rovnosti medzi mužmi a ženami vo vedúcich pozíciách v podnikoch, a to najmä v uzneseniach zo 6. júla 2011 a z 13. marca 2012.
V navrhovanej smernici sa stanovuje cieľ vo výške 40 % pre nedostatočne zastúpené pohlavie v pozícii nevýkonných riadiacich pracovníkov spoločností kótovaných na burze. Spoločnosti, ktoré majú nižší podiel (menej ako 40 %) nedostatočne zastúpeného pohlavia na pozíciáchnevýkonných riadiacich pracovníkov, budú musieť vymenovávať pracovníkov do týchto pozícií na základe komparatívnej analýzy kvalifikácie každého z kandidátov pri uplatnení jasných, rodovo neutrálnych a jednoznačných kritérií. V prípade rovnakej kvalifikácie sa uprednostní kandidát nedostatočne zastúpeného pohlavia. Tento cieľ – dosiahnuť, aby nedostatočne zastúpené pohlavie predstavovalo aspoň 40 % nevýkonných riadiacich pracovníkov – by sa mal splniť do roku 2020, zatiaľ čo verejné podniky (na ktoré majú dominantný vplyv verejné orgány) budú mať na to o dva roky kratší termín, do roku 2018. Očakáva sa, že sa tento návrh dotkne približne 5 000 kótovaných spoločností v Európskej únii. Na malé a stredné podniky (spoločnosti s menej ako 250 zamestnancami a celkovým ročným obratom nepresahujúcim 50 miliónov EUR), ani na nekótované spoločnosti sa návrh nebude vzťahovať.
José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie, uviedol: „Týmto návrhom dnes Európska komisia odpovedá na dôrazné výzvy Európskeho parlamentu na opatrenie EÚ, ktorým by sa dosiahla rodová rovnosť vo vrcholových orgánoch spoločností. Dnes žiadame veľké kótované spoločnosti v celej Európe, aby preukázali, že to myslia vážne s rodovou rovnosťou v riadiacich pozíciách. Na môj podnet sa výrazne posilnilo zastúpenie ženských komisárok v Európskej komisii – tretina členov Komisie sú ženy.“
Podpredsedníčka Európskej komisie Viviane Redingová, komisárka EÚ pre spravodlivosť, dodala: „Európska únia úspešne šíri myšlienku rodovej rovnosti už viac ako 50 rokov, ale v jednej oblasti sme nezaznamenali žiaden pokrok: vo vrcholových orgánoch spoločností. Krajiny ako Belgicko, Francúzsko a Taliansko nedávno prijali v tejto oblasti právne predpisy a pomaly sa ukazujú prvé pozitívne výsledky. Tieto príklady sú dôkazom, že časovo obmedzený regulačný zásah môže priniesť žiadanú zmenu. Týmto návrhom Komisie sa zabezpečí, že vo výberovom konaní na pozície nevýkonných riadiacich pracovníkov dostanú prednosť ženské kandidátky, ak sú vo vrcholových orgánoch danej spoločnosti ženy nedostatočne zastúpené a majú rovnakú kvalifikáciu ako ostatní mužskí kandidáti.
Som veľmi zaviazaná mnohým poslancom Európskeho parlamentu, ktorí neúnavne bojovali za tento zámer a bez ktorých by nebolo možné predložiť tento návrh.“
Nejednotné opatrenia v 11 členských štátoch ako následok pomalého pokroku
Len jeden zo siedmich členov vrcholových orgánov (13,7 %) v najpoprednejších európskych spoločnostiach je žena. V porovnaní s rokom 2010 (11,8 %) je to iba mierne zlepšenie. Takýmto pomalým tempom pokroku by trvalo približne 40 rokov, kým by sme sa aspoň trochu priblížili k určitej rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch spoločností (čiže aspoň 40 percentnému zastúpeniu obidvoch pohlaví).
V dôsledku toho začali niektoré členské štáty EÚ zavádzať rôzne druhy predpisov týkajúce sa zloženia vrcholových orgánov spoločností. Jedenásť členských štátov (Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Španielsko, Portugalsko, Dánsko, Fínsko, Grécko, Rakúsko a Slovinsko) zaviedlo právne nástroje na šírenie rodovej rovnosti vo vrcholových orgánoch spoločností. V ôsmich z týchto 11 krajín sa právne predpisy vzťahujú na verejné podniky (pozri prehľad s údajmi o konkrétnych krajinách). No v ďalších 11 krajinách EÚ neexistujú v tejto oblasti žiadne samoregulačné opatrenia, ani právne predpisy. Takýto nejednotný právny prístup nesie so sebou riziko, že sa obmedzí fungovanie európskeho jednotného trhu, keďže odlišné právo obchodných spoločností a sankcie za nedodržiavanie rodovej vyváženosti môžu spôsobiť podnikom komplikácie a môžu mať odrádzajúci účinok na cezhraničné investície spoločností. Z týchto dôvodov sa súčasný návrh usiluje o vytvorenie celoeurópskeho rámca pre takéto pozitívne opatrenia.
Situácia na Slovensku – fact sheet (EN)
Hlavné prvky návrhu:
Minimálnym cieľom stanoveným v smernici je mať 40 % nevýkonných členov nedostatočne zastúpeného pohlavia vo vrcholových orgánoch verejne kótovaných spoločností v Európe do roku 2020 a vo vrcholových orgánoch verejných podnikov do roku 2018.
Návrh obsahuje aj jedno doplňujúce opatrenie, tzv. flexi kvótu. Je to záväzok pre kótované spoločnosti, aby si individuálne stanovilisamoregulačné ciele, pokiaľ ide o zastúpenie oboch pohlaví medzi výkonnými riadiacimi pracovníkmi, ktoré treba dosiahnuť do roku 2020 (v prípade verejných podnikov do roku 2018). Spoločnosti musia každý rok predložiť správu o dosiahnutom pokroku.
Hlavnými kritériami na získanie pozície vo vrcholových orgánoch spoločnosti zostávajú kvalifikačné predpoklady a zásluhy. V smernici sa stanovuje minimálne zosúladenie požiadaviek na správu a riadenie spoločností, keďže rozhodnutia o výbere pracovníkov sa budú musieť prijať na základe objektívnych kvalifikačných kritérií. Smernicou sa zaručuje, že nedôjde k žiadnemu nepodmienečnému automatickému povýšeniu nedostatočne zastúpeného pohlavia. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie o pozitívnych opatreniach sa prednosť dá rovnako kvalifikovanému kandidátovi nedostatočne zastúpeného pohlavia, ak objektívne posúdenie zohľadňujúce všetky osobitné kritériá jednotlivých kandidátov nerozhodne v prospech kandidáta opačného pohlavia. Členské štáty, v ktorých je už zavedený účinný systém v tejto oblasti, si ho môžu ponechať pod podmienkou, že bude rovnako účinný ako navrhovaný systém na dosiahnutie 40 % účasti nedostatočne zastúpeného pohlavia medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi do roku 2020. Samozrejme, členským štátom je ponechaná voľnosť zaviesť opatrenia s ešte ambicióznejšími cieľmi.
Členské štáty budú musieť stanoviť primerané a odrádzajúce sankcie pre spoločnosti, ktoré nedodržia túto smernicu.
Subsidiarita a proporcionalita návrhu: cieľ 40 % sa vzťahuje na verejne kótované spoločnosti, pretože sú hospodársky významné a veľmi sledované. Návrh sa nevzťahuje na malé a stredné podniky. Cieľ 40 % sa takisto zameriava na pozície nevýkonných riadiacich pracovníkov. V súlade so zásadou lepšej právnej regulácie je táto smernica dočasným opatrením a jej platnosť sa má skončiť v roku 2028.
„Týmto opatrením sa má urýchliť dosiahnutie rodovej rovnosti vo vrcholových orgánoch európskych spoločností. Hneď ako sa dosiahne pokrok v tejto oblasti, toto opatrenie už nebude potrebné,“ dodala podpredsedníčka Viviane Redingová.
Súvislosti
Právomoc EÚ prijímať právne predpisy v otázkach rodovej rovnosti sa datuje už do roku 1957 (pozri SPEECH/12/702). Odporúčania Rady na šírenie vyváženého zastúpenia mužov a žien v riadiacich pozíciách pochádzajú z roku 1984 a roku 1996. Európsky parlament sa navyše dožadoval právne záväzných kvót na úrovni EÚ v niekoľkých uzneseniach.
Podpora rodovej rovnosti v riadiacich pozíciách je aj jedným z cieľov európskej charty žien (pozri IP/10/237), ktorú iniciovali predseda Komisie José Manuel Barroso a podpredsedníčka Komisie Viviane Redingová v marci 2010. Komisia na záväzky tejto charty nadviazala v septembri 2010 prijatím Stratégie rovnosti žien a mužov na päť nasledujúcich rokov (pozri IP/10/1149 a MEMO/10/430).
V marci 2012 správa Komisie poukázala na skutočnosť, že v celej EÚ dominuje vo vrcholových orgánoch spoločností jedno pohlavie. Medzi samotnými krajinami existujú veľké rozdiely – v najväčších fínskych spoločnostiach je 27 % členov vrcholových orgánov ženského pohlavia, v Lotyšsku je to 26 %, ale na Malte sú ich iba 3 % a na Cypre 4 %.
V predchádzajúcom roku bol po dlhšom období zaznamenaný najvýraznejší pokrok pri zvyšovaní rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch európskych spoločností (nárast o 1,9 percentuálneho bodu v období medzi októbrom 2010 do januára 2012, v porovnaní s dlhodobým priemerným nárastom počas posledného desaťročia, ktorý dosahoval hodnotu 0,6 percentuálneho bodu za rok). Tento nárast sa dá pripísať výzvam Komisie a Európskeho parlamentu (MEMO/11/487) a početným vnútroštátnym právnym iniciatívam v členských štátoch. Celkovo však k zmene dochádza nedostatočným tempom. Počet žien, ktoré predsedali vrcholovým orgánom veľkých spoločností dokonca klesol z 3,4 % v roku 2010 na 3,2 % v januári 2012.
Citeľný pokrok v tejto oblasti je skôr výnimkou ako pravidlom. Viditeľný je pokrok iba v krajinách, ktoré zaviedli právne záväzné predpisy pre vrcholové orgány spoločností. Dosahovanie rodovej vyváženosti vo Francúzsku, ktoré zaviedlo právne záväznú kvótu v januári 2011, predstavuje viac ako 40 % celkovej zmeny v rámci celej EÚ zaznamenanej medzi októbrom 2010 a januárom 2012.
V marci 2011 komisárka EÚ pre spravodlivosť Viviane Redingová vyzvala verejne kótované spoločnosti v Európe, aby dobrovoľne zvýšili počet žien vo vrcholových orgánoch a podpísali iniciatívu „Ženy vo vedúcich pozíciách – záväzok Európy“ (MEMO/11/124). Spoločnosti by sa tým zaviazali zvýšiť podiel ženského zastúpenia vo svojich vrcholových orgánoch na 30 % do roku 2015 a na 40 % do roku 2020. Avšak po roku od ohlásenia tejto iniciatívy sa k nej pridalo iba 24 európskych spoločností.
Aby sa určili vhodné opatrenia na riešenie nevyváženého zastúpenia mužov a žien vo vrcholových orgánoch verejne kótovaných spoločností v Európe, Komisia otvorila verejnú konzultáciu (pozri IP/12/213). Komisia po prijatí veľkého počtu príspevkov posúdila rôzne možnosti politiky na riešenie tejto situácie.
Podľa stále väčšieho počtu štúdií majú vrcholové orgány s vyváženejším podielom mužov a žien potenciál zlepšiť finančné výsledky spoločností. Viac žien v najvyšších pozíciách môže prispieť k produktívnejšiemu a inovačnejšiemu pracovnému prostrediu a k lepšej celkovej výkonnosti spoločnosti. Dôvodom je najmä rozmanitejšie a kolektívnejšie zmýšľanie, ktoré zahŕňa viacej pohľadov na vec, a preto sú rozhodnutia spoločnosti vyváženejšie. Okrem toho, ženy predstavujú 60 % nových absolventov vysokých škôl, ale len niekoľko z nich sa dostane v podniku do vedúcej pozície. Ak pootvoríme dvere vedúce k vyšším pozíciám, bude to podnetom pre ženy, aby vstúpili a zotrvali na pracovnom trhu. Prispeje to k zvýšeniu miery zamestnanosti žien. Väčšia zamestnanosť žien umožní dosiahnuť cieľ stanovený v stratégii Európa 2020 – v stratégii rastu EÚ – zvýšiť mieru zamestnanosti žien a mužov v veku 20 až 64 rokov na 75 % do roku 2020.
Viac informácií
Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach.
Súvisiace články nájdete tu
MEMO/12/860
Materiály pre tlač – Ženy vo vrcholových orgánoch spoločností:
http://ec.europa.eu/justice/newsroom/gender-equality/news/121114_en.htm
Prieskum Eurobarometer o rodovej rovnosti:
http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_376_en.pdf
Údaje o rodovej rovnosti:
Rodová rovnosť v Európskej komisii
http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/files/womenonboards/factsheet-general-4_en.pdf
Rodová rovnosť v členských štátoch
http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/files/womenonboards/factsheet-general-2_en.pdf
Právny základ európskej iniciatívy
http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/files/womenonboards/factsheet-general-3_en.pdf
Hospodárske dôvody právnych predpisov v oblasti rodovej rovnosti
http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/files/womenonboards/factsheet-general-1_en.pdf
Video o rodovej rovnosti vo vrcholových orgánoch spoločností:
Domovská stránka podpredsedníčky Európskej komisie Viviane Redingovej, komisárky EÚ pre spravodlivosť:
Európska komisia, Databáza žien a mužov v rozhodovacom procese:
http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/gender-decision-making/database/index_en.htm
| Kontaktné osoby:Mina Andreeva (+32 2 299 13 82)Natasha Bertaud (+32 2 296 74 56) |
Príloha
Obrázok č. 1: Podiel mužov a žien vo vrcholových orgánoch najväčších kótovaných spoločností v januári 2012
Zdroj: Európska komisia, Databáza žien a mužov v rozhodovacom procese a Eurostat, zisťovanie pracovných síl. Poznámky: Údaje sa vzťahujú na riadiacich pracovníkov (v prípade oddelenej dozornej a výkonnej funkcie, aj dozorná rada. Započítaný je aj predseda.).
Údaje o podiele zamestnanosti v RS nie sú dostupné. Údaje o terciárnom vzdelávaní v LU, EL a RS nie sú dostupné.
Obrázok č. 2: Zastúpenie žien vo vrcholových orgánoch najväčších kótovaných spoločností: výkonní a nevýkonní členovia vrcholových orgánov (január 2012)
Zdroj: Európska komisia, Databáza žien a mužov v rozhodovacom procese
Poznámka: V prípade jednostupňového systému sa údaje o nevýkonných členoch vzťahujú na nevýkonných členov vrcholových orgánov a údaje o výkonných členoch zase na ich výkonných členov. V prípade dvojstupňového systému sa údaje o nevýkonných členoch vzťahujú na členov dozornej rady a údaje o výkonných členoch zase na členov predstavenstva/správnej rady. Niekedy je možné, aby dozorná rada zahŕňala jedného alebo viacerých výkonných členov (napr. výkonného a finančného riaditeľa). V takom prípade sú títo členovia zahrnutí v číslach vyjadrujúcich výkonných členov, hoci jednotlivci, ktorí sú členmi oboch rád, sa počítajú iba raz. Čísla vyjadrujúce nevýkonných členov sa v takom prípade stále vzťahujú na celkový počet členov dozornej rady, a preto môžu zahŕňať niektorých výkonných členov, ale ich počet nie je významný a nemal by mať vplyv na konečný výsledok.
Obrázok č. 3: Podiel žien v pozícii výkonných a nevýkonných členov vrcholových orgánov spoločností, január 2012
| Member State | Executives(women/total)%women | Non-executives(women/total)%women | Women CEOs(women/total) |
| EU-27 | 8.9% | 15% | 2.7% |
| AT | 2.2% | 11.2% | 0% |
| BE | 3.7% | 11.7% | 0% |
| BG | 14.8% | 15.1% | 6.7% |
| CY | 8.2% | 3.3% | 5.6% |
| CZ | 4.7% | 15.4% | 0% |
| DK | 11% | 16.1% | 5.6% |
| EE | 13.9% | 6.7% | 0% |
| FI | 14.9% | 27.9% | 0% |
| FR | 3.3% | 24.2% | 0% |
| DE | 4.2% | 15.6% | 0% |
| EL | 5.8% | 8.1% | 0% |
| HU | 1.4% | 5.4% | 0% |
| IE | 6.8% | 9.4% | 0% |
| IT | 0.8% | 7.1% | 0% |
| LV | 21.4% | 25.9% | 3.2% |
| LT | 13.3% | 17.5% | 7.7% |
| LU | 0% | 7.2% | 0% |
| MT | 11.1% | 2.7% | 5.3% |
| NL | 8.8% | 18.8% | 10% |
| PL | 8.2% | 11.8% | 0% |
| PT | 7.6% | 5.4% | 0% |
| RO | 30.6% | 10.5% | 9% |
| SK | 13.5% | 13.5% | 10% |
| SI | 19.7% | 15.9% | 0% |
| ES | 2.6% | 13.1% | 2.9% |
| SE | 4% | 26.5% | 3.8% |
| UK | 6.5% | 18.7% | 6% |
Obrázok č. 4: Podiel žien vo vrcholových orgánoch najväčších verejne kótovaných spoločností, 2010 – 2012
| (% total board members) | |||
| 2010 (Oct) | 2011 (Oct) | 2012 (Jan) | |
| EU-27 | 11.8 | 13.6 | 13.7 |
| BE | 10.5 | 10.9 | 10.7 |
| BG | 11.2 | 15.2 | 15.6 |
| CZ | 12.2 | 15.9 | 15.4 |
| DK | 17.7 | 16.3 | 16.1 |
| DE | 12.6 | 15.2 | 15.6 |
| EE | 7.0 | 6.7 | 6.7 |
| IE | 8.4 | 8.8 | 8.7 |
| EL | 6.2 | 6.5 | 7.4 |
| ES | 9.5 | 11.1 | 11.5 |
| FR | 12.3 | 21.6 | 22.3 |
| IT | 4.5 | 5.9 | 6.1 |
| CY | 4.0 | 4.6 | 4.4 |
| LV | 23.5 | 26.6 | 25.9 |
| LT | 13.1 | 14.0 | 14.5 |
| LU | 3.5 | 5.6 | 5.7 |
| HU | 13.6 | 5.3 | 5.3 |
| MT | 2.4 | 2.3 | 3.0 |
| NL | 14.9 | 17.8 | 18.5 |
| AT | 8.7 | 11.1 | 11.2 |
| PL | 11.6 | 11.8 | 11.8 |
| PT | 5.4 | 5.9 | 6.0 |
| RO | 21.3 | 10.4 | 10.3 |
| SI | 9.8 | 14.2 | 15.3 |
| SK | 21.6 | 14.6 | 13.5 |
| FI | 25.9 | 26.5 | 27.1 |
| SE | 26.4 | 24.7 | 25.2 |
| UK | 13.3 | 16.3 | 15.6 |
Zdroj: Európska komisia, Databáza žien a mužov v rozhodovacom procese: http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/gender-decision-making/database/index_en.htm
Údaje sa vzťahujú na riadiacich pracovníkov (v prípade oddelenej dozornej a výkonnej funkcie, aj dozorná rada. Započítaný je aj predseda.).
Obrázok č. 5: Takmer 9 z 10 Európanov súhlasí, že ženy by mali mať rovnaké zastúpenie vo vedúcich pozíciách spoločností, ak majú rovnaké predpoklady
Obrázok č. 6: Tri štvrtiny Európanov súhlasia s legislatívou upravujúcou rodovú vyrovnanosť vo vrcholových orgánoch spoločností
